• SVK

Vyhorenie z tréningu – komu hrozí?

Napísal Jiří Kaloc

Vyhorenie z tréningu je väčšinou výsledkom nadmerného cvičenia a najčastejšie postihuje profesionálnych atlétov, ale aj súťaživých amatérov. Cyklistom však hrozí takéto vyhorenie aj bez toho, aby nadmerne cvičili, čo znamená, že prekvapiť môže kohokoľvek. Pozrime sa na to, komu hrozí najväčšie nebezpečenstvo, a kto by si mal dať na vyhorenie pozor.

Keď hovoríme o vyhorení, často si myslíme, že sa týka len cyklistov, ktorí cvičia viac ako 20 hodín týždenne. Títo atléti sú náchylnejší na preťaženie z tréningu, ale väčšina z nich nikdy nevyhorí. Sú však cyklisti, ktorí nemajú toľko voľného času a cvičia len trikrát do týždňa, ktorých postihne vážny prípad vyhorenia. Ide o to, že vyhorenie má viac dočinenia s našou psychológiou a motiváciou než s fyziológiou. Práve preto je také veľké množstvo cyklistov v ohrození. Toto sú typy cyklistov, ktorým hrozí najväčšie riziko.

Cyklisti bez jasného cieľa

Trénovať je ťažké. Každý cyklista, ktorý sa pokúšal cvičiť podľa tréningového plánu vie, že občas sa musíte prinútiť pokračovať a ešte viac zabrať. V týchto náročných momentoch je kľúčové mať jasný cieľ, víziu, kvôli ktorej trénujete. Ak však nič také nemáte, z tréningov sa stane nepríjemná povinnosť a následne vyhoríte.

Tí, ktorých motivujú externé veci

Ak sú vaše ciele osobné a niečo pre vás znamenajú, alebo ak jednoducho milujete trénovať, ste pred vyhorením v bezpečí. Ak však vaša láska závisí od externej chvály a plnenia cieľov, ktoré sú mimo vašej kontroly, máte problém.

Je jednoduché zostať motivovaný pri chudnutí. Každý vás podporuje a gratuluje vám, keď uspejete. Ale udržanie si tejto novej váhy už nemá taký jasný postup, ako pri samotnom chudnutí, kde ste si ho mohli zapisovať. Už vám nikto každý mesiac negratuluje preto, že ste nezlyhali. Ak bolo vašou jedinou motiváciou, prečo bicyklovať chudnutie, hrozí vám vyhorenie. Motivovať sa tým, že vyhráte preteky a získate medaily je tiež len krátkodobé. Je komplikované si takúto motiváciu udržať dlhodobo, pretože každý raz prehrá.

Cyklisti, ktorí vždy trénujú sólo

Jednou z najväčších výhod bicyklovania ako športu je, že jazdiť môžete ísť úplne kedykoľvek. Nemusíte čakať na skupinový tréning, ani sa strachovať, že by váš partner nemohol ísť. Nevýhodou však je, že trénovať sólo môže viesť k vyhoreniu. Tréning v skupine nie je len o tom, aby ste trénovali naplno, nevzdávali sa a nesklamali tak svoju partiu. Ide tiež o samotné priateľstvá a sociálny život. Človek si jednoduchšie udrží akýkoľvek zvyk, ak je jeho súčasťou komunita podobne zmýšľajúcich ľudí.

Cycling training
Vďaka cyklistickej komunite k tréningu pristupujete zodpovedne, pomáha vám rásť ako cyklistovi a jazdeniu dáva ďalší význam. © redsnapper / Alamy / Alamy / Profimedia

Atléti, ktorí sú sami sebe trénermi

Môže sa zdať, že byť sám sebe trénerom je jednoduché, predsa len existuje množstvo zdrojov a online tréningových plánov. A je pravda, že mnoho ľudí nepotrebuje trénera na to, aby sa vypracovali. Avšak robiť rozhodnutia len na základe všeobecných rád bez toho, aby ste akokoľvek prejednali svoj postup s expertom jednodznačne zvyšuje vaše šance v niečom urobiť chybu. Napríklad si nedoprajete dostatok oddychu, váš tréning bude príliš monotónny alebo si toho naplánujete príliš veľa na jeden tréning. Toto všetko sú chyby, ktorým sa dá ľahko predísť, no ktoré majú za následok vyhorenie.

Ľudia, ktorí odmietajú zmenu

Mať pravidelný harmonogram je praktické a umožňuje vám to vmestiť do vášho života čo najviac tréningu. Avšak, ak je vaša rutina príliš prísna, môže to viesť k vyhoreniu. Rozmanitosť pomáha atlétom udržať si záujem a lásku k tréningu. Zmena množstva, či intenzity, je nutná, ak sa chcete ďalej zlepšovať. Prospešné môže byť aj vyskúšanie iných športov, či experimentácia s prístupom. Prispôsobivosť je skvelou vlastnosťou pri predchádzaní vyhoreniu.