Akonáhle sa tretry zacvaknú do pedálov a riaditeľ pretekov odmáva štart, veľakrát sa začína „peklo”. Nástupy, nastolenie zbesilého tempa… ako sa zachovať v tejto situácii a zbytočne sa „nesplašiť“?
V tejto situácii je potrebné byť úplne v pokoji. Treba vnímať, čo robia súperi pred vami a trošku predvídať. Je tiež dobré, ak máte aspoň trošku preštudovanú trať. Potom vás málo vecí vie prekvapiť a vy viete byť na bicykli o čosi istejší.
V profipelotóne je situácia, čo sa nástupov týka, niekedy o niečo ľahšia, resp. prehľadnejšia. Každý vie, kto je líder akého tímu a koho v prípade zrýchlenia okamžite stíhať. Ako sa ale zachovať, ak nastúpi niekto, koho nepoznám? Snažiť sa k nemu dotiahnuť, nechať ísť a pracovať radšej v skupinke?
Záleží na situácii, ale myslím si, že na našej kratšej trati (Ride) je rozumné byť v skupinke až niekde do Borinky a potom na prvom stúpaní na Strminu už uvidíte, kto je na tom dobre a kto sa trápi. Na trati Race je dobre držať sa skupiny. Predsa len je to dlhšia trasa a v pelotóne si viete oddýchnuť a lepšie držať rytmus.
Presuňme sa k strave. O „hlaďáku“ už väčšina cyklistov určite minimálne počula, ak ho aj nezažila na vlastnej koži. Čo býva jeho hlavnou príčinou?
Príčinou je, že začíname organizmus zásobovať energiou príliš neskoro. Možno ste už počuli, že ak pocítite smäd, resp. hlad, tak už je neskoro na doplnenie živín. Ideálne je dopĺňať živiny už na konci prvej hodiny. Organizmus tak „predzásobujete“ a vyhnete sa tak situácii, že vám jednoducho dôjde energia.
Sú na trase L’Etape nejakým spôsobom riešené občerstvovacie stanice alebo si každý pretekár nesie svoje „palivo“ sám? Čo by nemalo chýbať po tejto stránke?
Samozrejme, občerstvovacie na trase budú, ale je dobré byť na štarte vybavený aj svojou výživou. Ideálna kombinácia sú dve fľaše, kde v jednej je voda a v druhej iontový nápoj. V drese by nemali chýbať dva energetické gély a dve tyčinky, bohaté na sacharidy.
Pri náročných výjazdoch v tempe sa často môžeme stretnúť s užívaním energetických gélov, častokrát s obsahom kofeínu. Ako s nimi treba nakladať, aby pretekár nebežal do priekopy na štýl Toma Dumoulina so žalúdočnými problémami? ☺
Svojim zverencom stále prízvukujem, že žalúdok je tiež sval a potrebujete ho na záťaž pripraviť. To znamená, že na pretekoch by som používal energetické gély, ktoré som v tréningu skúšal a používal. Tým sa vyhnete takýmto nepríjemným problémom.
O chybách v balíku sme hovorili minule, tak sa teraz presuňme k cyklistovi ako jednotlivcovi. Trasa vedie miestami, ktoré mnohí pretekári nebudú poznať. Ako sa správať, aby si cyklista vlastnou vinou „neustlal“ na zemi?
Opäť by som povedal, že treba byť na bicykli uvoľnený, ale zároveň veľmi pozorný. Treba predvídať, čo by sa mohlo stať a byť na to pripravený. Veľké percento pádov plynie z nepozornosti. V zjazdoch je to kapitola sama o sebe. Každý by mal ísť tak, aby si veril a bol si na 100% istý. L‘Etape je súťaž pre hobby športovcov a pre nich je najlepšia stratégia, aby nezbierali sekundy v zjazdoch, ale minúty v kopcoch. ☺
Posledná otázka – zabudli sme na nejaké ďalšie z tých bežnejších chýb počas pretekov tohto typu? ☺
Väčšinou je to ten úvod, kde sa človek ešte cíti plný síl a ide nad svoje možnosti, čo sa potom po hodine odzrkadlí na jeho výkone. Je dobré si sledovať srdcovú frekvenciu, watty a podobne. Ak si tieto veci sledujete aj počas bežného tréningu, tak v deň pretekov viete presne, čo je pre vás ideálna intenzita.
Týmto Michalovi ďakujeme za všetok jeho čas a ochotu zodpovedať základné otázky pred pretekmi. Ostáva veriť, že vyjde počasie, nazbiera sa veľa nadšencov a každý pretekár si L’Etape v prvom rade užije. Vidíme sa na štarte!
