Michal, v minulom diele si spomenul, že tieto preteky sú určené najmä hobby cyklistom. Nie je však „hobbík“ ako „hobbík“. Niektorí z nás už s pretekaním majú isté skúsenosti, pre iných to bude „tenkrát poprvé“. Čím teda začať pri príprave?
Rozpísať celý tréningový proces by bolo asi na knihu, ale skúsim to povedať zjednodušene. Potrebujete vytvoriť akúsi pyramídu, ktorá bude mať široký základ, predstavujúci aeróbnu kapacitu. Na ňu citlivo potom nadviazať aj intenzitu a silu.
Stále by som sa však držal toho, že pri začínajúcom športovcovi je 80 % o aeróbnom tréningu a 20 % tréningu si potom delia sila, rýchlosť, výbušnosť. Naše telo nie je stroj a nič sa nedá len tak urýchliť. Chce to dostať do tréningu len sústavnosť a postupnosť.
Nejde teda len o jazdenie „na objem“, hoci zo začiatku sezóny sú tieto jazdy dôležité. Aké rôzne cviky, resp. rôzne typy jázd by mal tréningový plán na takéto jednorazové podujatie zahŕňať? Čomu sa naopak vyhnúť?
Áno, ako som už spomínal, 80 % je aeróbny tréning a zvyšok by som rozdelil na silu, rýchlosť, výbušnosť. Tieto tréningy sú ťažšie a po takýchto tréningoch regeneruje telo pomalšie, ale aj napriek tomu sú veľmi potrebné pre samotný výkon.
Či už na trenažéri, alebo priamo v prírode sa do tréningu vkladajú tréningové jednotky vo vysokom zaťažení. Či už sú to silové workout-y v kopcoch, alebo úseky v tempe na rovinách, všade platí, že po týchto tréningových jednotkách treba nechať telu dlhší čas na regeneráciu.
Keď sa povie tréningový plán, veľa ľudí si môže predstaviť najmä časové zaťaženie, ktoré sa môže krížiť s prácou, rodinou, inými povinnosťami… je teda nutné jazdiť, resp. cvičiť denne, postačí každý druhý deň, alebo je odporúčaná iná intenzita tréningu?
Bicykel vie zabrať veľa času, ale môj názor pri hobby športovcoch je, že menej je viac. Veľa hobby športovcov príliš tlačí na objem, na intenzitu, na časté pretekanie. Popri tréningu ešte musia zvládať rodinu, prácu, povinnosti a stres. Vzhľadom na všetko spomenuté sa ich telo dostane rýchlo do únavy a progres je minimálny. Preto som názoru, že je lepšie mierne ubrať a dovoliť telu, aby stihlo regenerovať. Tréning by samozrejme mal byť sústavný.
U mňa, v skratke, majú zverenci v pondelok „day off“ , v utorok ťažký anaeróbny tréning , streda a štvrtok je venovaná aktívnej regenerácii a kompenzačným cvičeniam, v piatok je „tempo“ tréning a víkend je určený na dlhšie aeróbne jazdy. Samozrejme, táto schéma nie je pravidlo.
Čo také intervaly? Na pretekoch sa častokrát nastupuje, vedia intervaly pomôcť cyklistovi k vybudovaniu väčšej výbušnosti v kopci?
Samozrejme, intervalový tréning vie pomôcť. Po tomto tréningu sa cyklista stáva rýchlejším a silnejším. Taktiež si zvyká pracovať s laktátom a neskôr lepšie znáša nástupy od súperov.
Cestná cyklistika nie je v zapájaní svalstva natoľko komplexná ako horská cyklistika. Oplatí sa teda zahrnúť napríklad kompenzačné cvičenia?
Kompenzačné cvičenia a silový tréning je ešte u nás troška podceňovaný element v príprave. Práve v posilňovni viete zlepšiť mobilitu bedrových kĺbov, zvýšiť silu vašich dolných končatín, spevniť stred tela a pripraviť vaše telo na dlhé a ťažké jazdy na bicykli. Len pre príklad, ak by ste zlepšili mobilitu bedrových kĺbov, tak sa váš pohyb stáva oveľa efektívnejším. Vaše telo sa viete dostať do lepšej aero pozície a tieto dva elementy vám vedia dohromady pridať aj 10 wattov.
Na záver sa trochu vrátime k minulému rozhovoru. Spomenul si, že v rôznych mestách na Slovensku sa organizujú tréningové jazdy. Oplatí sa to zahrnúť do tréningového plánu ako akúsi „simuláciu“ reálnych pretekov?
Určite áno. Z mojej skúsenosti viem povedať, že sa veľa ľudí obáva jazdenia v balíku. Naháňa to strach, rešpekt, ak sa rúti skupina cyklistov, cca 40km/h a kolesá sú niekedy centimetre od seba. Vyzerá to zložito, ale ak človek dodržiava pravidlá, je to jednoduchá vec, ktorá ušetrí kopu síl. Na týchto L’Etape tréningoch sa to učí, opravuje a zdokonaľuje. Človek tam vie nabrať sebavedomie a odbúrať strach.
Michalovi opäť ďakujeme za poučný rozhovor, predsa len, tréningové programy má, tak povediac, v krvi. Veríme, že to pre mnohých z vás bude motiváciou vyskúšať na najbližšej jazde „kopnúť do vrtule“, navštíviť fitko, či premôcť sa k tréningu aj počas nepohody tak, aby potom preteky dopadli čo najlepšie.
