Aj keď milujeme cyklistiku, niekedy (alebo na niektorých miestach) jazda v mestskej doprave nie je veľmi príjemná. Električky zvonia, vodiči odbočujú… núti nás to uniknúť. Ale kde? Chodník samozrejme! Je to naozaj bezpečnejšie?

Zdieľať:

Sotva nájdete cyklistu, ktorý nikdy nešiel po chodníku, aj keď je to vo väčšine krajín zakázané. Deti jazdia po chodníku, pretože nemajú povolenú jazdu po ceste pred dosiahnutím určitého veku, a aj keby mali už požadovaný vek, neodvážili by sa jazdiť v takej rušnej premávke. Dospelí sa rozhodnú pre chodník, pretože sa tam cítia menej ohrození.

© Profimedia, Alamy

Jazda po chodníku však ohrozuje obe strany. Aj keď sa cyklisti môžu cítiť bezpečnejšie, chodci sú náhle vo veľkom nebezpečenstve, pretože sú pomalší ako cyklisti, a teda zraniteľnejší. „Je dôležité si uvedomiť, čo je to chodník a na čo slúži. Zákon je ohľadne toho jednoznačný a má celkom jednoduchý súbor pravidiel pre používanie vozovky,“ hovorí Jiří Polomis z českej agentúry BESIP, ktorej cieľom je zlepšiť bezpečnosť dopravy.

Podľa neho je dôležité vziať do úvahy významný faktor, známy všetkým účastníkom cestnej premávky – subjektívny pocit bezpečnosti. „Z hľadiska cyklistu je na mieste s hustou a komplikovanou premávkou určite bezpečnejšie jazdiť po opustenom chodníku. Na druhej strane, chodník nemusí byť vždy opustený, čo môže viesť ku konfliktu medzi pocitmi bezpečnosti cyklistov a chodcov. To následne vedie k vzájomnej antipatii medzi jednotlivcami zapojenými do situácie,“ vysvetľuje Jiří Polomis.

Ďalej dodáva, že ďalším dôležitým dôvodom pre cyklistiku na chodníku je, že intuitívne kalkuluje aj so svojím energetickým výdajom. Radšej pôjde 50 metrov po chodníku, ako urobiť 200-metrovú obchádzku v súlade s pravidlami.

© Profimedia

Je to v rozpore so zákonom

Bez ohľadu na dôvody, ktoré vás prinútili jazdiť po chodníku, je to povolené iba na miestach, ktoré sú na to výslovne určené. Vo všetkých ostatných prípadoch je jazda po chodníku zakázaná a polícia je oprávnená takéto konanie pokutovať podľa predpisov príslušnej krajiny.

Začiatkom roku 2017 Metropolitná polícia v Londýne zaujala k tomuto fenoménu nezvyčajný prístup, keď sa rozhodli zistiť, prečo cyklisti porušujú zákaz. Zastavili páchateľov, ale namiesto toho, aby ich pokutovali na mieste, požiadali cyklistov, aby im vysvetlili, prečo sa rozhodli pre jazdu po chodníku. Táto iniciatíva pomohla identifikovať mimoriadne nebezpečné úseky ciest v Londýne, kde sa napríklad rodičia neodvážili jazdiť so svojimi deťmi.

Kto je najviac ohrozený cyklistami na chodníkoch? V prvom rade sú to zrakovo alebo sluchovo postihnutí, ktorí sa môžu ťažko zorientovať medzi inými chodcami a ktorí určite nie sú pripravení rýchlo reagovať na približujúce sa vozidlo, akým je bicykel. Zakazovanie cyklistiky na chodníku nie je samoúčelné a je obmedzované, pretože predstavuje značné riziká. Keď jazdíte po chodníku, riskujete, že niekto, kto nepredpokladá vašu rýchlu jazdu, vám vbehne do cesty. Takže každý meter, ktorý na bicykli prejdete po chodníku v obývanej oblasti, môže potenciálne viesť ku kolízii, ktorá rozhodne nestojí za to.

© Profimedia, Alamy

Prekvapujúce zistenia: V skutočnosti to nie je bezpečnejšie

Hoci cyklisti jazdia po chodníku hlavne preto, že sa cítia bezpečnejšie, veľa výskumov je v rozpore s týmto predpokladom. V roku 1998 profesorka Lisa Aultman-Hall z Univerzity vo Vermonte uverejnila štúdiu, ktorá obsahuje svedectvá a skúsenosti 1 600 respondentov žijúcich v kanadskej Ottawe. Jej výskum skúmal rôzne aspekty správania cyklistov v meste a prišiel so zaujímavým záverom: počet cyklistov, ktorí utrpeli zranenia pri jazde po chodníku, bol štyrikrát vyšší ako počet tých, ktorí sa zranili na ceste. Ako je to možné?

Existuje niekoľko dôvodov, z ktorých hlavnou príčinou je, že vo väčšine prípadov sa cyklisti nezrania v dôsledku kolízie s iným účastníkom cestnej premávky, ale kvôli svojej vlastnej činnosti: stratia kontrolu nad bicyklom, strácajú rovnováhu, dostanú šmyk, podcenia rýchlosť, zrazia sa s prekážkou, prehliadnu kanál… jednoducho, spadnú. Navyše cyklisti, ktorí často jazdia po chodníku, nemajú dostatok skúseností na to, aby mohli jazdiť v skutočnej doprave. Aultman-Hall hovorí, že im chýba schopnosť správne odhadnúť situáciu a zdravá dôvera pre jazdu bicyklom medzi autami, čo je najlepší spôsob, ako si ublížiť.

Tolerancia je prvoradá

Bez ohľadu na všetky štúdie a predpisy, cyklisti sa nikdy úplne nestratia z chodníkov. Je tu však veľký rozdiel medzi agresívnymi cyklistami, ktorí si mýlia chodník s cyklocestou a tými, ktorí prispôsobujú svoje tempo chodcom, a ak sa stretnú s väčšou skupinou ľudí, neváhajú zostúpiť z bicykla.

© Profimedia, Alamy

„Riešením tejto situácie by bola vzájomná tolerancia a rešpektovanie sa, povzbudenie ľudí k rešpektovaniu právnych noriem,“ hovorí Jiří Polomis z BESIP, ktorý si myslí, že najlepším riešením je prevencia a zvyšovanie povedomia verejnosti. Ďalším opatrením, ktoré by sa mohlo prijať, je cyklistická infraštruktúra: zavedenie oddelených jazdných pruhov pre cyklistov, ktorí sú izolovaní od iných druhov dopravy, či už ide o chodcov alebo motorovú dopravu. „Najdôležitejšou vecou však bude vždy vzájomná úcta k druhým,“ uzatvára Jiří Polomis.

Čo si myslíte? Je cyklistika po chodníku pre vás neprijateľným rizikom alebo je to hriech, ktorého sa čas od času dopúšťate aj vy?

Viac v sérii Bezpečnosť na prvom mieste

Všetky články v sérii Bezpečnosť na prvom mieste
Táto stránka používa cookies

Viac informácií o spracúvaní vašich osobných údajov na ich základe a o vašich právach nájdete v časti Informácie o spracúvaní osobných údajov pomocou cookies a iných internetových technológií. Nižšie môžete tiež udeliť súhlas so spracúvaním osobných údajov na štatistické a analytické účely používateľského správania.