Epigenetika a jej úloha
Naša DNA je to, čo dedíme od našich rodičov, ale DNA nefunguje izolovane. K našim génom sú pripojené drobné chemické „spínače“, ktoré ich dokážu zapnúť alebo vypnúť. Tieto spínače sú ovplyvnené naším prostredím, stravou a zdravím. Proces zapínania a vypínania určitých génov sa nazýva epigenetika. „Epigenetika hovorí bunke, aký druh bunky to je a čo by mala robiť,“ povedala Laura Hinteová, doktorandka na ETH v Zürichu. Ide o to, že po stlačení spínača môžu výsledné zmeny pretrvávať roky alebo dokonca desaťročia, čo ovplyvňuje fungovanie našich buniek.
Tukové bunky majú dlhú pamäť
Vedci z ETH v Zürichu vykonali štúdiu na myšiach, aby zistili, čo spôsobuje jojo efekt na molekulárnej úrovni. Prišli na to, že obezita zanecháva trvalé epigenetické stopy na tukových bunkách aj po strate hmotnosti. Tieto stopy v podstate programujú tukové bunky, aby sa vrátili do stavu s nadváhou, po úspešnom ukončení diéty.
„Tukové bunky si pamätajú stav nadváhy a môžu sa do tohto stavu ľahšie vrátiť,“ vysvetlil profesor Ferdinand von Meyenn. Tento objav poskytuje vedecký základ, prečo tak veľa ľudí má problém udržať si úbytok hmotnosti z dlhodobého hľadiska.
Výskumný tím tiež skúmal vzorky ľudského tukového tkaniva od jednotlivcov, ktorí podstúpili operácie na zníženie hmotnosti, ako sú napríklad žalúdočné bypassy. Výsledky podporili zistenia zo štúdie na myšiach, epigenetické zmeny spojené s obezitou zostali v tukových bunkách aj po výraznom úbytku hmotnosti. To naznačuje, že tento pamäťový efekt existuje u zvierat aj u ľudí.
Ďalší dôvod, prečo je tak ťažké udržať si nízku hmotnosť
Priberanie na váhe po diéte sa už dlho pripisuje metabolickej adaptácii, hormonálnym zmenám a behaviorálnym faktorom, ako je prejedanie sa v ťažkých životných obdobiach. Avšak objav obezogénnej pamäte v tukových bunkách predstavuje nový problém pre ľudí, ktorí sa snažia schudnúť. „Tukové bunky sú bunky s dlhou životnosťou. V priemere žijú desať rokov, kým ich naše telo nahradí novými bunkami,“ hovorí Hinteová.
Vedci navyše predpokladajú, že tukové bunky nemusia byť jediné s touto pamäťou. „Aj ďalšie bunky v tele môžu zohrávať podobnú úlohu v neželanom jojo efekte,“ hovorí von Meyenn. Bunky v mozgu, krvných cievach a iných orgánoch by mohli prispieť k opätovnému priberaniu na váhe, čo ešte viac sťažuje dlhodobé udržanie hmotnosti pod kontrolou.
Existuje spôsob, ako vymazať túto pamäť tukových buniek?
Zatiaľ čo tento výskum poskytuje hlbšie pochopenie toho, prečo je tak ťažké udržať si nízku hmotnosť, otvára aj nové cesty pre budúcu liečbu. Vedci dúfajú, že zacielenie na tieto epigenetické markery by jedného dňa mohlo viesť k terapiám, vďaka ktorým bude chudnutie udržateľnejšie. V súčasnosti nie sú dostupné žiadne lieky ani terapie na vymazanie epigenetickej pamäte obezity. „Možno to bude niečo, čo budeme môcť urobiť v budúcnosti, ale zatiaľ musíme žiť s týmto pamäťovým efektom,“ povedala Laura Hinteová.
Aký je najlepší spôsob, ako udržať nízku hmotnosť dlhodobo?
Bohužiaľ, táto štúdia nám nedáva jednoduché riešenie. Ale pomáha nám pochopiť a možno aj viac súcitiť s ľuďmi, ktorí bojujú s chudnutím, vrátane nás samých. Pamäť tukových buniek je len ďalšia vec, s ktorou musíme bojovať.
Zatiaľ, ak sa chcete vyhnúť jojo efektu, vašou najlepšou cestou vpred sú postupné, udržateľné zmeny životného štýlu a nie extrémne diéty. Vyvážená strava, pravidelná fyzická aktivita a dlhodobé zmeny správania s podporou vášho okolia zostávajú najlepšími stratégiami na zvládnutie hmotnosti.