Okrem mnohých úspešných umiestnení má na svojom konte aj prvé miesto na juniorských pretekoch Svetového pohára v horskej cyklistike v Novom Meste a druhé miesto v celkovej kvalifikácii na Tour du Gévaudan Occitanie femmes.
Na Tour du Gévaudan Occitanie femmes, v úvodnej etape, si skončila druhá, avšak len veľmi tesne. Vieš nám priblížiť, aké pocity v takej chvíli prežívaš?
Určite som bola veľmi šťastná, pretože som ešte nikdy nefinišovala na svetovom pohári na ceste v prvej trojke. Cieľ etapy bol na celkom dlhom a strmom stúpaní na Monte Jalabert. A ja som išla od začiatku stúpania svoje tempo a postupom času súperky odpadávali a ja som tam zostala iba so štvoricou najlepších. Posledné stovky metrov som využila naplno a nastúpila som. Držala sa ma iba Britka Cat Ferguson, ktorá bola za mnou a tesne ma prešpurtovala.
Na Majstrovstvách Európy v Pont-Château si získala bronz a napodobnila si tak Petra Sagana, ktorý získal túto medailu v čase, keď si sa ty ešte asi učila len chodiť. Získať toto umiestnenie však nebolo vôbec jednoduché. Aké problémy ťa čakali na trati?
Na majstrovstvách Európy sa mi vôbec nepodaril štart, úplne som sa prepadla na koniec pretekov a pomaly som sa dostávala viac a viac do ich čela. Na trati bolo veľa blata a dosť to šmýkalo, takže ma postretlo aj zopár pádov, ale nič vážne. Preteky som si veľmi užila a som veľmi rada za bronzovú medailu a napodobnenie Peťovho umiestnenia.
Na juniorských pretekoch Svetového pohára v horskej cyklistike v Novom Meste si zvíťazila s náskokom jednej minúty, a to si štartovala s číslom 44. Bolo to o šťastí a súhre náhod, alebo dokážeš spätne určiť, čo viedlo k takémuto skvelému výsledku?
Svetový pohár v Novom Meste boli celkovo moje druhé XCO preteky túto sezónu a nemala som od nich vôbec žiadne očakávania. Keďže som tu pretekala aj minulý rok, trať som celkom poznala a týždeň pred sveťákom sme tu boli so slovenskou reprezentáciou trénovať ťažké technické pasáže, čo mi dosť pomohlo v pretekoch.
Aj keď som štartovala v polovici štartového poľa pretekárok, vedela som, že nájazd po štarte je veľmi dlhý a prevažne do kopca, čo mi veľmi pomohlo dostať sa do čela pretekov. Samozrejme som sa snažila ísť celé preteky naplno, a to sa odzrkadlilo na výsledku. Výhodou bolo, že tu bolo veľa slovenských aj českých fanúšikov, ktorí ma hnali vpred. Nemôžem zabudnúť ani na moju rodinu, ktorá ma prišla podporiť. Keď som prišla do cieľa, bola som veľmi prekvapená a neskutočne nadšená z triumfu na svetovom pohári.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Medzinárodné ženské preteky Respect Ladies Race v Novej Bani patrili opäť tebe. Zvíťazila si s prehľadom aj napriek veľmi teplému počasiu. Tropické teploty ti zjavne nerobia problém, ale napriek tomu sa opýtame: aké počasie ti na pretekoch vyhovuje najviac?
Preteky v Novej Bani boli moje prvé ženské UCI preteky. Trať som poznala a vedela som, čo ma čaká, ale vzhľadom na vysoké horúčavy bola trať skrátená o jeden malý okruh v závere. Preteky som vyhrala, pretože sa mi podaril môj plán, a to ujsť súperkám v predposlednom strmom stúpaní.
Celkovo mi tropické teploty nevyhovujú, ale ak sa počas pretekov pravidelne chladíš, dá sa to zvládnuť. Najradšej mám teploty okolo tých 15-25 stupňov. Keď je úplná zima, vtedy je to tiež náročné, ale to sa dá vyriešiť vrstvou oblečenia naviac.
Spomenul som niektoré z tvojich úspešných pretekov za poslednú dobu, ale nie všetky. Ktoré umiestnenia a ocenenia si najviac ceníš?
Najviac si cením bronz z Majstrovstiev sveta v cyklokrose v českom Tábore. A už spomínané preteky Tour de Gévaudan Occitanie femmes a Svetový pohár v horských bicykloch v Novom Meste na Morave.
Aké nové a cenné skúsenosti si získala za posledné dva roky, odkedy sme spolu robili rozhovor?
Zlepšila som svoje technické zručnosti na horskom bicykli, hlavne v zjazde, pretože som absolvovala niekoľko tréningov s naším najlepším zjazdárom Rasťom Baránkom. Absolvovala som veľa pretekov v zahraničí so svetovou konkurenciou a zistila, ako to chodí na veľkých pretekoch. Naučila som sa lepšie zvládať stresové situácie pred pretekmi aj počas nich, pretože spolupracujem aj s mentálnym koučom v rámci juniorského olympijského tímu.
Stále viacej nazeráš do sveta cyklistiky, či už profesionálnej alebo amatérskej. Je niečo, čo by si zmenila, alebo naopak vyzdvihla?
Je pravda, že už viac cestujem po zahraničných pretekoch a vyzdvihla by som tam veľmi dobrú organizáciu a bezpečné zabezpečenie tratí (hlavne v cestnej cyklistike). Cyklistika je v zahraničí populárnejšia ako na Slovensku a chodí tam tiež povzbudzovať a robiť úžasnú atmosféru popri trati veľa divákov.
Tesne po našom rozhovore v posledný augustový týždeň mala Viki obrovský úspech na pretekoch v Andorre, čo viedlo nielen k získaniu titulu majsterky sveta, ale aj k vysnívanej zmluve s WorldTour tímom Visma, k čomu jej gratulujeme.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Získala si titul majsterky sveta v cross-country v Andorre. Aký je to pocit môcť nosiť dúhový dres?
Je to neskutočný pocit. Stále si v hlave premietam ten moment, keď som si ho prvýkrát obliekla. Vždy som po ňom túžila a ten sen sa stal realitou. Som neskutočne šťastná. Chcela by som sa poďakovať hlavne mojej rodine, trénerom a kamarátom, ktorí stáli pri mne po celý ten čas. Bez nich by som to nedokázala. Ďakujem.
