Bola cyklistika tvoja prvá voľba, čo sa týka športu?
Šport ma sprevádza celý môj život. Moja rodina bola športovo orientovaná, mamina hrávala hádzanú a otec s bratom futbal. Ja som v minulosti hrávala basketbal a veľa som behávala. Časté zranenia členkov ma však z basketbalu vyradili. Paradoxne mi odporučili cyklistiku na spevnenie členkov. Počas štúdia na vysokej škole som sa zoznámila s Tomášom Legnavským, ktorý je mojím sparingpartnerom, mechanikom a trénerom v jednej osobe už skoro 30 rokov.
Takisto som sa tam zoznámila s partiou ľudí, ktorí sa venovali horskej cyklistike – športu, ktorý bol u nás v tom čase v začiatkoch. Dlhé cyklistické túry na horskom bicykli a pobyt v prírode sa mi veľmi zapáčil a tento môj „relax“ a životný štýl mi vydržal dodnes. Šport mi učaroval, stal sa mojím životným štýlom.
Ako vyzeral tvoj prvý bicykel?
Ako každé dieťa som aj ja túžila mať bicykel. Keď som mala desať rokov, doniesol mi ho „Ježiško“. Oranžový Pionier s obrovským sedlom, kde sme sa vedeli posadiť dvaja a vozili sa po sídlisku a počas prázdnin zase u starej mamy. Kolesá sme vylepšovali farebnými drôtikmi namotanými na špiciach. Môj bicykel mal aj obrovské spätné zrkadlo a krásne odrazky.
Pamätáš si na svoje prvé preteky?
Prvé preteky som absolvovala v roku 1996 na požičanom horskom bicykli GT Timberline, o dve čísla väčšom, na akom jazdím teraz. Mala som 20 rokov a boli to preteky lyžiarskych inštruktorov v Starom Smokovci. V tom čase bola horská cyklistika na Slovensku len v začiatkoch. Dopredu išiel najmä vývoj bicyklov.
Začínala som na 26-palcovom CrMo bicykli Marin Eldridge Grade s pevnou vidlicou, s prevodmi 3×9, cantileverovými brzdami a pedálmi s košíkmi. Na bicykel mi prispeli rodičia z predaja marhúľ z našej vinice, s ktorými som im cez leto pomáhala. Dodnes bicykel vlastním. Je pojazdný a slúži mojej rodine, keď si chce ísť niekto zajazdiť.
Mala si hneď v začiatkoch trénera, ktorý ti pomáhal s tréningmi?
Ako som už spomínala, počas štúdia v Poprade som sa zoznámila s partiou ľudí, ktorí sa venovali horskej cyklistike. Jedným z nich bol aj Tomáš Legnavský, s ktorým som pri cyklistike ostala dodnes. Otvoril mi cestu do sveta cyklistiky. Môj tím tvoria priatelia a rodina, podporujú ma a vytvárajú potrebné podmienky a priestor pre moju činnosť, v spojení s mojimi materiálovými sponzormi. Pomáhajú v depe počas pretekov, servisujú bike. Spolu športujeme.
Máš za sebou aj nejakého sponzora?
Sme zástupcami švajčiarskej značky KOBA na Slovensku, poskytujeme cyklistický servis a poradenstvo. Som rada, že som aj ja súčasťou tejto značky na slovenskom trhu. K dobrým výsledkom potrebujete porovnateľný alebo lepší materiál ako má konkurencia. Vážim si podporu mojich materiálových sponzorov. Nájsť si reklamných partnerov a sponzorov jednoduché nie je. Snažíme sa promovať mojich reklamných partnerov u nás na Slovensku. Byť aktívni v našej komunite, prilákať čo najviac ľudí k rekreačnej cyklistike.
Vieš pri pohľade späť vybrať preteky, ktoré sú pre teba nezabudnuteľné?
Za skoro 30 rokov aktívnej kariéry je tých pretekov veľmi veľa. Mám za sebou štart na troch OH – Atény 2004, Peking 2008 a Londýn 2012. Na Olympiáde v crosscountry žien štartovalo len 30 pretekárok. Od roku 2020 počet upravili na 38. Kvalifikácia je náročná. Účasť na OH bola výsledkom všetkých pretekov, ktoré som absolvovala v kvalifikačnom období. Samotná skutočnosť, že stojíte na štarte, je výnimočná. 21. miesto z OH v Londýne si veľmi cením.
Odkedy pretekám, do svojej zbierky som pridala vyše 55 slovenských majstrovských titulov v kategórii Elite ženy, v rôznych cyklistických disciplínach. Vždy to boli svojím spôsobom výnimočné preteky.
Ktorý titul je pre teba najdôležitejší?
Na tituly som sa nikdy nesústredila, niekoľko národných šampionátov som aj vynechala. V roku 2004 som na pretekoch Majstrovstiev Slovenska neštartovala, ležala som v nemocnici so salmonelózou a v roku 2013 som bola krátko pred pôrodom dcéry Hanky. Predvlani som tiež vynechala Majstrovstvá v cestnej cyklistike, kde som teoreticky mohla uspieť. Na školskom výlete ochorela dcéra. Zdravie dieťaťa je prvoradé, tak som pricestovala domov. Vlani termín Majstrovstiev Slovenska v cestnej cyklistike kolidoval s termínom Európskych hier v Krakowe, ktoré som uprednostnila.
Napriek tomu sú tvoje výsledky skutočne ohromujúce.
Až teraz si uvedomujem, čo som dosiahla. S čím všetkým som v slovenskej cyklistike bojovala. Z pohľadu počtu titulov je to výnimočný úspech. Z pohľadu slovenskej športovej reality je jeho hodnota takmer nulová. Zbierku 23 titulov v elitnej kategórii nemá žiadny cyklista na Slovensku. Musel by sa cyklistike venovať cez dvadsať rokov a vyhrať skoro na každých Majstrovstvách Slovenska.
Napriek vyššiemu veku ešte stále jazdíš a dosahuješ skvelé úspechy. Vidíš u seba stále priestor na zlepšovanie?
Verím, že s adekvátnym profesionálnym zabezpečením by som sa ešte aj v pokročilom športovom veku vedela výkonnostne a výsledkovo posunúť. Nedávne 7. miesto na svetovom pohári v maratóne v Novom Meste na Morave je toho dôkazom. Potešilo ma aj vlaňajšie 13. miesto z Majstrovstiev Európy v maratóne. Skvelých výsledkov mám veľa. Nájdete ich na jankastevkova.com
V mladšom veku sa výsledky posudzujú inak. Viac sa cenia a prikladá sa im vyššia hodnota. Športové okolie vás vníma tak, ako sa umiestnite na posledných pretekoch. Pre laickú športovú verejnosť je často väčší úspech vyhrať lokálne preteky, kde príde televízia, než desiate miesto z medzinárodného podujatia.
Ako sa motivuješ?
Extra motiváciu nepotrebujem, mňa cyklistika jednoducho baví. Sú to viac podmienky pre šport, ktoré ma dennodenne trápia a sčasti ubíjajú. Ako žena-cyklistka zo Slovenska, riešim elementárne podmienky a odpovede na otázky typu: budem mať čas na tréning? Ako a za čo sa dostanem na preteky? Vydajú mi ušetrené financie na sústredenie a materiál? Čo sa stane, ak zlomím rám alebo kolesá? A podobne. Nie je to jednoduchá situácia. Chcem trénovať, pretekať, vyhrávať.
S mojím nastavením a motiváciou som viacmenej spokojná. V začiatkoch neboli trate pre horské bicykle technicky náročné. Na pretekoch pribúdajú nové technické sekcie, skoky, preskoky, rockgardeny, prejazdy cez veľké kamene. Nemám ich vžité a zvládnuté z mladosti. Mám z nich rešpekt. Aj blízko k 50-tke mám teda stále na čom pracovať a zdokonaľovať sa. Ak budem v kondícii a zdravá, budem pretekať, pokiaľ mi to bude prinášať radosť a zábavu. Klasickú športovú profesionálnu kariéru nerobím, nemám vlastne s čím skončiť. Jedine, že by som si našla iné hobby.
Čo ti prebieha hlavou, keď stojíš na štarte?
Pred pretekmi zažívam podobné napätie ako kedysi. Chcem pretekať, vyhrávať. Moje mentálne nastavenie je dobré a vytvárajú ho každodenne aj ľudia okolo mňa. V minulosti som výsledkom prikladala väčšiu váhu. Momentálne dávam pozor na bezpečnosť. Cyklistiku si užívam a víťazstvo beriem ako bonus za vynaložené tréningové úsilie. Vyhrať nie je jednoduché. Musím mať aj dávku športového šťastia.
Chodíš trénovať aj do zahraničia? A ak áno, ktoré lokality máš obľúbené?
Trénujem v domácich podmienkach. Slovensko je pre horskú cyklistiku ideálne. Máme veľa lesných ciest a chodníkov. Budujú sa bikeparky a traily. Absentujú skôr cyklochodníky. Jazdím v miestach, kde žijú daniele, muflóny, srnčia a jelenia zver, diviaky, líšky, kuny a lasice. Pozorujem vtákov, zachraňujem salamandre. Vlani som sa v lese zrazila s danielom. Našťastie sa nič vážne nestalo.
Zo západnej strany Malých Karpát sme s kamarátmi zažili ruju. Bolo to fascinujúce. Žiaľ, všímam si plno zrazených zvierat a znečistenie popri ceste plastovým odpadom a plechovkami. Včera na tréningu som stretla bobrov, u nás dole pri ceste máme ondatry.
Preferuješ horskú alebo cestnú cyklistiku?
Osobne preferujem horskú cyklistiku. Radšej trávim viac času mimo cestnej premávky. Bicyklovať v cestnej premávke je nebezpečné. Rada bicyklujem v Malých Karpatoch. Aj po 20 rokoch jazdenia v okolí Pezinka a Modry vždy objavím nový chodník alebo trasu. Jazdím na Veľkú Homoľu alebo Čmelok. Bavia ma aj stúpania a novovybudované traily na Pezinskej Babe a v okolí Zochovej chaty nad Modrou. Obľubujem aj chodník na rozhľadňu Kukla. Páči sa mi muflóní trail alebo zjazd cez Zámčisko. Výborné traily sú aj nad Bratislavou a Stupavou.
Tvoj tréning sa určite skladá z viacerých častí. Ktorú aktivitu máš najradšej?
Najradšej mám regeneračnú jazdu na bicykli, v lese s ľahkým stúpaním a hravými trailmi, no a samozrejme s dobrými priateľmi. Cyklistika je príjemná voľnočasová aktivita. V rekreačnej forme je úžasná. Prispôsobíte tempo a spoznávate krajinu.
Ako vyzerá tvoj športový deň?
Cyklistika je moje hobby aj životný štýl. Je súčasťou môjho denného režimu. Trénujem v prírode, ktorá ma dobíja svojou energiou. Obdivujem jej krásu z bicykla v každom ročnom období. Pozorujem, ako sa menia miesta počas roka. Vychutnávam si ticho alebo spev vtákov. Stretávam zvieratá. Je to relax popri iných každodenných činnostiach. Čas a priestor, kde sa sústredím na svoje pocity, myšlienky a výkon.
Máš nejaké koníčky či aktivity, ktorým sa venuješ okrem cyklistiky?
Cyklistika je časovo náročný šport a popri nej sa venujem ešte nášmu psovi a mačkám. Inklinujem k zvieratám, turistike a domácim prácam.
Aká je zimná príprava? Chodíš do fitka? Alebo keď sa dá, tak vytiahneš bicykel aj v zime?
Priebeh počasia posledných rokov je taký, že sa v okolí Pezinka dá jazdiť celoročne, v kombinácii so správnym oblečením, zvoleným tempom a terénom. Nevyhľadávam však jazdu v chladnom daždivom počasí. Občas si idem zaplávať, zabehať. Chodím na prechádzky so psom a na ľahšiu turistiku. Ak napadne sneh na Pezinskej Babe, vytiahnem párkrát aj bežky, lyže a sánky. Keď zamrzne Kučišdorfská priehrada, korčuľujem.
Snáď každý z cyklistov má alebo mal svoj vzor, ku ktorému vzhliadal a motivoval sa ním. Kto to bol u teba?
Vzory v športe nehľadám a nikdy som žiadny nemala. Tie treba hľadať v iných oblastiach ľudskej činnosti a života. Skôr sa mi páči štýl jazdy a pretekania, technická zručnosť či iné schopnosti na bicykloch iných cyklistiek alebo cyklistov, či všeobecne športovcov. Napríklad obdivujem gymnastiku a odvahu pri adrenalínových športoch, šikovnosť, zručnosť, obratnosť, technickú vyspelosť.
Vedela by si sa s nami podeliť o nejakú zaujímavú príhodu zo svojej kariéry?
Moja prvá účasťou na olympiáde v Aténach tiež dopadla smolne. V nájazdovom kole ma zastavil hromadný pád, kde mi austrálska reprezentantka stúpila do zadného kolesa. Zlomila mi špice. V tom čase neexistovali technické depá, kde by som si vedela koleso vymeniť, ako je to dnes, a tak som nedobrovoľne musela preteky vzdať. Mrzí ma to dodnes.
V testovacích pretekoch pred olympiádou, na tej istej trati, som obsadila 11. miesto, výkonnostne som bola na tom veľmi dobre. Človek ostane bezradný. Ak by sa mi preteky vydarili, možno by sa moja kariéra vyvíjala inak. Aj negatívna skúsenosť môže posilniť psychickú odolnosť. Úspechy v ďalších pretekoch vás posilnia a motivujú viac. Ak prídem o víťazstvo vlastnou chybou alebo technickou poruchou, trápi ma to. Z chýb sa musím poučiť, netrápiť sa nimi. Neopakovať ich. Definujem ich ako skúsenosť.
Naopak, pre Peking a Londýn som získala od UCI divokú kartu, v hodnotení národov som ako jediná bodujúca Slovenka nemala šancu. Ale výsledky hovorili pre mňa. V Londýne som došla na 21. mieste. Podala som solídny výkon a som na to patrične hrdá.
Keď si chceš urobiť radosť, aké tri veci urobíš ako prvé?
Idem do prírody na prechádzku s našim psom Gajou, stretnem sa s priateľmi alebo si zašportujem s našou dcérou Hankou. Momentálne po večeroch hráme bedminton.
Čo bolo najväčšie dobrodružstvo tvojho života?
Cape Epic som prvýkrát absolvovala v roku 2008 s Tomášom Legnavským na 26-tkovom hliníkovom bicykli Koba v kategórii Mix. Preteky merali 990 km, mali 8 dní a nastúpali sme 19 900 metrov. Bolo to dovtedy moje najnáročnejšie podujatie, ktoré som absolvovala. A plné dobrodružstva. Cape Epic sú preteky dvojíc, v tom sú výnimočné. Musíte byť zohratí a patrične k sebe tolerantní. Epic preverí fyzické sily aj psychiku. Je potrebné jazdiť rozumne, vyvarovať sa zbytočných chýb, defektov či iných technických problémov. Odvtedy sa bicykle zdokonalili a Cape Epic prešiel vývojom tiež. Zlepšila sa organizácia, zmenili sa trate, ale gro ostalo.
Na Cape Epic som sa vrátila ešte päťkrát. V roku 2015 som sa s Juhoafričankou Yolandou de Villiers umiestnila na 3. priečke. Rok 2016 už nebol z pohľadu umiestnenia taký úspešný, ale samotným dokončením pretekov som sa zaradila do prestížneho klubu Amabubessi. V roku 2022 sme boli s Martinou Krahulcovou prvou ženskou slovenskou dvojicou na štarte Cape Epic. Preteky sme dokončili na šiestom mieste. Rok na to sme skončili piate a tento rok siedme. Sú to jedinečné a náročné preteky, na ktoré sa človek rád vracia. Aj Tour de France sleduje veľa ľudí, no skutočnú náročnosť spoznajú len samotní pretekári.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Plánuješ sa zúčastniť niektorého kola tohtoročnej Škoda Bike Open Tour?
Zúčastnila som sa pretekov Rajeckých Tepliciach, ktoré pre mňa dopadli trochu nešťastne. Verila som si, že zvíťazím. O výsledku sa rozhodlo v poslednej zákrute do cieľovej rovinky, kde sa mi do cesty zaplietol poľský pretekár a priklonil tak športové šťastie na stranu mojej kamarátky a oddielovej kolegyne Martiny Krahulcovej, spolubojovníčky z Cape Epic, ktorá sa stala Majsterkou Slovenska v maratóne pre rok 2024. V pláne mám Horala vo Svite a Stupavský maratón na konci sezóny.
Počas svojej bohatej kariéry si sa zúčastnila mnohých maratónov a pretekov. Sú miesta, kam stále chodíš rada jazdiť?
Rada som jazdila preteky rakúskeho a českého pohára. Sú relatívne blízko, majú dobrú organizačnú úroveň a slušnú konkurenciu na štarte. V tejto sezóne sa opäť snažím chodiť viac do zahraničia. Vyhľadávam nové lokality, preteky a početnejšiu konkurenciu. Som si vedomá, že moja výkonnosť nebude stúpať a veľa času na veľké preteky mi už neostáva. Najmä ak mám pretekárske ambície.
Keď sa mi podarí vyhrať, radosť je obrovská. Samozrejme obľubujem trate, na ktorých sa mi darí dosahovať najlepšie výsledky. Favorita medzi traťami nemám. Dobrý pocit z trate a pretekov ovplyvňuje veľa faktorov. Ľudia a fanúšikovia okolo, samotní pretekári, prístup organizátora, rozhodcovia. Aj na „jednoduchej“ trati vieme zažiť parádne preteky s atmosférou. Posledné roky som jazdila viac domáce podujatia. Sú ľahšie dostupné, či už logisticky alebo finančne. Snažím sa promovať mojich reklamných partnerov u nás na Slovensku. Byť aktívna v našej komunite, prilákať čo najviac ľudí k rekreačnej cyklistike.
Je niečo, čo by si na súčasnej cyklistike zmenila?
Rada by som sa pozrela aj ja do tajov profesionálneho športu. Osobne môžem len naďalej snívať o finančne zabezpečenej profesionálnej sezóne. Elitná profesionálna cyklistika na Slovensku vymiera. Venujeme sa jej po práci vo voľnom čase. Uznanie a rešpekt v slovenskej ženskej elitnej cyklistike absentuje. Cyklistika je historicky považovaná za mužský šport, predsudky pretrvávajú dodnes. Rada by som to napravila. Želám si, aby celkovo slovenská cyklistika našla stratené renomé a status, ktoré by jej v spoločnosti mali patriť.
Ako rada regeneruješ po náročnom dni na bicykli? Gauč, sauna alebo aktívny oddych?
Samozrejme preferujem gauč, no mňa vždy čaká „aktívny oddych“ a „potenie sa“ pri každodenných domácich povinnostiach.
