Páni Harťanský a Dražil, v prvom rade by som vám obom chcel poďakovať za ochotu a čas. Možno trochu formálna otázka, no predsa – čo všetko vaša pozícia v národných parkoch obnáša?
D.H.: Mám na starosti výkon činnosti všetkých profesionálnych a dobrovoľných členov stráže prírody s pôsobnosťou v NAPANTE. Mojou úlohou je riadiť ich činnosť, organizovať ich služby, zabezpečovať im pravidelné vzdelávanie, organizovať s nimi brigády pre zlepšenie stavu prírody. A to napr. čistenie územia od odpadu, budovanie studničiek, pokiaľ sú na to finančné prostriedky, tak aj oprava starých turistických prístreškov, prepiľovanie turistických chodníkov a podobne. No a v neposlednom rade posudzovanie – zaujatie stanoviska o vhodnosti vykonávať niektoré športové, turistické, kultúrne a iné, verejnosti prístupné podujatia v NAPANTE. Na základe týchto posudkov potom povoľujúce orgány povolia alebo nepovolia organizovanie podujatia.
T.D.: Mám to šťastie riadiť skvelý kolektív na našej správe a mať zásadný vplyv na to, čo sa deje v národnom parku, ako uchopiť jeho rozvoj a predovšetkým to, ako ho zachovať čo najmenej dotknutý ľudskou činnosťou pre naše deti.
Je jasné, že ochrana prírody je pomerne komplexná záležitosť a asi presahuje rozsah jedného rozhovoru. No čo sa týka jazdenia v národných parkoch, začnime „od piky“. Na základe akých kritérií sa rozhoduje, ktorá cesta bude vyznačená a tým pádom legálna, a ktorá nie?
D.H.: V prvom rade, do vhodnosti vyznačiť cyklotrasu na napríklad lesnej ceste má čo povedať správca alebo vlastník cesty. Ten totiž budoval túto cestu pre svoje potreby. No a v praxi sa ukázalo, že žiaľ niektorí cykloturisti nie sú ochotní rešpektovať ich vlastnícke právo a neberú na vedomie, že lesná cesta – aj keď je tam vyznačená cyklotrasa – slúži v prvom rade na potreby lesnej prevádzky.
My potom zvažujeme aj také skutočnosti, či tá cyklotrasa má napríklad nejaké prepojenie na inú cyklotrasu, alebo len vedie niekam a potom sa cyklista musí vrátiť tou istou trasou späť, aj to, aká je potencionálna vyťaženosť cyklotrasy – koľko sa bude po cyklotrase pohybovať ľudí, ktorí by tam inak nešli. To je dôležité napríklad z hľadiska rušenia živočíchov v čase rozmnožovania alebo výchovy mláďat, no a v neposlednom rade – keďže hrebeň Nízkych Tatier je pre cykloturistiku uzavretý – aj to, či vyznačením cyklotrasy nesprístupnime pre nezodpovedných cykloturistov hrebeňové partie alebo iné citlivé oblasti.
T.D.: Predovšetkým na základe záujmu komunity cyklistov. Tí sú zväčša iniciátormi konkrétneho návrhu. My ho posudzujeme predovšetkým z hľadiska ochrany prírody, teda analyzujeme, či navrhovaná cyklotrasa môže mať vplyv na okolité prírodné zložky. Vždy je to prípad od prípadu, nedá sa to generalizovať.
Prírodné hodnoty, vzácna fauna a flóra nie sú v parku všade rovnaké, preto niekde sa nová trasa odsúhlasí, niekde nie. Ale verte mi, že to nerobíme formálne, ale naozaj zodpovedne posudzujeme konkrétny návrh. Do úvahy samozrejme berieme aj ďalšie aspekty, napríklad súbeh cyklotrasy s peším chodníkom, ale aj názor obhospodarovateľov pozemkov, či nová cyklotrasa neobmedzí výrazne ich relevantné záujmy.
Častokrát v lese stretávame mechanizmy, lesovozy, chránené oblasti nevynímajúc. Následkom bývajú zdevastované cesty. Čo bráni cyklistovi povedať si: „Keď môže Tatra, môžem aj ja“? Samozrejme, devastovanie prírody niekým iným nie je ospravedlnenie aj pre nás, no už len ten príklad…
D.H.: Je to častý argument cykloturistov pri riešení ich priestupku, ale… Treba si uvedomiť, že lesy mimo maloplošných chránených území (rezervácií), aj keď sú v národnom parku, sú často hospodárske, a teda sa v nich hospodári či už plánovane, alebo sa môže drevo spracovávať na základe povolení národného parku (takzvaná vetrová alebo podkôrniková kalamita). Lesy v národnom parku spravuje Správa NAPANTU len sčasti, a to len od roku 2023. Hospodári tu veľa iných hospodárskych subjektov (Lesy SR, Urbárske spoločenstvá, Komposesoráty). No a keď sa v lese hospodári, bez mechanizmov a narušenia pôdy a ciest to, žiaľ, nejde. Verte, že aj hospodári sa dnes už snažia o čo najšetrnejší spôsob.
Je potrebné si uvedomiť, že lesné cesty slúžia predovšetkým pre potreby správcu lesa na plnenie si jeho zákonných povinností a až ich ďalšia funkcia môže byť napríklad cyklotrasa. Samozrejme, pokiaľ my zistíme, že lesohospodár vykonal činnosť v rozpore s predpismi, tak to riešime a dozeráme na to, aby bola vykonaná náprava.
T.D.: Mnohokrát to nie je úplne tak, ako ste naznačili v otázke. Lesohospodárska činnosť (v ponímaní verejnosti je určite najcitlivejšia ťažba dreva) sa môže vykonávať na časti parku. Na nami spravovaných pozemkoch ťažíme minimálne, neštátni vlastníci lesov hospodária podľa schválených plánov. Ale chcem zdôrazniť, že vždy sa snažíme (na našich cestách bezodkladne) zabezpečiť, aby hneď po ukončení ťažby bola cesta uvedená do pôvodného stavu.
A rád uvediem, že po delimitácii štátnych pozemkov do rúk správy NP v roku 2022 (predtým lesy spravoval v národnom parku štátny podnik Lesy SR) sme ako prioritu vnímali opravu zásadnej a kľúčovej cyklotrasy v národnom parku – Kláštoriskovej cesty. Desaťročia do nej nikto neinvestoval, bola vymletá až na materskú horninu. Opravili sme ju za takmer 350 000 eur hlavne z dôvodu, aby slúžila cykloturistom. V tejto oblasti drevo takmer vôbec neťažíme, takže z toho pohľadu to bol vyslovene darček cyklistom.
Ako sa legislatíva díva na jazdenie po turistických chodníčkoch? Samozrejme, sotva sa niekto bude škriabať hore rebríkmi v Slovenskom raji. No je niekoľko miest, ktoré sú dobre dostupné po zvážnici…
D.H.: Je treba upresniť, čo považujete za turistický chodníček. Ak máte na mysli turistický chodník, ktorý vedie po lesnej alebo poľnej ceste a je to v ochrannom pásme národného parku alebo v chránenej krajinnej oblasti (platí tu druhý stupeň ochrany), tak jazdenie na bicykli zákon nezakazuje. Aj keď tu nie je zároveň vyznačená cyklotrasa. Pokiaľ ale turistický chodník vedie cez les alebo lúku mimo lesnej alebo poľnej cesty, tak tu je jazdenie na bicykli zakázané ((§ 13, od. 1, písm. b) zákona o ochrane prírody)).
Iná situácia je v národnom parku, alebo v rezerváciách (3., 4. a 5. stupeň ochrany) – tu zákon zakazuje vchádzať a jazdiť na bicykli mimo cyklotrasy (§14, ods. 1, písm. b zákona o ochrane prírody). Tu teda cyklista nesmie ani tlačiť alebo niesť bicykel.
Vlastne už len ten názov chodník hovorí o tom, že je určený pre peších návštevníkov.
T.D.: V národnom parku Slovenský raj máme schválený návštevný poriadok. Ten určuje, po ktorej ceste cyklisti bez problémov jazdiť smú. Mimo značených cyklotrás sa v národnom parku jazdiť nemôže. Rovnaké obmedzenie ale platí aj pre peších, skalolezcov a ľadolezcov, turistov na koňoch, bežkách či skialpoch… Jednoducho náš národný park je malý, nemá ani 20 000 ha – aby sa tu uchovala pôvodná fauna vrátane veľkých šeliem a dravých vtákov, turisti (vrátane cykloturistov) nemôžu byť všade. Park musí mať svoje „trináste komnaty“ a oázy kľudu.
Keď sa bavíme o dobre zjazdných zvážniciach, je možné, že sa pri niektorých dočkáme legalizácie? Vie tomu cyklistická komunita nejako napomôcť?
D.H.: Je to možné. Ale ako som už povedal, najskôr sa musí vyjadriť vlastník a správca komunikácie. Potom sa zváži vhodnosť z hľadiska ochrany prírody a ak sa všetci zhodneme, cesta na zriadenie cyklotrasy je dobrá. Cyklistická komunita tomu môže veľa pomôcť. Už len tým, že bude dodržiavať určité pravidlá pohybu po cyklotrase, že ukáže, že sa na ňu dá spoľahnúť. Napríklad na Kráľovej holi bude rešpektovať koniec cyklotrasy, odloží si na konci svoj bicykel a na vrchol hole pôjde pešo bez neho.
Alebo na lesnej ceste, keď sa tam vykonávajú práce alebo po nej prechádza auto správcu, tak bude rešpektovať jeho právo na obhospodarovanie pozemku. Mimochodom, aj strážcovia sa občas stretávajú s cyklistami, ktorí na ich prítomnosť v lokalite na služobnom aute reagujú s nie najvhodnejšími poznámkami.
T.D.: Možné to je. Návštevný poriadok, hoci je medzi všetkými národnými parkami jeden z najnovších (platí od r. 2018), plánujeme časom aktualizovať. Plánujeme postupovať rovnako ako minule, keď sa návštevný poriadok spoločne tvoril 2 roky. Proces bol od začiatku transparentný a otvorený, cyklokomunita vygenerovala viaceré návrhy, ktoré boli prijaté. Vždy je fajn, keď je pripravený zo strany predstaviteľov cyklistov kvalifikovaný návrh.
Existuje v súčasnosti nejaká vízia do budúcna, čo sa týka potenciálneho vyznačenia nových cyklotrás? Alebo je vhodnejšie zachovať status quo?
D.H.: Cyklotrás na území NAPANTU je dnes už naozaj veľa. Treba si pozrieť len cyklomapy. Problémom ale je, že niekto cyklotrasu vyznačí, lebo zohnal na to peniaze, len už sa nenájde ten, kto by cyklotrasu a značenie na nej pravidelne udržiaval. Cyklisti neznalí veci potom za stav cyklotrasy kritizujú správu NAPANT. Ale pokiaľ sa objaví nový dobrý návrh a žiadateľ sa zaviaže aj pravidelnou údržbou, NAPANT sa nebráni vzniku nových cyklotrás.
T.D.: Popravde odpoviem, že sme na hrane s novými návrhmi. Tlak na územie národného parku je veľký, návštevnosť sa stále zvyšuje. Nie je to len o cyklistoch, ale aj o kumulatívnych vplyvoch turistiky ako takej. Mimochodom, aj veľký rozmach elektrobicyklov výrazne zvýšil počet cyklistov na strmých a ťažšie dostupných cestách v národnom parku.
Čitatelia sa už určite stretli s tvrdením, že jazda na bicykli zvetráva a ničí pôdu vo väčšom rozsahu, než to robia peší turisti. Keď si však predstavíme to množstvo turistov, ktoré sa cez najfrekventovanejšie chodníky premelie, nehrajú v tomto bicykle až „druhé husle“?
D.H.: Môj názor je, že nie. Hlavný negatívny vplyv cykloturistiky je zvyšovanie eróznej činnosti na hrebeni a na prístupových chodníkoch na hrebeň. Nakoľko pri jazde na zamokrenej pôde vznikajú hlboké ryhy a dochádza k poškodzovaniu vegetácie. Hlboké, súvislé a často dlhé ryhy umožňujú vode rýchlejšie odtekať zo svahu, čím jej zároveň umožňujú so sebou odnášať vrchnú – v týchto podmienkach veľmi plytkú – vrstvu pôdy. Tento odnos pôdy časom dosiahne také štádium, že bude odnesená všetka pôda a zostane len odkryté skalné podložie.
Bicykel idúci z kopca brzdí, a to spôsobuje na nespevnenom povrchu chodníka obrusovanie vrchnej vrstvy pôdy, vytrhávanie menších či väčších kameňov, vytrhávanie vegetácie a zas to urýchľuje eróziu. Samozrejme, aj pešia turistika spôsobuje takéto procesy. Najmä v miestach skracovania chodníkov. No tento proces vzhľadom na to, že peší turista má stopu ohraničenú a krátku, je pomalší.
T.D.: V prvom rade, Slovenský raj je predovšetkým pešia destinácia. Chcem preto požiadať celú cyklistickú komunitu, aby na súbehu turistického chodníka s cyklotrasou boli ohľaduplní k peším turistom. Ale chcem ubezpečiť, že my v národnom parku pri povoľovaní cyklotrás kladieme dôraz na celkový možný dopad na vzácne biotopy, druhy rastlín a živočíchov. Otázka, či cyklista ničí terén viac ako peší turista, určite nie je na prvom mieste. Problémom je skôr vyrušovanie zveri.
Keď sa bližšie prizrieme pretekom, akými je napríklad aj Horal – čo všetko obnáša z pohľadu národného parku príprava či výber konkrétnej trasy? O akých dopadoch na životné prostredie sa tu môžeme baviť?
D.H.: V prvom rade je to posúdenie vhodnosti organizovania takéhoto podujatia v konkrétnom území, aký možný vplyv bude mať počet pretekárov, organizátorov na toto územie, ktoré je už dnes silne navštevované – či už pešími turistami, alebo cykloturistami. Po akých komunikáciách podujatie vedie, čo všetko sa ešte bude okrem prejazdu pretekárov na podujatí diať. Napríklad vjazd sprievodných vozidiel, značenie trate, prípadne vzniknutý odpad.
Pri obdobných podujatiach sú najčastejšie dopady na životné prostredie nasledovné.: Znečisťovanie územia odpadom. Znehodnotenia územia neodstráneným značením trate (farebné stužky, smerovky, nástreky farbou na pôde, kameňoch a stromoch). Poškodenie telesa chodníka, ktorý vedie po nespevnenej komunikácii. Vyrušovanie chránených živočíchov. Zranenie a dokonca aj usmrtenie živočíchov. Poškodzovanie a ničenie chránených rastlín.
T.D.: Pri jednorazových pretekoch je to trochu iné, ako keď sa rozhodujeme o trvalej cyklotrase. Samozrejme, z nášho pohľadu je ideálne, keď preteky vedú po schválenej cyklotrase. Ale organizátor má svoju predstavu. Napríklad pri Horale návštevu Kráľovej hole, tak spoločne dolaďujeme trasu tak, aby čo najmenej zasiahla rušivo do prírody. Princíp, že sa na konkrétnom mieste posudzujú tu sa vyskytujúce konkrétne biotopy a druhy, však zostáva. V prípade Horalu limituje trasu výskyt kriticky ohrozeného a dnes toľkokrát pretriasaného hlucháňa.
Kráľovu hoľu sme v itinerári posledných ročníkov Škoda Horal MTB Maratónu nevideli, čo množstvo cyklistov určite sklamalo – no teraz je späť. Sme za to veľmi radi, a chceli by sme aj týmto článkom prispieť k zachovaniu tejto krásnej trate. Ako by sme mali postupovať?
D.H.: Stačí veľmi málo. Len dodržať určené podmienky, na ktorých sme sa dohodli.
Ku Kráľovej holi sa viaže ešte istá „chuťovka“. V posledných mesiacoch sa šíria zvesti, že Banskobystrický samosprávny kraj uvažuje o vyasfaltovaní prístupovej cesty v celej dĺžke. Nemáte obavy, že by takýto zásah mohol negatívne ovplyvniť ekosystém v tejto oblasti?
D.H.: Nie, nemám. Pokiaľ sa vybuduje tak, ako sa má, skôr v tom vidím prínos. Dnes sa na vyerodované a vymleté časti cesty naváža makadam rôzneho zloženia. Kto bol na Kráľovej holi, ten vie, ako sa z neho práši. Ten prach neznepríjemňuje pobyt len turistom, ale postupne mení zloženie pôdy a následne sa tu mení aj druhové zloženie rastlín rastúcich popri ceste.
Horná časť cesty od Predného sedla je síce asfaltová, ale na veľa miestach je silne poškodená a drobné čiastočky asfaltu pri dažďoch sú odplavované do okolia cesty, čo spôsobuje rovnaký efekt no a tu sa stáva aj najviac úrazov cyklistov. Pokiaľ sa podarí aj prebudovať malý objekt vysielača na zamýšľané zázemie pre turistov, tak si myslím, že to bude pre prírodu len plus.
S Kráľovou hoľou sú bohužiaľ späté aj problémy – nie raz boli medializované prípady, keď cyklisti pokračovali do zákazu ďalej po hrebeni. Je možné, že ak sa budú problémy stupňovať, bude celá cyklistická komunita potrestaná kvôli niekoľkým nedisciplinovaným jedincom? Podobne, ako to môžeme vidieť v súčasnosti pri zákaze psov v Tatrách?
Dnes už je rozbehnutý proces na zlepšenie stavu – nová cesta, zázemie pre turistov, lepšie značenie. Takže si nemyslím, že by sa pristúpilo k nejakému drastickému opatreniu typu zrušenie cyklotrasy na Kráľovu hoľu. Aj keď, priznám sa, Správa NAPANT bola k tomu v minulosti náchylná. A žiaľ až po tom, keď sme oznámili kompetentným, že ak nezlepšia značenie a neosadia cyklostojany na Kráľovej holi, tak budeme iniciovať zrušenie cyklotrasy, sa veci začali hýbať. Tá situácia bola vtedy už neúnosná. Aj napriek nášmu značeniu sa 400 m na hrebeni od konca cyklotrasy denne pohybovalo množstvo cyklistov.
No a pri riešení ich priestupku si strážcovia vypočuli veľa urážok a invektív. Dnes už je situácia lepšia, ale aj tak sa nájdu cyklisti, ktorí koniec cyklotrasy nerešpektujú. Ich argument je, že ich bicykel je drahý a že ho nenechajú bez dozoru. Na otázku, prečo teda nemajú pri sebe zámok na uzamknutie bicykla, nemajú odpoveď.
Situácia na Kráľovej holi je pre nás ale akousi brzdou pri odsúhlasení cyklotrás, ktoré z iného hľadiska sú bezproblémové, ale sú rizikové z dôvodu pokračovania na hrebeň Nízkych Tatier.
Pánom Harťanskému aj Dražilovi ďakujeme za zodpovedanie otázok a rovnako tak aj za službu, ktorú vykonávajú. Skĺbenie cyklistiky a ochrany prírody nie je vždy ľahké. Nízke Tatry aj Slovenský Raj však už teraz ponúkajú nádherné trasy, akými sú Kráľova hoľa, okolie Kozieho chrbta, Magurky či Svidovského sedla, Glackú cestu… A za to musíme všetkým zúčastneným vysloviť veľké Ďakujeme.
