Už ste o Everestingu možno počuli – vybrať si stúpanie a jazdiť ho nahor a nadol toľkokrát, koľko potrebujete na to, aby ste dosiahli métu 8 848 metrov prevýšenia. Mne sa to raz podarilo, keď som zopakovala jeden kopec 177-krát. Aj napriek tomu, že išlo o zaujímavú výzvu (trošku nezvyklým spôsobom), niekde medzi tridsiatym a stoštyridsiatym opakovaním som sa zaprisahala, že niečo také už v živote nepodniknem. Odhliadnuc od toho, práve plánujem môj nasledujúci pokus vo Švajčiarsku. Tento princíp môže byť aplikovaný kdekoľvek – v ktoromkoľvek regióne sveta, aj keď napríklad v Holandsku by to bola skutočne VEĽMI DLHÁ jazda. Ide tak o vyváženú kombináciu veľkolepej výzvy, poznávajúceho výjazdu a kreativity vo vytvorení trasy. Takže, ako sa môžete pripraviť na takúto náročnú cestu? Tu je mojich 5 tipov.

Zdieľať:

1. Tréning

Moja výzva na Malorke pozostávala z 336 kilometrov a trvalo mi 21 hodín, než som ju s viacerými zastávkami zvládla. Bol to jednoducho dlhý deň v sedle. Neexistuje spôsob, akým by sa dala oklamať dôležitosť tzv. TITS (time in the saddle – čas strávený v sedle). Táto aktivita nie je dobrá len pre posilňovanie vašej vytrvalostnej pripravenosti, ale aj pre navyknutie sedacích a ostatných svalov v tele na pozíciu, v ktorej budete musieť zotrvať dlhé hodiny. Ak mávate často problémy s tŕpnutím alebo odieraním kože v sedacích partiách, odporúčam riešiť tieto problémy ešte skôr, než sa na podobnú výzvu odhodláte – bez ohľadu na to, či ide len o zlú jazdeckú pozíciu, výšku sedla a jeho sklon či tvar, alebo cyklistické nohavice. Avšak, aj keď dlhé, vytrvalostne ladené výjazdy sú dôležité, ešte dôležitejší je tréning jazdy v kopcoch. Keď si porovnáme pozíciu jazdca na rovinách a pri stúpaní, ide o značne odlišné formy sedenia. Nehovoríme o šprintovaní do kopca, ale iba o klasickej pozícii v sedle, kedy sa snažíte udržať stabilné tempo (také, ktoré by bolo najvhodnejšie pre pokus o Everesting), čo ma privádza k ďalšiemu bodu.

2. Nastolenie tempa

Ak ste sezónnym cyklistom, určite už poznáte potrebu stanovenia správneho tempa. Ale, ako to sami poznáme, snaha ísť vyrovnané tempo sa neraz stáva nemožnou, najmä ak nás ovládne vzrušenie z výzvy, ktorú podnikáme. Výsledkom je navýšenie rýchlosti a koniec koncov strata energie a predčasné vyčerpanie, ktoré našim cieľom postaví jednoznačnú stopku. Najmä, ak ide o takto dlhé aktivity, je potrebné sa sústrediť na vyrovnaný a primeraný progres už od začiatku. Aj preto musia prvé opakovania stúpaní navodzovať pocit, akoby ste sa ani veľmi nesnažili. Mottom by teda malo byť predsavzatie šetriť čo najviac energie. Veď uvidíte sami, ako vám za to po 15 hodinách vaše nohy poďakujú.

3. Strava

Počas takto náročných výjazdov vydáte zo seba VEĽKÉ množstvo energie, preto je nevyhnutné zvážiť všetky faktory, ktoré ovplyvňujú zásobovanie vášho tela. Podľa ľahkej matematiky nebudete môcť so sebou neustále nosiť všetko jedlo a nápoje, ktoré budete počas celého dňa potrebovať. Preto sa snažte vytvárať trasu aj s ohľadom na vhodné miesta na doplnenie živín a vody (pozrite sa na 5. bod). Taktiež myslite na to, že to, čo vám chutí najväčšmi po 3 hodinách jazdy, nemusí byť chutné a žiadúce po 10 hodinách. Z tohto dôvodu sa vybavte viacerými formami stravy, najmä obsahujúcimi soľ, cukor a tuk. Sama som veľkou fanúšičkou skutočného jedla (v kontraste ku gélom a výživovým doplnkom, pozn. prekl.), preto jedávam sendviče, tortily, tyčinky a ovocie. Takáto kombinácia mi pomáha udržať môj žalúdok v bezproblémovom chode.

Pozor na tempo! © Monika Sattler

4. Spolujazdci

21 hodín strávených na bicykli je DLHÁ doba. Ak nepreferujete jazdu osamote, aj v takýchto extrémnych podmienkach, odporúčam zvoliť si jedného alebo viacerých spolujazdcov, ktorí rozumejú a podporujú váš zámer (práve preto, aby vám nenavodzovali pocit, že idete pomaly, najmä ak s vami strávia len istú časť celej výzvy). Vyberte si priateľov s pozitívnym zmýšľaním. A čo je možno ešte lepšie, tých, ktorí vám dokážu poskytnúť potrebné rady a skúsenosti priamo počas jazdy. Súčasne je vhodné, ak vás vedia udržať bdelých a sústredených. Pretože o 02:00 ráno, keď budete skutočne unavení, najlepším receptom, ako nezaspať, je počúvanie vtipných príbehov.

5. Výber trasy

Voľba správneho kopca je absolútne kľúčová pre to, aby ste dokázali absolvovať vami zvolený cieľ. Okrem potreby dosiahnuť 8 848 metrov prevýšenia, hrá svoju rolu aj niekoľko iných, rovnako dôležitých faktorov. Po prvé, rada si rozdelím trasu na niekoľko častí, aby som nemusela myslieť na celých vyše 300 kilometrov, ale prinajlepšom na nasledujúcich 50, ktoré znejú o čosi optimistickejšie. Koniec koncov, každá časť by mala byť charakteristická niečím, na čo sa teším… buď zastávkou na doplnenie jedla a vody, dlhým klesaním alebo úžasnými výhľadmi na okolitú krajinu. Takže, namiesto toho, aby som myslela na hodnotu päťdesiatich kilometrov, snažím sa myslieť na to, čo bude počas nich zaujímavé. Po druhé, pri plánovaní trasy sa sústredím na to, aby som ju navrhla tak, aby sa z nej nedalo vrátiť späť. Jednoducho povedané, neexistuje variant B. Najmä v prípadoch, kedy sa pri večerných kilometroch vaše myšlienky uberajú k rezignovaniu, snažím sa byť v takom bode trasy, ktorý je najďalej od začiatku, a teda sa z neho nemôžem vrátiť nejakou skratkou, ale len pokračovať do cieľa. Po tretie, mentálne a fyzicky náročné časti plánujem na skoršie fázy trasy, zatiaľ čo ľahké stúpania sú predmetom posledných kilometrov. Ak poznáte pohorie Tramuntana na Malorke, môžete si sami overiť, že môj Everesting na Mallorca challenge (na obrázku vyššie), bol navrhnutý podľa týchto bodov.

Keď konečne dosiahnete tých 8 848 metrov, pocítite neopakovateľný pocit z dosiahnutia cieľa. © Monika Sattler

Ako jeden extra tip odporúčam komoot.com, pre plánovanie trasy. Ide o stránku, ktorá je najpresnejšia, ak ide o počítanie správneho prevýšenia. Keď som sa pokúšala o Everesting na Malorke, v cieli mi môj Garmin ukazoval 8 400 nastúpaných metrov, zatiaľ čo neskoršie prepočty na tejto stránke ukázali až 9 000 metrov.

Everesting je jednoducho veľkým sústom. Potrebujete na to množstvo mentálnej a fyzickej prípravy. Ale, keď konečne dovŕšite tých 8 848 metrov, pocítite neopakovateľný pocit z dosiahnutia cieľa. Avšak, nemalo by to byť len o nastúpaní metrov a prejdení pomyselnou cieľovou páskou. Proces od zvolenia si trasy, objavovania nových miest až po užívanie si času, stráveného jazdením s vašimi priateľmi, robí z tejto výzvy niečo, čo si budete pamätať až do smrti. V nasledujúcom videu sa snažím objasniť spôsob, akým môžete prekonať strach, čo je zdanlivo nemožné zhrnúť do 6 minút

Táto stránka používa cookies

Viac informácií o spracúvaní vašich osobných údajov na ich základe a o vašich právach nájdete v časti Informácie o spracúvaní osobných údajov pomocou cookies a iných internetových technológií. Nižšie môžete tiež udeliť súhlas so spracúvaním osobných údajov na štatistické a analytické účely používateľského správania.