Popritom všetkom si nájde čas aj na šport a tento rok ho môžete stretnúť na pretekoch našej milovanej série ŠKODA BIKE OPEN TOUR. Rozhodol sa, že si zmeria svoje sily s ostatnými cyklistami, a tak sme sa ho spýtali niekoľko otázok.
Čo bol ten prvotný impulz a dôvod, že si sa rozhodol ísť na preteky ŠKODA BIKE OPEN TOUR?
Hmmm, bolo ich viacero. Známa sa ma spýtala, že či poznám niekoho, kto bikuje a vedel by dávať aj nejaké posty na sociálne siete a ľudia ho poznajú aj z televízie, či rozhlasu. Tak som jej dal tipy, ale povedal jej, že by som do toho šiel aj ja. A toto je výsledok (smiech).
Na ktoré kolo zo série ŠBOT ideš?
Mám za sebou prvé kolo Svätý Jur 29. 4. a potom sa chystám 15. 7. do Levoče a 12. 8. do Svitu. Dokopy zatiaľ tri, pomedzi ďalšie preteky moderujem svadby, ktoré som už mal vopred dohodnuté ale… Ak to stihnem s presunom, nevylučujem, že dám aj ďalšie v rámci ŠBOT – nech som v kondičke. Alebo pôjdem na svadby na biku. 😊
Sú to tvoje prvé preteky, alebo si sa už v minulosti nejakých zúčastnil?
Úplne prvé – o to mám väčšiu trému, lebo som súťaživý a na druhej strane si vravím, nie je dôležité vyhrať ale zúčastniť sa a prísť do cieľa v poriadku. A toto sa mi mixuje dohromady. Ale aj v štúdiu, na pľaci, či na svadbách ma volajú „duracelko“, že idem ako naspeedovaný, tak snáď mi to pomôže, keďže nepijem ani kávu a fičím si len na vode.
Kde sa na preteky pripravuješ? Máš v svojom okolí nejaké obľúbené trate?
Keďže som rodák z Bratislavy, zamiloval som si Karpaty. Milujem lesy, milujem prírodu a tým pádom celé nádherné Slovensko. Máme veľký dar, že taká malá krajina má toľko prírodných krás. Takže keď prídem unavený z práce domov, viem, že za hoďku a pol som na Bielom kríži – to je recept na lenivosť.
A je tu jeden „megový” zjazd, ktorý si dávam po každom bike tripe ako čerešničku – aj keď už rozum pracuje na dospeláka, tu vždy brzdím a jazdím na 110 %. Aj keď po jednom incidente, keď sa mi tachometer zastavil na 68 km/hod a bol som viac ako 12 hod v bezvedomí a nevedeli, či vôbec budem chodiť, si dávam oveľa väčší pozor. Zdravie je len jedno…
Ako prebieha tvoja príprava? Je to len cyklistika alebo aj fitko, či beh?
Fúú, ťažká otázka pre človeka, čo pracuje niekedy viac ako 16 hodín denne. Prvé preteky a prípravu mi prekazila choroba, troška to zhoršuje aj nie príliš komfortné počasie, tak sa snažím hýbať, kde môžem. Žiaľ, na fitko nemám čas – ale Bratislava a príroda je moje fitko.
Takže aj na dovolenke, ktorú som prednedávnom absolvoval a preplavil sa z Dominikánskej republiky až do Barcelony, som si stihol vyšliapnuť na najvyššiu horu Atlantiku aj Španielska EL TEIDE, či behať a cvičiť na lodi uprostred Atlantiku. A hecujem sa pred odchodom do štúdia na krátke cvičenia doma – ale je to ťažké.
Kladieš v príprave dôraz aj na stravovanie a výživu?
Rozhodne! Až 70 % je to, čo do seba „tankujeme“. Presne podľa toho aj vyzeráme. Cvičenie a zvyšok je len doplnok. Takže už pár rokov si každé ráno odšťavujem, robím si zdravé ovocné raňajky a snažím sa jesť s mierou a vyhýbať sa menej zdravým jedlám. A ono to aj zaberá – čo ma motivuje ešte viac. Ale „nepráškujem“ žiadne proteínové, na oko zdravé veci – to ma až tak neberie. Som aký som a viem, čo moje telo dá, snažím sa ho len s pokorou počúvať. Ak má občas chuť na sladké či slané – okej ale s mierou.
Chodievaš jazdiť na bicykli aj do zahraničia? Či už trénovať alebo len rekreačne. Ak áno, ktoré destinácie obľubuješ?
Na všetko potrebuješ čas – a ak máš obmedzený čas na bike, rátaš aj s cestovaním a presunmi navyše. Nevylučujem túto možnosť a snažím sa bikovanie spájať s destináciami na dovolenkách alebo keď si plánujem nejaký zaujímavý trip, ale niekedy som rád, že sa viem dostať na výjazd do Malých Karpát – je to mekka pre bratislavkého bikera.
No keď som bol napríklad na plavbe v Nórsku, tak všetci išli na najvyšší fjord Gejranger autobusom, iba ja som si požičal elektrobike a vyšliapal za hoďku a pol hore a potom ten zjazd dole… Fúúú, bol to „záhul“ a škoda, že ten bike nešiel rýchlejšie ako 85 km/hod…
A moje top trasy sú okruhy, všade tam, kde sa nemusím vracať tou istou cestou. Napríklad hrebeňovka Smolenice – Bratislava a podobne. Tam vlakom a späť bikom po hrebeni. Ale mám ich viacero. No preferujem menej rušné traily, kde sa to strieda aj výškovo a som expert na tlačenie, či vláčenie biku, keďže často sú to cestičky veľmi vzdialené od tých bikových. Zjazdil som takto Štiavnicu, Tatry ale aj Malú Fatru, či iné top lokality Slovenska. Ale aj Alpy sú topkové, kde je cyklistika oveľa ďalej, čo sa týka ciest a trailov.
Ako najradšej regeneruješ po náročnom športovom dni?
Sprcha, vychutnať si tie endorfíny z bikovačky, radosť, že som živý, zdravý a bez pádu. Dobré, zdravé jedlo a spať.
Urobil si si radosť nejakou novou výbavou pred pretekmi? Nový dres, nové plášte či rovno nový bicykel?
Nóó… tak ako som hejtoval elektrobiky, tak som mal možnosť kúpiť si v zľave elektro fullies. Takže po sebe zatiaľ iba žmurkáme, keďže idem na preteky, dávam prednosť tomu, čo mám doma na svoj pohon a svoje baterky v nohách. Toto si nechám asi na ťažšie traily, či dlhšie vzdialenosti. Aj keď – raz som už ušiel aj elektrobikerom a na čo som hrdý – brutálny kopec – Konské hlavy som vyšliapal hore na biku – kde 99 % jazdcov bike tlačí. Ale to som mal pred 2 rokmi lepšiu kondičku ako teraz. A aby som nezabudol, kúpil som si rukavice.
Koho berieš so sebou na preteky?
Seba – svoje druhé ja a Timiho – môjho plyšáka, ktorý so mnou bikoval aj v Alpách na 2300ky. A všetkých, ktorí chcú podporiť nielen mňa, sú samozrejme vítaní.
Akú výbavu si na preteky berieš?
Nebude zo mňa žiaden imidžový biker – sada na opravu, dušu a hlavne veľa energie a trpezlivosti. Na farbe a kombináciách mi až tak nezáleží. Dôležité je, čo má človek v nohách a v srdci. A nech bike vydrží.
Vedel by si pár vetami charakterizovať seba ako cyklistu?
Nemáš ťažšiu otázku? 😊 Ako mix dospeláka milujúceho adrenalín z kopca, no po úrazoch obozretného a snáď s energiou v nohách do kopca. No a hlavne ma bike naučil obozretne jazdiť a predvídať situácie aj na našich cestách, pretože aj keď si na hlavnej, nemusíš mať prednosť.
Ktorú cyklistiku preferuješ – horskú alebo cestnú?
Milujem lesy – takže rozhodne viac vypnem a zrelaxujem na MTB.
Máš pomerne dosť pracovných aktivít, dá sa popritom zvládať aj tréningová príprava?
To máš pravdu. Cez týždeň réžia, dabing, a cez víkendy moderovanie svadieb, eventov a do toho ešte dabingová škola. Takže som sa obával, že budem asi na prvom kole rád, že vôbec dorazím do cieľa. Ale ako som už povedal, nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa a zabaviť sa.
Keďže už máme za sebou prvé kolo ŠKODA BIKE OPEN TOUR vo Svätom Jure, popíš nám prosím svoje dojmy.
Prvé preteky v živote, nie práve ideálne počasie, veľa adrenalínu… Rozmýšľal som, ktorú trať si vyberiem, keďže pršalo a nechcel som riskovať. Po pretekoch musím fungovať ďalej v práci ale aj na blížiacich sa svadbách a toto sa mi stále odohrávalo v hlave, najmä keď som zjazdoval. Našťastie sa mi nič nestalo a o to väčší šok som mal, keď som z 222 účastníkov skončil 12ty. Myslel som, že krátka trať „iba“ 21 km je easy ale všetci išli naplno ale po prvom kopci sa to zacalo selektovať. Rozložiť si sily tak, aby človek vládal plnohodnotne na začiatku, v strede a aj pred príjazdom do cieľa, je asi to najťažšie. A ďakujem aj všetkým, ktorí mi držali palce, najmä mojej priateľke a teším sa už na ďalšie preteky. Dôležité je nepoľaviť v tréningu a mať pozitívne nastavenie mysle. Nejde o život, ide o zábavu a športovanie. Ak sa toto zladí v jedno, nie je to už utrpenie, ani hanba, ale zážitok. A opatrnosti nikdy nie je dosť…
Ako herec potrebuješ mať svoj hlas v perfektnej kondícii. Nebojíš sa, že aktívne športovanie by ho mohlo ohroziť?
Nielen aktívne športovanie – ale skôr prepracovanosť, nedostatok spánku a hlavne ak mám viacero akcií po sebe, potom hlas odchádza. Už sa mi to zopárkrát stalo a ver mi, nie je to žiadna sranda, keď ti volá nevesta a ty si myslíš, že jej nedokážeš povedať ani „ahoj“.
Ale našťastie som to vždy nejako dal – o to väčší pozor si na to dávam a kde nemusím, nerozprávam – čo žiaľ v mojej práci ale nie veľmi často… (smiech)
Splnil si si detský sen stať sa režisérom, máš ešte nejaké sny, ktoré by si si chcel splniť?
Odmoderovať si vlastnú svadbu, zúčastniť sa pretekov ŠBOT (po sobote splnené), starať sa o svoje telo najlepšie, ako viem a dokážem, to isté platí aj pre svoju dušu a aj srdce. Byť šťastný a tešiť sa z maličkostí. To je najväčší dar. Vidieť, cítiť, vnímať a byť vďačný za to, že som.
To je sen, ktorý žije každý z nás, len si to treba občas častejšie pripomínať. Precestoval som už viac ako pol sveta a poviem ti, že som rád, že žijem na Slovensku, aj keď hundranie je pre mnohých asi národný šport. Ale – každý musí začať od seba. Ja som už začal.
Máš nejaké odporúčanie pre tých, ktorí ešte stále váhajú, či sa prihlásiť na svoje prvé preteky?
Mám. Príď. Prihlás sa. Bude to fajn. Lebo nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa a stretnúť nových ľudí a byť v prírode a urobiť niečo aj pre seba a svoje zdravie. A stále viac a viac ľudí mi píše aj na IG, že som ich vyhecoval, a že sa vidíme už na prvých pretekoch vo Sv. Jure. Preto som sa prihlásil aj ja. Teším sa z toho. Teším sa na Vás všetkých.
Zdroj fotografií: archív Michala Domonkosa
