Na otvorenie sezóny sa iste tešilo nespočet cyklistov, a v konečnom dôsledku to ukazujú aj čísla. Napriek nie zrovna prajnému počasiu, ktoré dalo všetkým bez výnimky zabrať, sa na štart postavilo spolu 619 cyklistov. ŠKODA Svätojurský MTB maratón sa navyše na scénu vrátil po trojročnej pauze, ktorú zapríčinil koronavírus. O to väčšia radosť bola cítiť medzi skalnými pretekármi.
Ťažký štart pre všetkých
Ranná atmosféra v deň pretekov by sa dala nazvať všelijako. Upršané počasie trápilo cyklistov, ktorí chystali svoje „mašiny” na ťažký výkon, ale aj dobrovoľníkov na trati a v zázemí. Dážď však málokoho odradil. A tak už od skorého rána bolo vidno aj keď zmrznuté, no odhodlané tváre, ako sa sústredene pripravujú na boj s počasím.
Dlhá trať – 70 km
Ako už býva zvykom, súťažný deň odštartovala najdlhšia trať. Pretekárov čakali dva okruhy v Malých Karpatoch, v rámci ktorých našliapali 70 kilometrov a nastúpali 2 000 výškových metrov. Štartovalo sa tradične z námestia a rovno smerom hore. Svaly sa tak rýchlo zahriali a len čo čelo pelotónu opustilo sprievodné vozidlo, „had” sa začal naťahovať.
Na túto dĺžku sa odhodlalo 106 pretekárov. Nie všetkým sa však podarilo splniť časový limit a tiež technické problémy mali za následok kvalifikáciu 95 cyklistov. V popredných miestach zatiaľ zúril boj takmer do samého konca. Medzi mužmi sa stal absolútnym víťazom Miroslav Michálek s časom 2:54:05.9, s minútovým náskokom pred súperom. Medzi ženami kraľovala Janka Keseg Števková s časom 3:38:09.4.
Stredná trať – 42 km
Strednú trať odštartovali najprv e-biky s tridsiatimi pretekármi. Trať bola podobná ako v prípade dlhej, s tým rozdielom, že tu si dali cyklisti len jeden okruh, jeden výšľap na Malý Javorník. Spolu teda odjazdili 42 kilometrov a nastúpali 1 200 výškových metrov. Medzi mužmi tu zvíťazil Matej Kobera s časom 1:25:54.5 a medzi ženami Marianna Plačková s časom 2:19:48.4. A ako to v sobotu vyzeralo z pohľadu pretekára Erika Horvátha práve na tejto trati, sa dozviete v texte o niečo nižšie pod názvom “Keď je apríl aprílom”.
Po nich nasledovali klasikári. V tomto prípade sa nepotvrdilo pravidlo, že stredná trať býva najviac vyťažená a pelotón tvorilo menej ľudí ako na krátkej, konkrétne 119 pretekárov. Tí sa vydali na svoj blatistý súboj s veľkou vervou a najlepší muži zajazili napriek podmienkam výborné časy. Absolútnym víťazom sa stal Matúš Jakub Koreň s časom 1:46:58.3, s jedenásť sekundovým náskokom pred svojim najbližším súperom. Medzi ženami bola najrýchlejšou pretekárkou juniorka Barbora Hegedúšová s časom 2:08:20.4.
Krátka trať – 21 km
Vo Svätom Jure, možno aj vďaka počasiu, bola tento rok najpočetnejšou práve krátka trať. Tu odštartovalo dovedna 129 pretekárov. Čakalo ich 21 kilometrov a 550 výškových, pričom prvú polovicu trate tvorilo takmer neustále stúpanie. Medzi mužmi si prvenstvo odniesol už ostrieľaný pretekár Jaroslav Štvrtecký s časom 0:50:19.6 a medzi ženami zvíťazila Zuzana Kasmanová s časom 1:04:00.8.
Family trať – 5 km
Na rodinné dobrodružstvo okolo Svätého Jura sa vybralo spolu 22 milovníkov cyklistiky. Aj detičky štartovali z námestia, obkrúžili mesto, pričom nastúpali 60 metrov a v naozaj krátkom čase sa tešili zo svojho výkonu v cieli na futbalovom štadióne. Najrýchlejším pretekárom bol Šimon René s časom 0:12:45.0, ktorý porazil svojho súpera Richarda Valíčeka len o 0.7 sekundy. Medzi dievčatami brala prvenstvo Miriam Oláhová, s časom 0:22:37.2. Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.
Zázemie Škoda Svätojurského MTB maratónu bolo situované na futbalovom štadióne. Zastrešené priestory uvítal jednoznačne každý. Po osprchovaní a umytí bicyklov si mohli všetci spokojne vychutnať záver dňa. Dážď nás našťastie nesprevádzal celý deň, a tak vládla v zázemí dobrá atmosféra. Nechýbalo ani občerstvenie, chillout zóna, stánky partnerov pretekov a priestor pre vyšantenie sa detičiek. Samozrejmosťou bola aj bohatá tombola.
A napriek „usmoklenému” počasiu tak možno na záver úprimne povedať, že otvorenie sezóny tu bolo ako sa patrí a tešíme sa na ďalšie zážitky. A tie prídu čo nevidieť, keďže ďalšia zastávka série Škoda Bike Open Tour nás čaká už 20.mája 2023 na Škoda MTB maratóne Rajecké Teplice.
Keď je apríl aprílom
Týždeň pred maratónom stále nie som rozhodnutý, ktorú trať si zvolím na úvod v tomto roku. Predpoveď počasia sa s nami na víkend začína zahrávať a po už ako tak teplejšom počasí má prísť ochladenie a znova dážď. Už nám nepršalo dlhých pár dní! Volím rozumom a hovorím si, že keď bude naozaj veľa pršať, stredná trať sa bude dať vytrpieť. Ako sa neskôr ukáže, bola to ideálna voľba aj bez trpenia.
Je sobota ráno, u nás krásne slniečko a vyrážam z domu. Na diaľnici pri Senci začína liať a ja stretávam prvých cyklistov s bikami na nosičoch. Zrejme nás bude viac odhodlaných ☺ Ako neskôr zistím, účasť bola viac ako 600 ľudí, čo nie je historické maximum ale vzhľadom na predpoveď je to slušné.
Na futbalové ihrisko prichádzam niečo po 9. hod. Dážď postupne ustupuje a podľa radaru to vyzerá, že na štart pršať nebude. Super! Prvý štart má dlhá trať so 70 km/2 000 m o 10.00 hod, nasleduje stredná trať 42 km/1 200 m, ktorú začínajú e-bikeri 10.40 hod a potom ideme my „za svoje” v dvoch vlnách o 11. a 11.20 hod. Ja som sa dal do prvej vlny, čo bola opäť pri veľkej účasti dobrá voľba. Dostupná bola ešte krátka trať 21 km/550 m a pre najmenších Family trať 5 km/60 m.
Idem sa registrovať a tu všetko prebieha úplne hladko. Dostávam svôj balík s číslom, mini čistič cyklostaru (dnes sa bude teda hodiť 🙂 ) a nejaké drobnosti od Nutrendu. Kto stihol registráciu v predstihu, dostal aj suvenír v podobe lokálneho vínka. Ja som „nepič, takže mne to nevadí, v práci ich zbieram stále 😀
Dlhá trať je odštartovaná s účasťou cez 130 pretekárov, sám som prekvapený vzhľadom na podmienky. Očividne to je populárny maratón. Ja tu mám premiéru, hoci to je moje domáce prostredie. S maratónmi som začal len minulý rok, takže som všade ešte nováčik.
Kondícia po zimnej sezóne
Dvadsať minút do štartu a ja mierim na námestie, odkiaľ začíname. Chcem sa postaviť do prvej tretiny, nech sa potom nemusím veľmi predierať, aj keď v tomto roku som toho ešte veľa nenajazdil a skôr skialpoval, takže som zvedavý na kondičku.
Dážď prestal, vyšlo slniečko a z doteraz sviežich 10 stupňov je hneď cez 18. Ľudia sa začínajú vyzliekať. Ja som zvolil ¾ nohavice, teplejší krátky dres s teplým nátelníkom a návleky na ruky, tie dávam dole a ostanú v drese až do konca.
3-2-1 štart, zapínam sa do pedálov ako približne ďalších 170 ľudí (niektorým stačí len položiť nohu, keď nemajú SPD 😀 ) a úvod ideme rezkým tempom za sprievodným vozidlom. Watty stúpajú a už si len hovorím, že to nesmiem prepáliť. V tomto je wattmeter výborný ukazovateľ. Prvých 8 km je prakticky len do kopca a balík sa derie dopredu. Niektorí poľavujú, naopak niektorí začínajú dupať. Cesta je široká, takže nevznikajú žiadne krízovky. Dostávame sa do lesa, kde po výdatných dažďoch sú stromy krásne sýto zelené.
Osobne mám Karpaty najradšej na jar keď je všetko svieže alebo na jeseň, keď to je farebné. Hoci je podklad blatistý, nelepí to a ja si to užívam, po prvej kaluži to už je jedno. Ide sa mi prekvapivo dobre a držím sa vpredu a nejako ma nikto nepredbieha. Toto sa mi v úvode nestáva… 😀
Prichádzame k prvému bufetu, ktorý je na 15. km, tu nás dobehli prví pretekári z dlhej trate, ktorí už stihli urobiť kolečko. Cca polovica ľudí zastavuje, ja medzi nimi a doplním si vodu a uchmatnem jeden kúsok mastného chleba, mňam. 🙂
Trať je dynamická a začínajú sa striedať stúpania s miernymi rovinkami a klesaniami. Mne takéto prostredie vyhovuje a aspoň nestihnem vychladnúť. Teplota sa pohybuje od 9 do 12 stupňov.
V zjazdoch som tu doma
Ďalšími stúpaniami sa dostávame na hrebeň pod Somár, kde to už poznám naspamäť a viem si každý zjazd pustiť prakticky bez bŕzd. Keď to neviem dobiehať do kopca, tak musím z kopca. ☺
Prichádzame k Bielemu Krížu, kde je druhý a posledný bufet na tejto trati, ani netreba zastavovať, ale znova si niečo uchmatnem (chleba :D) a pokračujeme na Sakra Kopec. Tu začína pršať a ja si hovorím, že to mohlo ešte chvíľu vydržať ale zároveň sa teším, že nepršalo od začiatku. Treba predsa hľadať pozitívne veci.
Začínajú trošku technickejšie zjazdy, doteraz bola celá trať relatívna ľahká a punc zábavy pridávalo práve to blatko (som si vedomý, že nie každý zdieľa toto nadšenie ☺). Tieto zjazdy mám rád a občas si užijem nejaký mini skok alebo rockgardeny, takto sa mi darí dobiehať pretekárov, čo nestáli na bufete.
Blížime sa k posledným výškovým metrov a už len dole do Jura. Začíname stúpať krátkym úzkym chodníkom šikmo ku svahu a už sme skoro hore, keď za chrbtom počujem do ****. Obzriem sa a len vidím, ako biker za mnou mizne a zletel dole do rokliny dobrých 8 m, pribrzďujem a kričím, či je v poriadku. Keď sa sebavedomo ozýva, že je v pohode, pokračujem dole (snáď neklamal ☺). Nasledujú už len rýchle zjazdy a finiš po asfalte, kde nám regulérne prší. Tu už šliapem, čo mi nohy stačia, tepy lietajú cez 170 úderov a idem naplno.
Do cieľovej rovinky prichádzam s časom 2 hod 15 min a končím na 31. mieste v kategórii (67. celkovo). Chcel som to dať pod 2,5 hod,takže som spokojný a teším sa. Trať mala 40 km a 1 145 m. Spotreba bola cca 1L vody, 0.5L ionťáku, dva gély a dva kúsky chleba. 😀
Môj záznam zo Stravy nájdete tu.
Výborný začiatok sezóny
Po príjazde ešte chvíľu prší, utekám umyť bike, boxov s hadicami je tu dostatok a prakticky sa nečaká. Rovno umyjem s hadicou aj seba, však mokrý som, horšie to nebude a do spŕch sa mi chodiť nechce, voda je tak akurát. Čo sa mi tu veľmi osvedčilo, bol takzvaný “ass saver”, síce pre niekoho nie príliš vábny kus plastu pod sedlom, ale veľmi efektívny proti striekajúcej vode a blatu, ktoré neskončí na zadnici. 🙂
Musím pochváliť organizátora a je naozaj vidieť, že vie, ako sa to robí. Značenie bolo výborné, kde bolo treba, tam stáli a pískali organizátori, aby varovali pred zákrutou alebo iným nebezpečenstvom. Bufety boli super a ľudia veľmi milí a povzbudzovali. Klobúk dole pred všetkými, čo si to tam odstáli v tejto nepriazni počasia. V cieli boli sprchy, kto potreboval, mohol využiť úschovňu bicyklov. Prípadne pre začiatkom ešte mini servisné stredisko.
Prezliekam sa pri aute, dážď ustal, vyšlo slniečko a máme znova cez 16 stupňov. No proste bláznivý apríl. Odstrihávam si útržky aby som si zobral bagetu a radler a idem si sadnúť ku svojim kolegom do stánku Škoda a čakám na vyhlásenie výsledkov a na tombolu. Zase som vyhral dobrý pocit. ☺
Takýto úvod sezóny sa mi veľmi páči a a hoci to vyzeralo zle, tak to nebola úplná pohroma a vyšlo to na super preteky. Ďalším kolom ŠBOT sú Rajecké teplice. Minulý rok tam bolo krásne slniečko, tak snáď to vyjde opäť.
Športu zdar a biku poblatový servis. ☺
Fotogalériu z tohto dňa nájdete na tomto odkaze.
