Škoda Slovenský raj patrí medzi preteky, na ktoré sa teším celý rok. Nie preto, že by boli najťažšie. Nie preto, že sa tu jazdia Majstrovstvá Slovenska. Ale preto, že len máloktorá trať dokáže spojiť krásu prostredia s tak zábavným jazdením.
Tretie kolo Škoda Bike Open Tour patrí maratónu Škoda Slovenský raj a okrem tradičných tratí prilákalo aj domácu špičku bojujúcu o majstrovské tituly.
Pre mňa to bol zároveň ďalší dôležitý test len týždeň pred blížiacim sa HERO Südtirol Dolomites. Po Rajeckých Tepliciach som chcel zistiť, či sa podarí potvrdiť dobrú formu aj na jednej z mojich najobľúbenejších tratí.
Kaluže, blato a Tomášovský výhľad
Štart máme v sobotu o 9:00 hod. Ráno sa budím pripravený, zbalím veci do auta, aby som sa premiestnil, idem si zobrať štartovacie číslo, kde v rámci balíka nechýbajú lokálne Spišské čipsy, mňam! S kamošom Tomášom, ktorý tu má tohto roku premiéru, si dávame kratší rozjazd a staviame sa medzi približne 130 pretekárov. Vďaka práve MSR je tu účasť vysoká.
Prvé kilometre absolvujeme za sprievodným vozidlom do Hrabušíc a tu sa začína prvá zábava. Kým pred Rajeckými Teplicami bolo prevažne slnečné počasie, v piatok večer sa tu prehnal dážď, čo je hneď vidieť na našich dresoch a bicykloch. Kalužiam sa síce dá vyhnúť, no stačí jeden odvážlivec a mokrí sú všetci naokolo. 🙂
Príjemne osviežení, hoci úpek od slnka tentoraz nehrozí, stúpame lúkami popri Raji ku Tomášovskému výhľadu. Plán mám dávno daný, prvotný chaos sa udržať, ale zbytočne neprepáliť a potom si dobiehať. Ani neviem ako a sme pri výhľade. Tohto roku to ide naozaj s chuťou a nasleduje rýchly zjazd so štipkou blata, kde zbieram nejaké pozície smerom na Čingov.
Medvedia hlava a nepríjemná Čertova hlava
Popri turistoch prefrčíme do útrob raja, aby sme prielom Hornádu doslova premostili a vydávame sa ďalej. V skupinke niekoľkých jazdcov sa dostávame až pod stúpanie na Medvediu hlavu, kde si nachádzam vlastné tempo a postupne sa vraciam k jazdcom predo mnou. Na bufetoch sa tohto roku sa žiadny pitstop nekoná, chytím si podávaný pohár, pri stole uchmatnem banán a pokračujem stúpaním.
Po občerstvení sa trať mení. Príjemný asfalt strieda členitý lesný terén, ktorí miestami pripomína džungľu a prichádza moja najmenej obľúbená pasáž celej trate – stúpanie do sedla Čertova hlava. Na mape pôsobí nenápadne, no práve tu sa mi nikdy nedarí dostať do rytmu. Tentoraz preto vypínam premýšľanie, zaraďujem vyššie tempo a snažím sa ho mať čo najskôr za sebou.
Keď nohy fungujú podľa plánu
Miestne kamene v zjazdoch sú ale zradné a tak stretávam zopár chalanov, čo majú defekty. Mne sa to našťastie vyhýba a zvlneným terénom sa dostávame na Stratenskú pílu. O výhľady nie je núdza, ale treba sa sústrediť na trať.
Druhý bufet, opäť pohár, banán a kruh sa začína uzatvárať. Prvé kilometre Glackou cestou popri skalách sú skôr taká naklonená rovina, čo úplne nie je môj štýl tempa a navyše idem sám.
To netrvá až tak dlho a v stúpaní sa opäť rozbieham a začínam dobiehať ďalších chalanov. Po chvíli sa sem napoja jazdci so strednej trate. Dá sa povedať čerstvá krv a tak sa s nimi chvíľu zveziem. Sú ale mladí, ľahší, menej unavení a hlavne viac namakaní. 🙂
A tak sa z toho vlaku zase odpájam. Chuť šliapať je ale stále vysoká a za chvíľu míňam tretí bufet. Nebudem sa už opakovať a tak pokračujem zjazdom, kde sa opäť stretávame s viacerými turistami. Všetko je ale výborne zabezpečené, máme vyhradený vlastný koridor a tak môžeme páliť plnou rýchlosťou ďalej.
Môj najobľúbenejší zjazd a malý majstrovský titul
Prichádza môj najobľúbenejší úsek celej trasy – zjazd na Kláštorisko. Nemám pred sebou nikoho, nie sú tu žiadni turisti a tak si tento technický kamenistý úsek doslova užívam ako malé dieťa. Po zjazde nás čaká približne 6 km cesta dole s pár šprintami do kopca. Stále s dostatkom energie a síl to opatrne pálim dole. V cieli nám urobili miernu šikanu, aby sme im tam nepálili brzdením asfalt ako iné roky.
Výsledný čas 3:12 hod. znamenal medziročné zlepšenie o desať minút. Ešte viac ma však potešilo niečo iné. Prakticky na každom dôležitom stúpaní som si urobil osobný rekord a počas celého maratónu som mal pocit, že mám preteky pod kontrolou. Týždeň pred štartom na HERO Südtirol Dolomites som si lepší signál o forme ani nemohol priať. A v cieli tradične nechýbal posledný bufet a konečne som si mohol dať ten chlieb s masťou a cibuľou!
Síce som zďaleka nevyhral preteky, no svoj malý majstrovský titul som si odniesol aj bez dresu.
Majstri Slovenska a pozvánka do Topoľčianok
Skutočným víťazom a zároveň majstrom SR v XCM sa stal Tomáš Višňovský s časom 2:31 hod.
Víťazkou a majsterkou sa stala Martina Krahulcová s časom 3:04 hod.
Okrem klasík tu pretekali aj na e-bikoch a graveloch. Všetky výsledky a kategórie si môžete pozrieť tu https://vysledky.sportsoft.cz/race/796/competition/5702
Samotné zázemie ponúka hneď niekoľko dôvodov, prečo sa sem oplatí prísť a pre milovníkov mäsa je ďalším lákadlom tradičný guláš, prípadne pre nemilovníkov halušky. A keďže boli bicykle aj jazdci poriadne zaprskaní od úsekov vody, tak padlo vhod využiť dostatočné priestory na ich umytie.
Slovenský raj ponúka zážitky a emócie, na ktoré sa už teraz teším v roku 2027.
FOTO: Škoda Slovenský raj 2026
A kam ďalej? No predsa do Topoľčianok, kde pokračuje séria už 27. júna 2026 svojím štvrtým kolom.
