Škoda Bike Open Tour pokračovala počas uplynulej soboty druhým kolom v Rajeckých Tepliciach. Miestny maratón oslávil jubilejný 10. ročník a vysoká účasť len potvrdila, že patrí medzi stálice na domácej MTB scéne.
Pre mňa to bolo zároveň malé osobné jubileum – v Rajeckých Tepliciach som štartoval už piatykrát. Každý ročník bol niečím iný, no tento mal špecifický podtón. Neprišiel som totiž pretekať za každú cenu. Tentoraz išlo hlavne o disciplínu.
O necelé tri týždne ma čaká HERO Südtirol Dolomites, jeden z najťažších jednodňových MTB maratónov v Európe, a tak boli Rajecké Teplice skôr testom nového prístupu k tréningu než honbou za výsledkom.
Organizátori opäť pripravili tradičné trate – od Family cez Hobby až po dvojkolovú maratónsku výzvu s parametrami 72 km a 2000 výškových metrov. Počasie navyše vyšlo ideálne – po dlhom suchu bol terén príjemnejší, no zároveň nehrozil dážď ani chladné ráno.
Tradične na poslednú chvíľu
A hoci som si minulý rok sľuboval, že tentoraz prídem načas, tradíciu som veľmi neporušil. 🙂 Po precenení ranného času na presun prichádzam do areálu približne 45 minút pred štartom.
Z plánovaného dlhšieho rozjazdu ostáva len krátkych pár minút, rýchlo vybavím štartovné číslo, zjem banán a radím sa do stredu štartového poľa. Prehodíme ešte pár slov s kamošmi a zrazu počujem výstrel – balík vyštartoval.
Po štarte sa balík za obcou postupne roztrhá vo vysokom tempe. Úvodné kilometre smerom na Stránske tradične preveria nohy aj hlavu. Tentoraz však nechcem reagovať na každý nástup okolo seba. Ego nechávam za sebou a spolu s ním aj potrebu naháňať každého bikera predo mnou.
Cieľ bol jasný – držať tempo pod kontrolou a nezaplatiť za úvodné stúpania neskôr v druhom kole.
Stránska dolina preverila plán aj trpezlivosť
Prvé dlhé stúpanie Stránskou dolinou mi sadlo výborne. Nohy fungovali a hlavne som mal pocit, že idem presne podľa plánu. Nasledujúci zjazd síce vedie po zvážnici, no sypký štrk v zákrutách dokáže rýchlo preveriť koncentráciu a zručnosti. Zbytočne neriskujem, ale tempo zostáva svižné.
Pred druhým stúpaním dopĺňam ionťák a pokračujem vo svojom rytme. Druhá polovica okruhu je charakterom odlišná – viac vody, blata a technických úsekov. Kým na začiatku sme boli len zaprášení, po zjazde už väčšina štartového poľa vyzerala, akoby hore práve prešla búrka.
Kŕče, soľ a boj o udržanie rytmu
Krátky strmý výšvih pri chatkách v Kunerade býva tradične miestom, kde prichádzajú prvé kŕče. A tentoraz to nebolo iné. Pri bufete po panelke preto okrem ionťáku siaham po banáne a jablku namočenom v soli. Vtedy som ešte netušil, akú dôležitú rolu bude hrať sodík v závere pretekov.
Druhé kolo sa začína prekvapivo dobre. Tempo držím prakticky rovnaké ako v prvom kole a po viac než dvoch hodinách jazdy presne toto prináša najlepší pocit – keď plán funguje.
S pribúdajúcimi kilometrami sa však začínajú ozývať kŕče čoraz výraznejšie. Posledné kratšie stúpanie mi už nechutilo. Nohy síce ešte fungovali, ale bolo cítiť, že telo začína protestovať. Strata však napokon nebola dramatická a po rýchlom zjazde a výšvihu pri panelke prichádza ďalšia zastávka pri bufete.
Tentoraz si dávam ovocia so soľou o niečo viac. A výsledok bol okamžitý. Telo zrazu opäť ožilo.
Nebolo to prepáleným tempom ani nedostatkom energie. Práve naopak – potešilo ma, že aj po viac než troch hodinách dokážem opäť držať stabilný výkon a v kratších stúpaniach ešte zrýchliť.
V cieli bez výhry, ale s lepším pocitom
Posledné kilometre cez lúky nad obcou už sprevádzal protivietor. Ten už beriem ako povinnú súčasť sezóny. Kŕče už hrozili, no nohy stále držali a tak som si záver maratónu mohol užiť naplno.
Približne dva kilometre pred cieľom ešte dobieham a predbieham kamoša, taktiež Erika a cieľovou čiarou prechádzam s časom 3:26 hod.
Trať bola oproti minulému roku mierne kratšia, takže priame porovnanie časov veľa nepovie. Pocitovo však išlo o jeden z najlepšie zvládnutých maratónov, aké som tu absolvoval. Nie kvôli výsledku, ale kvôli tomu, že som sa tentoraz nenechal strhnúť úvodným tempom a dokázal jazdiť presne podľa plánu.
Výsledky a gravelový pohár
Víťazom maratónskej trate sa stal Samuel Kováč s časom 2:39 hod. Medzi ženami triumfovala Martina Krahulcová v čase 3:20 hod.
Na dlhej trati bol aj Slovenský pohár v graveli. Pár kamarátov tu jazdilo a v tamojších zjazdoch klobúk dole.
Vyhral Juraj Bellan s časom 2:52 hod. Medzi ženami zvíťazila Jana Boguská s časom 4:01 hod.
Všetky výsledky si môžete pozrieť na tejto stránke.
Môj záznam zo Stravy nájdete na tomto linku.
Rajecké Teplice opäť nesklamali
Organizačne patrili Rajecké Teplice opäť medzi najlepšie podujatia série. Kvalitné zázemie, sprchy, výborne označená trať, občerstvenie aj bohatý štartovací balíček len potvrdzujú, prečo si tento maratón drží medzi bikermi takú obľubu.
A kam ďalej? Séria pokračuje už 6. júna v Slovenskom raji, kde na nás čaká jedna z najkrajších tratí celej sezóny.
