Chvíľa nepozornosti, následný pravý hák a už sa objímate so zemou. Nehovoríme o boxe, ale klasickej ceste do práce na bicykli. Takzvaný „pravý hák“ je jednou z najzákernejších vecí, s ktorými sa cyklista počas výjazdu môže stretnúť.

Zdieľať:

Áno, aj v dnešnej dobe je to rozšírený jav. Čo to presne je, kedy sa ho máte obávať a ako sa mu vyhnúť? S týmto problémom sme išli za Robertom Šťastným, expertom Oddelenia bezpečnostného výskumu ŠKODA AUTO, aby sme získali nejaké cenné rady.

Tento termín sa nemusí javiť ako rozšírený, avšak v niektorých krajinách je jedným z najbežnejších dôvodov zapríčiňujúcich kolíziu medzi autami a cyklistami. Situácia je nasledovná: cyklista, jazdiaci na svojom bicykli na ceste v cyklistickom pruhu alebo po kraji cesty, je predbehnutý z ľavej strany autom, ktoré chce odbočiť následne vpravo. Nevyhnutne na to, auto skríži cyklistovi dráhu jazdy. Ak mal cyklista dostatok času na stlačenie bŕzd, dohra tejto situácie bude podľa všetkého „len“ výmena niekoľkých nahnevaných gest. Ale ak sa vodič snažil odbočiť rýchlejšie, a tým nedal čas cyklistovi na inštinktívnu reakciu zabrzdenia, s veľkou pravdepodobnosťou narazil do jeho predného kolesa (ktoré dostalo pravý hák). V tomto prípade jazdec skončí na karosérii auta. S alebo bez prilby, toto nie je niečo, čo by ste si priali zažiť.

Z pohľadu cyklistu je to jasná dýka do chrbta. Vodič buď vôbec nevidel cyklistu alebo si nesprávne vypočítal potrebnú vzdialenosť, rýchlosť a čas, keď myslel, že môže odbočiť a skrížiť cyklistovu trajektóriu bez vedľajších následkov. Či už je príčinou prehliadnutie alebo zlý výpočet, cyklista skončí s tradičným „tigrom“ cez riadítka vo dverách spolujazdca. Obidva scenáre sa s veľkou pravdepodobnosťou skončia s nepríjemnými následkami.

Ako predísť tomuto druhu incidentov? Aj napriek tomu, že niekto môže namietať, že celá vina je na pleciach vodiča a jazdec je v tomto prípade v roli obete, je to práve spoločná kooperácia oboch strán, ktorá nás môže priviesť k vyriešeniu tejto nepríjemnosti.

Kooperácia medzi cyklistom a vodičom

Vo chvíli, kedy vodič predbieha cyklistu a signalizuje následný akt odbočenia, cyklista sa môže premiestniť z cyklistického pruhu na ľavú stranu, teda do pruhu vedľa, na pozíciu za auto, ktoré ho predbehlo. Pri zmene smeru jazdy auta, cyklista môže jemným oblúčikom doľava pohodlne obísť auto alebo spomaliť a počkať, pokiaľ zmizne z jeho trajektórie a pokračovať. Niekto by mohol povedať, že auto a cyklista si na chvíľu vymenia jazdné pruhy – vozidlo križuje cyklistický pruh a cyklista ide v klasickom pruhu pre motorové vozidlá. Samozrejme, situácia vyžaduje od jazdca, aby sa v rýchlosti obhliadol za seba, či za odbočujúcim autom nenasleduje ďalšie, ktorému by tak mohol skrížiť cestu on.

Prirodzene, táto výmena prebieha najlepšie vtedy, ak obidvaja – cyklista aj vodič, vedia jeden o druhom a komunikujú prostredníctvom reči zrozumiteľnej pre každého účastníka premávky. Cyklista sa pootočí smerom k prichádzajúcemu vodičovi, signalizujúc mu ľavou rukou, že sa chystá opustiť cyklistický pruh a premiestniť sa na cestu, zatiaľ čo vodič dáva znamenie smerovkou, že sa chystá odbočiť doprava – dostáva sa tak pred cyklistu na cyklistický pruh, čím dokončuje odbočenie bez ohrozenia cyklistu.

Iný variant je ešte o čosi jednoduchší pre cyklistu, ale vyžaduje si trocha trpezlivosti zo strany vodiča. Auto, ktoré chce odbočiť doprava, sa pomaly priblíži cyklistovi, spomalí na jeho rýchlosť a zaradí sa za neho. V momente, kedy vodič zaháji odbočovací manéver, je už cyklista mimo dosahu a neohrozujú sa tak navzájom.

Jednou z možných situácii, ktorá je príhodná pre vznik nebezpečných momentov, je prípad viacerých áut, zoradených za sebou na červenej. V tomto momente celý tento rad vozidiel predbehne cyklista po pravej strane v cyklistickom pruhu. Keď naskočí zelená pre vozidlá, vodiči áut pridajú plyn – jeden alebo dvaja pokračujú cez križovatku priamym smerom, čím neohrozujú cyklistu, avšak tretí chce odbočiť vpravo vo chvíli, kedy cyklista prechádza križovatku v priamom smere.

Je to opätovne neprehliadnuteľný pravý hák. Ak sa cyklista chce vyhnúť kolízii, jej alebo jeho reakciou by bolo prispôsobiť sa rýchlosti kolóny áut, ktoré sa pomaly rozbehli na zelenú. Súčasťou toho je aj všímanie si, ktoré z áut odbočuje a ktoré nie. Na druhej strane, sú to vodiči áut, ktorí majú signalizovať odbočenie s dostatočným predstihom. Správne načasovanie spustenia smerovky je jednou z kľúčových vecí, ktorými vodič môže zjednodušiť život ostatným účastníkom premávky.

Birmingham Cycle Revolution zaplatilo za podložku, ktorá ukazuje ľuďom bezpečnú vzdialenosť pri obiehaní cyklistu (1,5 m).

Moderné senzory

Existuje riešenie, ktoré by eliminovalo nebezpečenstvo pravých hákov v dnešnom pretechnizovanom svete navigácii, senzorov, radarov? Áno, existuje. V skutočnosti, početná časť súčasných áut je už nimi vybavená – hovoríme o asistentoch pri mŕtvych uhloch v spätných zrkadlách. Ich základnou funkciou je upozorniť vodiča, aby neprechádzal do vedľajšieho pruhu, keď sa v ňom nachádza iné auto, idúce za ním. Lepšie senzory, ktoré má aj nová ŠKODA SCALA, dokážu detekovať aj to, či cyklista, idúci v tomto mŕtvom uhle, ide rýchlosťou väčšou než 16 km/h.

Výstražné svetlo funguje aj v situácii, kedy je cyklista horšie viditeľný – okrem iných vecí aj preto, že nemá na sebe reflexné prvky. Znie to tak, akoby sa blýskalo na lepšie časy. Vodiči by však mali, samozrejme, neustále pozorovať svoje okolie a byť ostražití. Napriek tomu to dnes vyzerá, že sa vďaka súčasným autám približujeme k bezpečnejšej budúcnosti. Odhliadnuc od toho, najzákladnejšie bezpečnostné prvky ostávajú nemenné – my. Dávajte na seba pozor, buďte všímaví a ostaňte v bezpečí!

Táto stránka používa cookies

Viac informácií o spracúvaní vašich osobných údajov na ich základe a o vašich právach nájdete v časti Informácie o spracúvaní osobných údajov pomocou cookies a iných internetových technológií. Nižšie môžete tiež udeliť súhlas so spracúvaním osobných údajov na štatistické a analytické účely používateľského správania.