Tohtoročný Škoda MTB Cyklomaratón Topoľčianky boli organizátori nútení presunúť z pôvodne plánovaného júnového termínu na koniec augusta. Presun znamenal nielen organizačné zmeny pre viacerých pretekárov, ale hlavne obrovský skok v podmienkach na trati a v teplotnom režime – z priemerných 25 °C na aktuálnych 33 °C.
Už od skorého rána, keď sme vyrážali z Bratislavy, bolo jasné, že tento deň bude skutočnou výzvou. Do Topoľčianok sme dorazili okolo 8:30. Na parkovisko nás hneď od vjazdu do obce navigovali smerové Škoda šípky a tesne pred areálom aj skupina organizátorov. Pre niekoho, kto prichádza na ŠBOT po prvýkrát, je to obrovská pomoc. Zaparkujete hneď pri areáli a do zázemia je to naozaj na skok.
Zaparkovali sme, prevzali si štartové čísla, obliekli sa a začali sa pripravovať. Teploty už skoro ráno preskočili 25 °C a pri rozjazde bolo cítiť, že dnes to bude veľmi rýchla jazda na tvrdých a suchých trailoch. Naša podpora, Katka, dorazila asi polhodinu pred štartom.
Všetky fľaše, ktoré boli poruke, sme naplnili vodou, iontovým nápojom a elektrolytami a nabalili ich do vaku so slovami: „Podaj nám všetko, čo budeš môcť.“ Katka sa zbalila a pomaly vyrazila ku Skýcovu na oficiálny bufet.
Štart
O 9:55 hod. sme sa zoradili na štartovej čiare. Vypočuli sme si pár motivačných viet od organizátorov a autorov trate a boli sme pripravení vyraziť na dlhú trať: 66 kilometrov a 1600 výškových metrov. Štartový výstrel zaznel presne o 10:00 hod. a začalo sa dupať. Pretekári z prvých radov vyštartovali za sprievodným vozidlom a nastal boj o pozície.
Prvých zopár kilometrov vedie do mierneho stúpania po asfaltke, po ktorom sa vchádza do lesíka na úzky singletrack. Favoriti na celkové poradie nechceli nechať nič na náhodu a už od prvého možného momentu nasadili tvrdé tempo, ktoré natiahlo balík do jedného dlhého hadíka. Ten začal na 800-metrovom a 3-percentnom stúpaní pod ťarchou tvrdého tempa na viacerých miestach „praskať“.
Z asfaltky sme vošli do prvej lesnej pasáže na úzky prašný singletrack a spod kolies sa v momente dvihla žlto-hnedá clona. Presvitajúce slnko cez stromy v kombinácii so zvíreným prachom a siluetami pretekárov tvorili úžasné obrazy. Spotené tváre, nohy a ruky na seba lepili sadajúci prach a po výjazde z lesa na druhú asfaltovú pasáž sme takmer všetci vyzerali ako baníci.
Teplota stúpa
Favoriti na celkové poradie sa oddelili a tempo sa trochu upokojilo. Na druhej asfaltovej časti sme mali čas jedným okom sa pozrieť na cyklopočítač a narýchlo zanalyzovať prvých 8 kilometrov. Dáta boli neúprosné – teplota 30 °C a priemerná rýchlosť tesne pod 30 km/h. Po 2 kilometroch sme sa dostali do stúpania pod hrad Hrušov. Na vrchole je v prvom kole vypísaná horská prémia o Kráľa a Kráľovnú hradu Hrušov.
Je to naozaj strmé stúpanie, ktoré už len vyšliapať bez zosadnutia je úspech. Favoriti, Ľubomír Murárik z WLRMcc a Tomáš Višnovský z BEATME sa ponaháňali o prémiu, ktorú si nakoniec odniesol Tomáš Višňovský. Okolostojaci diváci horlivo povzbudzovali a motivovali každého pretekára, aj tých pomalších, aby zo seba dali to najlepšie a vyšli na vrch bez zosadnutia.
Z Hrušova vedie trať zvlneným transferom po lúkach ku Skýcovu a okolo vrchu Kruh sa točí smerom na Topoľčianky. Na Lúkach pod Kruhom bol prvý bufet. Ten sme v prvom kole všetci presvišťali a zjazdovali späť na Topoľčianky. Na širokej zvážnici aj na úzkych trailoch sa nám spod kolies opäť dvíhal prach a na tele vytváral ďalšie a ďalšie mikro vrstvy blata.
Dlhá trať je postavená ako dve kolá, ktoré sa v prvej, asi 15-kilometrovej časti, prekrývajú. Prvé kolo je kratšie a stúpaním ľahšie. Má 24 km a nastúpa sa v ňom okolo 450 m, druhé kolo už má 42 km a 1150 výškových metrov.
Druhé kolo
Po zjazde k Topoľčiankam sa pretekári z dlhej trate napoja do druhého kola a opäť absolvujú stúpanie na hrad Hrušov. S odstupom času pár dní je zaujímavé aj zábavné pozerať si a porovnávať svoje fotky z prvého a druhého kola. Z výrazov v tvárach pretekárov je jasné, že to nebolo zadarmo. Osobne som bol po druhom výšľape na hrad Hrušov veľmi rád, že už tento ostrý kopec nebudem musieť absolvovať. Ale…
Ale hneď ako som sa vyšplhal pod hrad, som si spomenul na rozhovor s Ľubom Murárikom pred štartom. Pýtal som sa ho na profil trate a čo mám očakávať. Povedal mi: „Prvé kolo je ľahučké a v druhom sú také strmé stojky a otvorené pasáže na slnku, dnes to asi bude výživné.“ V tom momente som si spomenul, aké „ľahučké“ kolo som práve absolvoval a radšej som sa poriadne napil z bidonu.
V tom teple som mal už aj druhý bidon takmer vypitý a do bufetu to boli ešte asi 4 kilometre. Prejazdom po otvorených lúkach okolo Kruhu som vyžmýkal aj poslednú kvapku z fľaše a posledný kilometer som prehĺtal naprázdno. Neostali mi už ani sliny. Z lúky sme zozjazdovali k bufetu, Katka podala dva plné bidony a ja som sa vrhol aj na oficiálnu občerstvovačku a vypil, čo len telo zvládlo.
Prerátané a podčiarknuté – v takomto teple vypi všetko, čo sa dá
Po bufete som nasadol na bike a pustil sa ďalej do druhého okruhu. Opäť dlhý zjazd a našťastie v tieni. Zaslúžený oddych v zjazde a po ňom nás komisár na trati odklonil do druhého okruhu. Pre mňa do neznámej časti a hneď do dlhého stúpania, ktoré sa po „dvoch ľahkých kilometroch“ dvihli a ďalších 13 kilometrov stúpania pekne zapekalo nielen telo a stehná, ale už aj morálku.
V stúpaní nám na chrbát začala dýchať skupina pretekárov zo strednej trate. Chalanov ašpirujúcich na TOP 5 sme pustili pred seba, aby sme sa zbytočne nezamotali. Posledné kilometre dlhého stúpania viedli po otvorenej lesnej ceste bez tieňa a na chrbty pálilo ostré poludňajšie slnko. Našťastie nás tesne pred záverečným ostrým záverom k dvojkrížu čakal posledný bufet a možnosť doplniť si do fliaš vodu a ionťáky.
Rada nad zlato, ktorá sa bude opakovať – v takomto teple vypi všetko, čo sa dá
Strmáčik na dvojkríž a za ním trate za odmenu. Všetko, čo sme si dovtedy vydreli, nám v dobrom oplatila trať, ktorá nasledovala ďalej. Na 20-tich kilometroch sa striedali úzke technické traily s rýchlymi prejazdovými singláčmi, ktoré úplne vymazali všetky dovtedy nazbierané pocity vyčerpania.
Točivé a hravé pasáže striedali výšľapy kryté v tieni, na ktorých sa dalo aj obiehať. V týchto momentoch nás dobiehali TOP 15 pretekári na krátkej trati a bolo veľmi cítiť a vidieť, kto sa vytrápil na dlhej a kto ide tempo na strednej dĺžke. Všetkých sme pustili hneď, ako to šlo.
Singláčové a trailové prejazdy a zjazdy do dediny Hostie podčiarkli to, čo organizátor sľuboval – krásnu, hravú, ale technickú trať. Z dediny sme vyšliapali na poslednú lúku, vošli do posledného singletrailu, prešli posledný potok a pustili sa do posledného kilometra. Po prejazde cieľovým oblúkom som si vydýchol a potešil sa, že som v cieli. Celkovo 22. miesto a priemerka niečo cez 20 km/h splnila moje očakávania.
Výsledky
Celkovo preteky na dlhej trati vyhral Tomáš Višňovský s časom 2:38:41. Náš Ľubomír Murárik sa umiestnil hneď za ním so stratou 2 minúty.
Dámsku kategóriu ovládla Janka Keseg Števková s časom 3:16:21, hneď za ňou skončila jej tímová kolegyňa Martina Krahulcová a na bronzovej priečke sa umiestnila naša Bianka Babačová.
Strednú trať vyhral s časom 2:07:00 Róbert Navrátil a dámsku kategóriu vyhrala Slavomíra Uličná s časom 2:42:56
Preteky na krátkej trati vyhral celkovo domáci pretekár, kadet Milan Húsenica v bleskovom čase 49 minút a v dámskej kategórii ovládla preteky kadetka Miriam Šichtová.
Preteky v Topoľčiankach boli úžasné. Skvelý tím organizátorov, partnerov a sponzorov podujatia pripravil pre účastníkov nezabudnuteľný deň. Vytrápili sme sa, ale tešíme sa na to, ako prídeme o rok späť.
Zdroj foto: Peter Regec, archív WLRMcc
