Pre mňa bol toto tretí ročník. Kým na prvom som sa s maratónmi ešte len zoznamoval a prešiel si strednú trať, minulý rok som už prvýkrát absolvoval maratónsku dlhú trať. Tohto roku som si k jubilejným narodeninám doprial novú XC mašinu a tak som bol zvedavý, ako sa dokáže môj výkon spolu s tréningom a novým strojom zlepšiť práve na maratónskej trati.
Celkovo boli k dispozícii tri trate: hobby trať – 18,5 km/422 m, polmaratónska trať – 50 km/1390 m a maratónska trať – 80 km/2300 m.
Počasie pár dní pred štartom bolo dosť neisté, nikto nevedel, ako a koľko bude pršať. Nakoniec sa ukázalo, že veľa zrážok nespadlo a v deň pretekov bolo nádherné počasie.
Štart visel na vlásku
Moje dni pred štartom tiež neboli vôbec ideálne. Občas ma trápia problémy s chrbtom, konkrétne sakroiliakálny kĺb. V stredu ráno som sa zobudil s takou blokáciou chrbta, ako ešte nikdy a nevedel som ani chodiť. Vôbec som nechápal, z čoho som si ho tak preťažil. V kútiku duše som ale veril, že je len polovica týždňa a do soboty ešte ďaleko.
Dal som si dva dni úplného oddychu, navštívil fyzioterapeuta a v piatok večer mal asi 80-percentnú hybnosť tela. Hovorím si, že ráno sa uvidí, čo v preklade v mojom jazyku znamenalo, že aby som nešiel na preteky, nemohol by som sa vedieť dostať do auta. 🙂
Štart mojej maratónskej trate bol o 9:00 h ráno. Budík som mal nastavený na 5:20 h. Hoci som si urobil časovú rezervu, kým som sa vymotal a dorazil do Rajeckých Teplíc, bolo 8:20 h. Tak si hovorím, že akurát stíham registráciu a na rozjazd už nebude žiadny čas. Vyšiel som si aspoň za obec na kopec, kam smerovala trať. Tu som zároveň zistil, že pri bicyklovaní bolesti v chrbte vôbec necítim a presunul som sa na štart. Na dlhej trati štartovalo cez 100 pretekárov a keďže som sa motal, tak mi zostalo už len zadné miesto.
Po kondičnej stránke som sa ale cítil výborne, prvý maratón vo Svätom Jure bol príjemný, hoci upršaný rozjazd do sezóny. Medzitým som ešte stihol absolvovať zopár intenzívnych tréningov, tak som mal od seba určité očakávania.
Tempo hneď v úvode
Rana z pištole odštartovala preteky. Úvod cez obec sa ide za sprievodným vozidlom a keďže som bol vzadu, chcel som to trošku využiť a predrať sa dopredu. Trať maratónu som poznal, tak som si dával pozor, aby som to príliš neprestrelil. Hneď na úvod nás čaká zopár strmších stúpaní, kde sa veľmi oddýchnuť nedá.
Tepy mi samozrejme vystrelili a s citom som sa ich snažil udržať na rozumnej hranici pri dobrom tempe. Myslím, že toto už chce trošku zvyk a hlavne hrudný pás. Na začiatku je ešte plno endorfínov a adrenalínu, takže človek tú námahu až tak neregistruje, ale ako vidí to číslo a chce preteky dokončiť, tak vie, že sa musí krotiť.
Osobne si všímam trochu iných cyklistov okolo mňa a vidím, že niektorí to zbytočne silia hneď z úvodu. Toto ich stojí veľa síl a nezostane im dosť energie na neskôr. Ak sa nebavíme samozrejme o cyklistickej špičke na pretekoch, ktorá ale už bola riadne vpredu. 🙂
Pokračujeme
Dostávame sa do obce Stránske, odkiaľ nás čaká krátky, ale strmý výšľap, aby sme mohli pokračovať do doliny. A do celkom dlhej doliny. Ide asi o 7-kilometrové stúpanie s prevýšením skoro 500 m.
Je to asfaltová cesta, ktorá sa zmení na udupaný štrk. Tým pádom sa tu dá držať naozaj dobré tempo. Po cca 45 minútach mám priemerný tep 168 úderov a výkon 290 wattov. Samého ma to prekvapuje – aj som sa bál, aby som to neľutoval, ale to zistím až neskôr.
Stúpanie končí hore na kríži, odkiaľ zase nasleduje po zvážnici podobne dlhý zjazd. Miestami je v zákrutách vysypaný štrk a makadam, ktorý pri veľkej rýchlosti dokáže prekvapiť. Tento zjazd má výhodu hlavne v tom, že sa dá neustále šliapať a sedieť, čo trošku pomôže oddýchnuť nohám. Na HT bicykli sa tu asi oddychuje horšie ako na fulle ☺ a na graveli asi takmer vôbec. Inak na strednej trati štartovali 4 gravelisti.
Po zjazde nasleduje prvý bufet, beriem si len pohár ionťáku. Čaká nás druhý, trošku kratší, ale zato strmší výšľap do druhej doliny. Doplnil som ešte jeden gél a začal som stúpať.
Po jeho zdolaní nás ale nečaká čisto zjazd. Budeme sa motať pod hrebeňom, občas trošku hore, prevažne ale musíme ísť dole. Je tu aj najšpinavšia časť celej trate. Tečú tu miestne potoky, tak sa miernemu blatu nevyhneme. Oproti bahenným kúpeľom vo Svätom Jure sa to ale nedá ani len porovnať. A keďže tu cez týždeň nespadlo veľa zrážok, trať je takmer suchá a prašná.
Pri konci zjazdu nás dobehli ebikeri, ktorý štartovali na krátkej trati o 9:40 h. Využívam, že idú predo mnou a keď vidím, že trať je v dobrom stave, tak si to za nimi pustím naplno. Tu mi tak vždy preblikne v hlave, že rútiť sa rýchlosťou takmer 70 km/h po rozbitej zvážnici je celkom adrenalín. 🙂
Druhé kolo
Nasleduje asfaltový zjazd do Kuneradu, kde sa otočíme do krátkeho stúpania pred druhým bufetom. Ja zastavujem a zjem svoje obľúbené ovocie so soľou. Dlho sa ale nezdržujem a dlhá trať pokračuje do druhého kola. Obidve stúpania absolvujeme znovu. Osobne je pre mňa jednoduchšie, keď viem, na čo sa musím pripraviť. Zároveň je pre mňa ťažké, keď si uvedomím, že tieto stúpania musím ísť znovu. 🙂
Tempo som už trošku zvoľnil, na prvom výšľape som pomalší asi o 1 minútu. Zjazd som ale išiel na sekundu rovnako. Opäť je tu bufet, dopĺňam aj vodu, dávam gél a idem na druhý výšľap. Tiež som pomalší približne o minútu, ale v zjazde som dokonca rýchlejší.
Tu dobieham iného pretekára, s ktorým sa všetky výšľapy a zjazdy naháňame. On mi naloží vo výšľape a ja si ho vždy dobehnem v zjazde. Nakoľko je na rovinke do Kuneradu rýchlejší, urobím za ním hák. Strašne to nemám rád, keď idem sám výjazd na cestnom bicykli a cudzí biker sa za mňa takto zavesí, ale toto sú preteky. Treba využiť aj taktiku. 🙂
Po miernom stúpaní pri chatkách stojím na bufete, snažím sa ale čo najmenej zdržiavať. Dávam si zase soľ s ovocím, nakoľko už začínam cítiť tuhnutie svalov. No darmo, tempo, ktoré som dokázal doteraz držať, ma samého prekvapilo. Teraz nás čaká už len mierne stúpanie a klesania pod horou. Hoci nasleduje posledný bufet, úsek na lúkach sa vynecháva. Rovnako to bolo aj minulý rok. Preto si myslím, že tak 70 % ľudí tento bufet vynechá, asi budú mať plné zásoby. ☺
Úspešný koniec
Po rýchlom zjazde na lúke smerujeme z druhej strany do obce Stránske. Tu sa premotáme ešte dedinou, na ktorej konci vystúpame na posledný kopec a spúšťame sa do Rajeckých Teplíc. Stále mi zostáva celkom slušná porcia energie, tak to začínam drtiť čo mi nohy stačia, aby som si čo najviac vylepšil čas.
Cieľovú čiaru pretínam s časom 3 hodiny a 50 minút. Minulý rok to boli 4 hodiny a 11 minút. Dokázal som sa medziročne zlepšiť o úctyhodných 21 minút a stále nie som na pokraji síl. Dá sa povedať, že čo sa týka výkonu, bol toto zatiaľ môj najlepší maratón v živote. Určite na tom mal podiel aj nový bike. Keďže sa vynechal poslednú úsek, trať mala celkovú dĺžku niečo cez 76 km a nastúpali sme 2 000 m.
Výsledky a zhodnotenie
Celkovým víťazom na dlhej trati sa stal Rudolf Dzureň s časom 2 hodiny a 57 minút. Tu aspoň môžem vidieť, že hoci som sa zlepšil, tak na prvú priečku je to stále takmer hodina rozdiel. Osobne ale na maratóny chodím pre zábavu a prekonávanie samého seba, takže to beriem s úsmevom. 🙂
Zo žien zvíťazila Martina Krahulcová s časom 3 hodiny a 29 minút. Na strednej trati to bol Filip Sadloň s časom 1 hodina a 45 minút a zo žien Veronika Čišecká s časom 2 hodiny a 12 minút. Pre zaujímavosť, prvý gravelista Filip Jansky strednú časť dokončil za 1 hodinu a 59 minút. Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.
Celkovej organizácii ja osobne nemôžem vytknúť nič. Všetko bolo s prehľadom a dobre vyznačené a kde mohlo prísť k nejaké kolízii alebo zablúdeniu, tam bol vždy usporiadateľ.
Zázemie maratónu sa nachádzalo na kúpalisku Laura, ktoré ponúka veľkorysý priestor a dobré možnosti parkovania. Po miernom odpočinku som využil sprchy a umývanie bicyklov. Kto potreboval, bola mu k dispozícii aj úschovňa. Tiež musím kladne hodnotiť stravu – dostali sme kuracie mäso, ryžu aj šalát. Na pitie bolo buď alko alebo nealko pivo. Nenudil sa naozaj nikto, tradične pestré zázemie vrátane Škoda Village zabavilo celú rodinu.
Okolo 15:30 h nasledovalo vyhlasovanie výsledkov a tombola, na ktorej som sa už ale nezúčastnil. Už teraz sa teším na ďalšie kolo série Škoda Bike Open Tour, ktoré sa uskutoční v Slovenskom raji 8. júna 2024!
Celú fotogalériu si môžete pozrieť na tomto odkaze.
Zdroj fotografií: archív autora, Peter Regec
