Víkendové dni boli poriadne horúce, preto som si dovolil to prirovnanie s peklom, čo by človek možno až tak nečakal aj takto severnejšie. Zároveň to bolo peklo aj pre mňa, ale k tomu sa dostaneme neskôr. Každopádne si organizátor pre účastníkov pripravil niekoľko rôznych trás, a to konkrétne 72 km/2 155 m, 48 km/1 456 m (táto trasa bola určená aj pre elektrobicykle a gravel kategóriu), 24 km/708 m, 10 km Family trasu a detské trasy 6 km/3 km. Osobne som si zvolil 48 km trasu, ktorú som šiel aj vlani. Vedel som teda cca, čo ma čaká, no nevedel som, ako to dopadne.
Trasy prešli minulý rok zmenou, nakoľko sa štart/cieľ presunuli priamo do historického centra mesta, čo určite ocenil najviac doprovod pretekárov. Napriek tejto zmene sa neubralo na náročnosti tratí, možno skôr opačne, no zároveň dojazd do cieľa popod hradby a námestie je určite zaujímavejší ako bol v minulosti.
Príprava a prezentácia
Deň vopred som si pozrel predpoveď, kde som videl údaj pre Levoču, ktorý ukazoval 28 °C, a tak som si povedal, že to je celkom fajn (nebola to ale pravda a nebolo to fajn 😀 ). Cestoval som ráno z Trenčína do Levoče a už cestou sa mi tá teplota nepozdávala. Stále som ale dúfal, že na mieste to bude lepšie. Dorazil som niečo pred 9-tou a už v tom čase bolo na slnku poriadne horúco. Nakoľko som parkoval od prezentácie ďalej, tak som nachystal bike a šiel sa odprezentovať priamo na ňom.
Prezentácia prebehla rýchlo a bez problémov, žiadne čakanie, či rady. Cestou naspäť som stihol ešte štart najdlhšej trasy, kde nebolo pretekárov až tak veľa. Následne ma čakala klasická rutina, obliecť sa, nachystať veci do dresu, vodu a rozjazdenie. Čo sa týka vody, tak tam som volil ako inokedy dve fľaše, čo sa ale ukázalo neskôr ako nedostatučujúce.
Štart a priebeh
Na štarte stojím v druhom rade a vedel som, že nás čaká hneď na úvod prvý ostrý kopec, ktorý dokáže rozhodnúť, a preto som sa chcel držať vpredu. Prvý kopec som úplne na čele, následne tvoríme 4-člennú skupinu a po druhom kopci je nás 5. Po prvej občerstvovačke nás čaká najdlhší kopec na trati, kde sa stále držíme pokope.
Vzhľadom na teplotu som ale musel zvoľniť. Už na 18-tom km som pociťoval, že to akosi nejde ako v úvode. Na asfaltovej časti na chvíľu predbieham súpera a vidím trojicu predo mnou. Nasledoval technický zjazd, ktorý mám rád a idem ho celý na biku, v jeho polovici však zisťujem, že zadná brzda stráca účinok. Od daného bodu teda idem zjazdy viacmenej iba na prednej brzde.
To teplo bolo zdrvujúce, nakoľko mne takéto podmienky vôbec nevyhovujú (niekomu teplo vôbec nevadí), tak som mal postupne stále väčšie kŕče. Zároveň som spravil chybu, že som nezastavil na druhej občerstvovačke a hneď za ňou mi „došlo” a už som šiel až do cieľa „naprádzno”.
Naviac, keď vám 8 km pred cieľom dôjde úplne voda a vy ste už predtým mali problémy, tak viete, že idete už len „na morál” , aby ste to vôbec nejako dokončili. V posledných kilometroch ma prebieha množstvo súperov, ale v podstate je mi to už jedno.
Cieľ
Dojazd do cieľa je popod hradby pekne v tieni a následne námestie, čo je celkom fajn. Dobojoval som to nakoniec na celkovom 14-tom mieste, takže spokojnosť nie je, ale aj také dni musia byť, záznam mojej jazdy na Strave nájdete na tomto odkaze.
V cieli nechýbala občerstvovačka, voda a neďaleko bolo umývanie bicyklov spolu so sprchami. Po vyjazdení a jedle stačilo už len počkať na vyhlasovanie s tombolou, čo bolo pekné ukončenie náročného dňa.
Najrýchlejší na dlhej trati bol Igor Cibula s časom 3:16 hod. Za ženy Janka Keseg Števková s časom 4:05 hod. Na strednej trati zvíťazil Martin Senko s časom 2:16 hod a zo žien Miroslava Belková s časom 3:11 hod. V kategórii gravel túto trať ako prvý zvládol Michal Alexik za 2:54 hod. Medzi E-bikermi Matej Hnát za 1:43 hod. Na krátkej trati dominoval Tomáš Zeman s časom 1:07 hod a všetky ženy prekonala Diana Cetlová s časom 1:35 hod. Kompletné výsledky sú na tomto odkaze.
Zhodnotenie
Celkovo sa podujatia vrátane detí zúčastnilo 445 pretekárov, čo je celkom slušné číslo, z ktorých do cieľa dorazilo 425. Podujatie je vhodné pre všetkých, vzhľadom na veľký výber trás, svojím zázemím v meste ponúka dostatočný program pre doprovod. Značenie bolo za mňa dostatočné, až na pár úsekov.
Čo sa týka zázemia pretekov, tak tu boli pripravené rôzne atrakcie pre deti, ŠKODA stánky, či iné zaujímavosti a rôzny sprievodný program. Samozrejme sa v Levoči ako každý rok myslelo aj na životné prostredie a separovanie odpadu. Určite toto podujatie zaradím do kalendára aj na budúci rok a odporúčam ho každému, kto tu ešte nebol.
Zdroj fotografií: archív autora, Peter Regec
