V zázemí, ktoré bolo lokalizované v priestoroch kúpaliska Laura, prebiehala prezentácia pretekárov už od piatku vrcholili prípravy štartu a posledné kontroly tratí. Od skorého sobotného rána to už v zázemí riadne žilo, preplnené bolo nielen nedočkavými pretekármi všetkých vekových a výkonnostných kategórii, ich celkový počet dosiahol magickú hranicu 666, ale aj ich najväčšími fanúšikmi a v neposlednom rade aj organizátormi. Počasie bolo akoby vybavené na objednávku, slniečko, teplo a k tomu jemný vánok, jednoducho značka ideál.
Škoda MTB maratón Rajecké Teplice ponúkol opäť trate troch obtiažností, najdlhšiu 80 km/2 300m pre najvytrvalejších, strednú v dĺžke 50 km/1 390 m a najkratšiu 18,5 km/420 m, ktorú zvládnu aj začínajúci cyklisti, mládež a deti. Štart jednotlivých kategórií bol individuálny, prvý štartový výstrel zaznel o 9.00 hod., tá naša “rodinná” sa na štartovaciu čiaru postavila ako posledná o 10.30. Priestor dostali samozrejme aj E-biky a to v hneď v dvoch kategóriách a nechýbala ani kategória GRAVEL.
Ešte v piatok, deň pred konaním pretekov, sa dozvedáme, že všetky trate budú skrátené o posledný “lúčny” úsek v dĺžke 5,5 km z dôvodu intenzívnych dažďov z predošlého týždňa.
S kamarátmi aj na koniec sveta
Tieto preteky sme poňali rodinne a na víkendový výlet sme sa vybrali všetci štyria aj s 5-mesačným Alexom, kamoškou Katkou, jej dvoma chalanmi Kubkom a Jakubom a manželom Dušanom. Po celkom nekonečnej piatkovej ceste z Košíc do Rajeckých sme vybavili prezentáciu už v piatok podvečer, prebehli sme sa na bikoch po okolí a decká objavili nádherný pumptrack v areáli základnej školy. Toto miesto sa stalo ich favoritom po zbytok výletu. Veľký palec hore a chcelo by to viac takých areálov v školách.
Ešte v piatok som si nebola celkom istá, v akom zložení na preteky nastúpime (s touto myšlienkou som sa hrala už dobrý týždeň), či vezmem Barbori do vozíka alebo jej vezmeme bicykel a potiahnem ju na len na lane, alebo zbalím aj Barborku , aj vozík, aj bicykel a uvidíme, ako to zvládneme. Pre istotu som si pripravila aj Shotgun sedačku, no moje premotivované dieťa mi od piatku opakovalo, že ona do vozíka ani náhodou nenastúpi a ide sama na bicykli. Ja, realistická matka, som triezvo zhodnotila, že vo veku necelých štyroch rokov, na bicykli veľkosti 12, na tejto trati, aj ked skrátenej, je tento scenár s určitosťou rovnajúcou sa istote, nereálny.
Na večeri v miestnom remeselnom pivovare Flamm, ktorý odporúčame navštíviť, si všetci spolu prechádzame sobotný program a preteky a nakoniec sa s Katkiným manželom dohodneme, že pôjde spolu so mnou a pomôžte mi s Barborkou. Ako stále hovorím, niet nad dobrých kamošov a tímovú prácu.
Pripraviť sa, pozor, FAMILY kategória štartuje
Sobota ráno neprebieha zrovna ideálne, obe decká vstali “ľavou” nohou, Alex je mrzutý, Barborka odmieta spolupracovať, nakoniec som rada, že náš štart je až o 10.30 a nie sme v časovom strese.
Pripravujem svoj bicykel, cyklovozík, detský bicykel, do ruksaka balím Shotgun lano, nejaké sladkosti a ovocie pre Barbori, chrumky, aby som ju nalákala do vozíka, náhradné duše rôznych rozmerov, malú pumpu, základné náradie, nejaké oblečko a drobnosti. V druhej fáze pripravujem základný “balíček” pre malého Alexa a manžela, ktorí majú kočikovacie kolečko po Rajeckých a okolí, keďže netuším, ako dlho sa zdržíme na trati.
Po intenzívnej zahrievacej prípravnej hodinke mám celkom dosť, no všetci členovia rodiny sú pripravení, my sme oblečené, štartové čísla sú na bicykloch, Alex zahajuje spánok v kočíku a spolu vyrážame na štart. Barborka je vo vozíku, detský bicykel je na vozíku, a ja už po úvodnom km šípim, že dnes to bude určite zaujímavé. Opäť vyzeráme skôr ako pojazdný cirkus, než účastníci MTB maratónu.
V duchu sa samej seba pýtam, prečo toto robím, no tieto pochybné čierne myšlienky sú rýchlo preč v momente, ked sa stretneme na štarte s Katkou a chalanmi, tí spolu s ostatnými deckami sršia nekonečnou energiou, radosťou, nadšením a očká im žiaria očakávaním.
Barbori je suverénne najmladší účastník, poniektorí diváci sa pri nej pozastavujú, ešte ani nevyštartovala a už jej fandia. No sú aj takí, čo si neodpustia si komentár v znení “toto tá malá nemôže dať”. Týmto ich pozdravujeme a ďakujeme za pozitívnu motiváciu.
Je odštartované, a my si upevňujeme istú pozíciu na chvoste. Barbori v úvodnom asfaltovom úseku šliape do pedálov ako o dušu, ja si užívam ťahanie prázdneho vozíka, lebo viem, že čochvíľa už bude všetko inak. Nasledujúci úsek je poľná cesta, kde Barborku chvíľku potlačíme. Po pár minútach už ale vyťahujeme lano a bez problémov pokračujeme ďalej. My si užívame výhľady, Barbori všetky mláky, každý si prišiel na svoje. Pomaly dobiehame súperov, navzájom sa podporíme a pokračujeme v dobrej nálade ďalej.
O pár minút neskôr sa pred nami zjaví síce krátka, ale celkom výživná stojka. Schádzame z bicyklov a tlačíme, ja bicykel s vozíkom, Barborka mi zozadu intenzívne pomáha. Katkin manžel tlačí svoj bicykel jednou rukou a v druhej nesie Barborkin. Po chvíľke opäť nasadáme a pred nami je rozbitá asfaltová cesta, ktorú prechádzame bez problémov. Pár minút neskôr sme už na vrchole kopca a čaká nás zjazd. Barbori je stále odhodlaná, že ide sama, tak ju opäť cvakneme na lano, ale opačne, ide prvá a zo zadu ju brzdíme.
Prichádzajú úseky, na ktorých sú nasypané kamene, a to sa už sama pýta do vozíka, na ktorý hodím aj detský bicykel a plynulo pokračujeme na občerstvovačku, kde sa zdržíme pár minút a frčíme dalej. Medzitým sa na trati objavujú aj pretekári z ostatných kategórií. Do cieľa to “peckujú” závratnou rýchlosťou- presný opak toho, čo predvádzame my 🙂 .
Čaká nás lúčny zjazd a prebrodenie potoka, v ktorom sa mi vozík mierne utopil, Barbori máz toho nekonečnú zábavu, takže všetko je v najlepšom poriadku. V Stránskom ide opäť chvíľku sama, no na poslednom zjazde uvážim, že z bezpečnostného hľadiska bude lepšie, ak sa opäť posadí do vozíka. Do cieľa sa rúti stále viac a viac cyklistov a moje motovidielko by mohlo spôsobiť kolíziu. Sme späť v Rajeckých na asfaltovej ceste, poslednýkrát vybaľujem dieťa a bicykel a s úsmevom na tvári si pomaličky pedálujeme až do cieľa, kde nás už čaká zbytok tímu. Tu už prichádza čas na relax, zábavu a socializáciu.
Zázemie na nezaplatenie
Zázemie na kúpalisku Laura bolo parádne, dobrá nálada panovala od rána až do úplného konca. Partneri podujatia zabezpečili široké spektrum rôznych predajných a prezentačných stánkov, Škoda prišla s atrakciami, ktoré pobavili hlavne decká všetkých vekových kategórií, od tých najmenších v skákacom hrade, detskom kútiku, či na simulátore formuly. K dispozícii bola samozrejme aj relax zóna s tulivakmi a stánok ŠKODA tímu, kde bola možnosť stretnúť ambasádorov.
V závere dňa boli spokojní všetci, cyklisti, organizátori, fanúšikovia ako aj rodinní príslušníci. Nechýbalo vyhodnotenie jednotlivých kategórií, štedrá tombola, či príjemná hudba a koncertné vystúpenie speváčky. Všetky tieto malé dieliky do seba zapadli. Ruka v ruke spolu so skvelou organizáciou na vysokej úrovni sa postarali o jeden perfektne strávený deň. My sme sa zhodli jednohlasne, o rok sme tu zas.
Dobrý pocit
Toto je reportáž, ktorá nie je celkom bežná. Nepriniesla žiadne dramatické opisy technických úsekov, zjazdov, žiadne prepočty wattov, tepov, žiadne umiestnenie, no nám priniesla omnoho viac. Dobrý pocit a nekonečnú radosť trojročného dievčatka, ktoré odteraz všetkým s hrdosťou ukazuje medailu zo svojich prvých “naozajstných” MTB pretekov, kde ako ona hovorí, boli “takí bomboví veľkí bikeri”. Ale predsa len nesmiem zabudnúť na víťazov, kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.
Prajem si, aby sme na FAMILY tratiach videli stále viac a viac malých bikerov, ktorí si spolu s rodičmi užijú nielen atmosféru profesionálnych pretekov, ale odnesú si tie najkrajšie a najemotívnejšie zážitky, na ktoré budú spomínať s láskou do konca života.
Tak čo, vidíme sa s deckami v Slovenskom Raji?
