A práve tu sa začalo naše „rodinné pretekanie”, spolu s Barbori v cyklovozíku sme sa na štart prvýkrát postavili v roku 2021. U nás sa situácia medzičasom zmenila, môj „happy baby tím” sa rozrástol, aktuálne si jazdu vo vozíku užíva 7-mesačný Alex a Barborka sa naučila bicyklovať. Plán bol teda nasledovný- štartovať budeme všetci štyria a decká si s manželom podelíme.
Kategória Family Dejzi (tím rodič a dieťa) má parametre 17 km/350 m, vedie primárne asfaltovou cestou v lese a kratším poľným úsekom. Ideálna je nielen pre budúce hviezdy cyklistického neba, ale aj úplne najmenšie bábätká v cyklovozíkoch, deti v cyklosedačkách, na „shotgunoch”, prípade je možnosť deti potiahnuť na lane.
Popularita tejto najmilšej, najfarebnejšej, najhlučnejšej a najviac „cool” kategórie rastie každým rokom, v sobotu sa na štart postavilo viac ako 170 pretekárov.
Na svoje si prišli samozrejme aj všetky výkonnostné kategórie. Horal ponúkol na výber aj štandardné trate. Najextrémnejšiu Krejzi v dĺžke 102 km/3 500 m. Lejzi 58 km/2 050 m, ktorá aj napriek názvu určite nie je pre lenivých jedincov. Typickú polmaratónsku Senzi 44 km/1 450 m doplnenú aj o kategóriu e-biky. A pre začínajúcich súťaženia chtivých cyklistov bola v ponuke Ízi 32 km/1 100 m (aj keď tie parametre zaručujú slušnú „makačku”).
V meste na mieste
Po príchode je parkovanie zabezpečené organizátorom na troch parkovacích plochách v meste Svit, všetko je prehľadne označené a blízko zázemia. Aj napriek neskoršiemu príchodu sa nám podarí uchmatnúť väčší „flek” na najbližšom parkovisku a začína sa prvá disciplína – vybaľovanie a chystanie. Kým väčšina súťažiacich sa preháňa na bikoch, aby sa zahriali, mne k „vypeckovaniu” tepov a adrenalínu úplne stačí vybaliť auto, prichystať bicykle a Thule vozík, vyriešiť deti, z ktorých jedno je na neustálom úteku a druhé má obdobie „ja sama”.
Čochvíľa sa k nám pridáva kamoška Katka s manželom a chalanmi Kubkom a Tomim. Prídu 15 min po nás, bleskovo sa pripravia, sadajú na biky a odchádzajú vybaviť prezentáciu 15 min pred nami. Tak už len pár rokov a moje deti mi doprajú tento luxus.
Registrácia a prezentácia pretekárov prebiehala už od piatku v areáli Koliby vo Svite, registrovať sa na preteky bolo možné aj v sobotu. V zázemí a areáli štartu/cieľa bol čulý život a ruch od skorého rána, slnkom zaliaty deň ponúkal nádherné výhľady na panorámu Tatier, bezvetrie a ideálna teplota – dokonalé.
Areál pripomínal mravenisko, kde sa to hemžilo nielen nedočkavými pretekármi a ich bicyklami, fanúšikmi, rodinnými príslušníkmi, záchrannými zložkami, takmer 250 dobrovoľníkmi na čele s hlavnými organizátormi. Moderátor pravidelne informoval, čo sa práve deje, kto sa má pripraviť na štart, kto odštartoval. Jednoducho každý vedel, čo má robiť a kde má byť.
Partneri podujatia zabezpečili opäť široké spektrum rôznych predajných a prezentačných stánkov. ŠKODA prišla už štandardne s nadštandardnou fun a relax zónu, kde boli zabezpečené atrakcie, ktoré pobavili hlavne decká všetkých vekových kategórií, od tých najmenších v skákacom aute, detskom lego kútiku či na simulátore formuly. Oddychovalo sa v stane s Tuli vakmi a ani tentokrát nechýbal stan ŠKODA tímu, kde bola možnosť stretnúť ambasádorov.
Príprava dlhšia ako preteky
Pre nás prichádza disciplína číslo dva, zakotvili sme na tráve, kde sme si spravili „base camp” so všetkými ruksakmi a haraburdím. Najprv dávame do poriadku decká (vycikať, prebaliť, prezliecť, nakŕmiť…), následne na bicykle nahadzujeme štartové čísla, pripravím shotgun lano pre Barbori.
Do cyklovozíka nahádžem základné veci (náhradné duše rôznych rozmerov, malú pumpu, základné náradie, jedlo, vodu, plienky, lekárničku, hračky, atď). Človek nikdy nevie, čo bude potrebovať a murphyho zákony sú pri deťoch kruté – najviac potrebuješ to, čo práve nemáš. Hotovo.
Intervalový tréning pred pretekmi máme za sebou, Alex je uložený vo vozíku, Barbori sedí na svojom biku, nahodíme prilby na hlavu, prezujeme tretry a spolu vyrážame do priestoru štartu, kde sa s celým „korábom” radíme úplne na koniec štartového poľa. Celkom ma poteší, že tu stretávame ďalšie cyklovozíky.
Začneme naplno a …„mama, prečo mi všetci ušli?”
Na štarte to žije farbami, emóciami, nedočkavými juniormi a hrdými rodičmi. Odznie štartový výstrel a pomaly začíname šliapať do pedálov, zbytok štartujúcich sa nám vzďaľuje celkom rýchlo, a Barbori sa začína rozčuľovať, prečo jej všetci ušli a ona chce ísť do cieľa lebo tam ju čaká Nina z Bajkeriek. Tadá, začína sa zábava.
Prefrčíme cyklochodníkom a zatáčame smer Lopušná dolina, kde vyťahujeme lano, aby sme trošku zrýchlili. Alex našťastie okamžite zaspal, tak aspoň jedno dieťa je v pohode. Barborke všetci hlasno fandia, opäť je suverénne najmenší pretekár na najmenšom bicykli. Zrazu na nás kričí náš dobrý kamarát Lukáš, ktorý nás prišiel podporiť a aj s bicyklom sa pridáva k nám do partičky.
Malej išla nálada okamžite hore z bodu mrazu na level „budem robiť, čo Lukáš povie”. Neboli sme celkom poslední, za nami šiel ešte záverečný kontrolný tím, ktorému patrí jedno obrovské poďakovanie, že to s nami potiahli až do konca a boli veľkou podporou.
Pod kopcom v Lopušnej dolina nás čaká Lenka, ktorej zamávame a zapózujeme na fotku a pokračujeme do kopca. Pár minút neskôr začne Barbori štrajkovať. Kopec je veľký, je hladná, chce aby ju ťahala mama a podobne, hladina adrenalínu mi stúpla opäť do nebies. Ukecáme ju, že hore je bufet, čo je aj pravda, len ten kopec akosi nemá konca.
Nakoniec to vzdávame a s Igorom si vymeníme bicykle spolu s deťmi. Ak sa pýtate, či máme rovnakú veľkosť bicyklov, tak veru nie. 🙂 Komfort nula bodov, ale improvizácia dokonalá a dieťa spokojné.
Dorazili sme na občerstvovačku na vrchole kopca, kde počuť len detský štebot a smiech. Usmiata dobrovoľníčka by nám zniesla aj modré z neba, berieme kúsok bábovky, krátku pauzu, skontrolujeme Alexa, ktorý stále spí. Deti sa tešia na zjazd, ja tiež lebo mám spomienkový optimizmus spred dvoch rokov, že po zjazde je to už len kúsok, pohoda cez pole a cieľ. Nemohla som sa viac mýliť.
Barborka ide s Lukášom, veselo si vykecáva. Na strmších úsekoch ju cvakneme na lano opačne a brzdíme zozadu, cesta nám odsýpa jedna radosť. Každý je na svojom bicykli, užíva si jazdu, kochá sa okolím. Práve sa na okamih naplnila moja predstava dokonalého rodinného maratónu.
Po zjazde sa z vozíka ozve Alex. Predsa len, už sme na trati viac ako hodinu, a to už je jeho čas na nejaké jedlo. Vyberáme ho von, dávame si opäť pauzu a dohodneme sa, že poľný úsek pôjdem s Barborkou ja. Mám s ňou odbicyklované podstatne viac ako Igor a viem, čo zvládne.
Vozík posielame dopredu, a samé dve spolu s kontrolným tímom pokračujeme poliami s krásnym panoramatickým výhľadom na tatry. Terén jej dáva riadne zabrať. Toto veru nie je na kolesá veľkosti 16, do toho je teplo, ovady, no nič extra. Barbori začína opäť vymýšľať, našťastie je trať značená tabuľami, na ktorých sú šípky, a to ju motivuje pokračovať ďalej.
Chvíľu tlačíme, chvíľu ideme na bicykloch, občas ju len potlačím a po xy prestávkach konečne dorazíme k stajni, kde je koník, čo jej značne zlepšilo náladu. „Checkujem” Garmin, ktorý mi ukazuje, že do cieľa sú to ešte stále cca 2 km a uvedomím si, že voda, sladkosti a akákoľvek motivácia ostali vo vozíku.
Vylezieme cez kopček a v diaľke vidíme, že zbytok nášho tímu nás čaká. Barbori pedáluje ako o život, sladkosti sú veľká motivácia. 🙂 Po krátkej pauze poslednýkrát vysadneme na bicykle, tu už prichádza cieľová rovinka, cestou ešte posledné fandenie a do cieľa prichádzame pár sekúnd za víťazom dlhej trate.
Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze a poradie v rámci celej série ŠKODA BIKE OPEN TOUR na tomto odkaze.
Presúvame sa do oddychovej zóny, kde nás čaká Katka, vysmiati chalani a moji rodičia. Prvýkrát od rána si poriadne vydýchnem, všetci sme zdraví a spokojní v cieli, Alex koluje z jedných rúk do druhých. Barbori si obzerá medailu a vysvetľuje Lukášovi, že takú istú už doma má a cyklistika je super a naučí ho jazdiť na pumptracku.
Poďte do toho s nami
Pomaly prišiel záver dňa a spokojní boli všetci, cyklisti, organizátori, fanúšikovia ako aj rodinní príslušníci. Nasledovalo vyhodnotenie jednotlivých kategórií ako aj vyhlásenie víťazov celej ŠBOT 23 série, štedrá tombola, hudobné vystúpenie. Všetko do seba zapadlo a ruka v ruke spolu so skvelou organizáciou na vysokej úrovni sa postarali o jeden perfektne strávený deň.
Ukážte deťom čaro MTB cyklistiky a športových súťaží. Užijete si atmosféru profesionálnych pretekov a spoznáte krásne miesta, na ktoré by ste sa za iných okolností nedostali. Vezmite deti so sebou a zapojte ich aktívne do súťaženia. Atmosféra každého podujatia je jedinečná, sú to tie najkrajšie zážitky, ktoré im viete dať a na ktoré budú určite s láskou a radosťou spomínať, a vy tiež.
Zdroj fotografií: archív autorky, FacCopy, Peter Regec
Pozrite si aj celú foto galériu z podujatia:
