Vozenie na rúre
Aby som vysvetlil podtitul, o akej rúre to hovorím, tak o tej na bicykli, samozrejme. Keď sa potreboval kamarát alebo kamarátka niekam rýchlo dostať, tak sme ho jednoducho zviezli. Samozrejme len v prípade, že nemal v tej chvíli svoj bicykel. Sadol si bokom na rúru, tak aby vám čo najmenej prekážal v ovládaní bicykla. Aj keď je pravda, že nech si sadol akokoľvek, vždy prekážal. Ale pri troche skúseností sa dala takáto jazda zvládnuť a radosť mali obaja.
Jazda na riadidlách
Druhou možnosťou bola jazda na riadidlách. Dôvody boli rovnaké ako vo vyššie uvedenom prípade, iba miesto posedu bolo iné. Takáto jazda bola pre tých odvážnejších, pretože sedeli vyššie a v prípade pádu to mohlo byť bolestivejšie. No a ovládanie bicykla bolo tiež náročnejšie, čo je logické, keď vám niekto sedí na riadidlách. Ale dalo sa to zvládnuť, len bolo potrebné ísť pomalšie, aby v prípade núdze bolo vystupovanie možné aj za jazdy.
Jazda na nosiči
Nosič, alebo nespisovne tiež šaragľa, bol v minulosti súčasťou skoro každého bicykla. Bol to praktický pomocník – mohli ste si naň cestou do školy položiť aktovku, pri ceste z obchodu nákup, prípadne ste tam mohli umiestniť aj spolujazdca. Bol to asi najbezpečnejší spôsob, ako niekoho odviezť. Jedinou nevýhodou bolo pomerne tvrdé sedenie, a tak cyklista musel myslieť na to, aby dôkladne obchádzal všetky nerovnosti na ceste. Dôvod bol jednoduchý – a to sedacie partie spolujazdca, ktoré ho pri bezohľadnej jazde boleli ešte hodnú chvíľu.
Jazda bez pedálov
Tu sa už dostávame k spôsobom jazdy samotného cyklistu bez spolujazdca. V momente, keď ste získali pocit, že bicykel už ovládate, začali ste premýšľať, ako jazdu ozvláštniť. No a prvé, čo vás napadlo, bolo prestať šliapať a dať nohy dolu z pedálov. Poviete si, že nič zvláštne. Ale musíte si uvedomiť, že v našich časoch sa brzdilo pedálmi a nie sofistikovanými brzdami ako dnes. Keď ste chceli dať nohy dolu z pedálov, museli ste nabrať poriadnu rýchlosť – znamenalo to však aj to, že ste sa vzdali možnosti zabrzdiť. Takže trochu adrenalín, ale aj radosť z jazdy.
Jazda bez držania
Poriadny adrenalín a kúsok, ktorý je ešte stále populárny u detí aj dnes, je jazda bez držania riadidiel. Je to nebezpečné a nejedno dieťa po prvých pokusoch skončilo v tom lepšom prípade len s plačom a odreninami. Je pravda, že na tento kúsok si majú od koho brať príklad. Veď stačí, ak si pozrú napríklad Tour de France – príchod do cieľa nejeden cyklista oslávi tým, že pustí riadidlá. Nuž deti to tiež skúšajú a keď to zvládnu, sú hrdinami ulice či sídliska.
Jazda na zadnom kolese
Za našich čias to ešte nebol trik nazývaný wheelie, ale jednoducho jazda na zadnom. Naučiť sa tento trik nie je vôbec jednoduché a môže to byť dosť bolestivé. Pamätám sa, ako som to trénoval a nie vždy som zvládol riadenie. V jednom momente som mal pocit, že to zvládam a chcel som machrovať pred dievčatami. Ako to dopadlo? Hádate správne. Neodhadol som, koľko sily do triku dať a prehnal som to. Skončil som na zadku a bicykel letel ďalej. Samozrejme, že zadok ma bolel ešte aj na druhý deň, a to ani nehovorím o hanbe, akú som mal.
Takže, milé deti, ako sa hovorí: toto doma neskúšajte! Inak celkom by ma zaujímalo, čo na bicykloch stvárate vy v dnešných časoch. Samozrejme, keď vás rodičia nevidia. No dobre, radšej sa k tomu nebudete priznávať a možno si raz tiež zaspomínate, rovnako ako ja, na svoje detstvo. A viete v čom bolo tajomstvo, že sme si mohli dovoliť toto všetko stvárať? Keď sme boli deti, tak po ulici prešlo pár aút za deň, takže pohyb v „premávke“ bol výrazne bezpečnejší a mali sme priestor viac vymýšľať.
Zdroje fotiek: pixabay.com, archív autora
