Alebo skôr patril? Podobne ako Tourminátor, aj Štybar sa rozhodol zavesiť kopačky, pardon, tretry na klinec – a to všetko na mieste, ktoré je preňho z kariérneho hľadiska možno aj najvýznamnejším. V tomto článku sa v krátkosti pozrieme na to, čo všetko dokázal v profipelotóne aj mimo neho dosiahnuť.
Kráľ cyklokrosu
Tábor, 2010. Vysnežená trať víta účastníkov 61. majstrovstiev sveta v cyklokrose. Na štarte proti sebe stojí niekoľko známych tvárí, pričom jednou z najvýraznejších je Sven Nys, legenda cyklokrosu. Na druhej strane takmer o 10 rokov mladší dravec menom Zdeněk Štybar – medzi „seniormi“ len dva roky, no už s niekoľkými víťazstvami v Svetovom pohári. A, samozrejme, dvoma titulmi majstra sveta do 23 rokov. Na predchádzajúcich dvoch MS získal dvakrát druhé miesto a dal všetkým konkurentom jasne najavo, že s ním treba počítať aj do budúcich rokov.
A oprávnene. Nezastavil ho defekt v prvom kole, nezastavila ho ani náročnosť trate. Svoj prvý dúhový dres medzi cyklokrosármi-seniormi vybojoval Štybar pred domácimi fanúšikmi. Následne, hneď rok na to, pridal druhý v Sankt Wendeli. Trati, kde získal svoj úplne premiérový titul majstra sveta, vtedy ešte medzi juniormi.
Tretí titul „Štyby“ získal v roku 2014. Vtedy už zabehnutý člen Vlčej svorky si, dá sa povedať, do blata cyklokrosu len odskočil. Ziskom tretieho titulu však iba potvrdil, že si plne zaslúži miesto v cyklokrosovej sieni slávy…
Mimochodom, keď sa vrátime k prvému titulu z Tábora – zlato v ženskej Elite kategórii vtedy získala Marianne Vos. V mužoch do 23 rokov obsadil tretie miesto Marek Konwa, ktorý je dodnes poprednou tvárou poľského cyklokrosu. A druhé miesto medzi juniormi vybojoval istý Julian Alaphilippe. Ale ten čas letí, čo? 🙂
Klasiky, monumenty aj Grand Tours
Napriek tomu, že Štybar začínal a aj končil ako cyklokrosár, nedá sa opomenúť jeho kariéra v profipelotóne. Po vstupe doň (v roku 2006) bol asi najzásadnejším rok 2011. Práve vtedy sa totiž rodí už spomínaná Vlčia svorka, Wolfpack – inými slovami, Omega Pharma – Quick-Step. Tento tím sa stal jeho druhým domovom na dlhých 11 rokov a dosiahol v ňom množstvo zásadných úspechov.
Celkový víťaz Eneco Tour 2013, dvakrát druhé miesto na Paríž-Roubaix v rokoch 2015 a 2017, víťazstvá na Omloop Het Nieuwsblad, E3 Harelbeke, či Strade Bianche, po jednom etapovom víťazstve na Vuelte a Tour de France… toto je len zlomok úspechov, ktoré na ceste zaznamenal. A pravda, nerátajú sa len víťazstvá. Mnohokrát k výhre dopomohol svojim kolegom a aj vďaka nemu disponoval Wolfpack obdivuhodnou klasikárskou silou.
Zdravotné problémy a koniec kariéry
Sú cyklisti, ktorí ukončujú kariéru na vrchole. Avšak Štyby bohužiaľ toľké šťastie nemal. Prišiel covid, prišli problémy s bedrovou tepnou. Tieto faktory spôsobili postupný pokles výkonnosti, ktorý napokon vyústil do odchodu z Vlčej svorky. Nová nádej svitla v austrálskom tíme Jayco AlUla.
Tento sen mal však krátke trvanie, lebo už po roku sa s tímom rozlúčil a znamenalo to preňho koniec kariéry na ceste. A majster sa začal pripravovať aj na svoju labutiu pieseň v obľúbenej disciplíne. Nový tím, nové dresy, sponzoring. Toto všetko malo vyvrcholiť tam, kde to všetko začalo – v Tábore.
Hoci sa mu štart nevydaril podľa predstáv, postupne sa prepracovával poľom dopredu. Séria niekoľkých chýb ho však stála umiestnenie a napokon sa musel uspokojiť s 31. miestom. Podľa svojich slov si však nevedel predstaviť krajšiu rozlúčku a v budúcnosti si jazdu na bicykli môže konečne užiť naplno a bez stresov. Z cyklistiky však, našťastie, neodchádza.
O dôvod na radosť naviac máme vo We Love Cycling, keďže zakotví práve tu a na českej verzii stránky bude zastávať rolu experta. A mať takúto posilu, to už je niečo!
Zdroj fotografií: Filip Bezděk
