Možno ste už – náhodou alebo cielene – narazili na cyklistickú disciplínu cyklokros, skrátene CX. Raz darmo, preháňať sa na bicykloch s baranmi mimo cesty bolo cool dávno predtým, než vznikol gravel. 🙂 Hoci sa to nezdá, je medzi nami už 122 rokov a za tú dobu píše podobne neuveriteľné príbehy, ako jeho asfaltový súrodenec.
O čo ide v CX pretekoch?
Odpoveď je jednoduchá: každý chce, samozrejme, vyhrať. 🙂 Cyklokrosové preteky sa však od tých cestných nelíšia len terénom. Skôr naopak, svojím charakterom sa blížia skôr k disciplíne XC. Jazdia sa na okruhy, pričom každý z nich je typologicky iný. Niektorým dominujú ostré výšľapy, iným technické zákruty. Preteká sa napríklad aj na pláži, unikátom sú preteky vo Val di Sole, ktoré sa jazdia na snehu. Mnohokrát jazdci narazia na umelé prekážky, ktoré môžu buď preskočiť „bunny-hopom“, alebo cez ne bicykel preniesť.
Čo je však podstatné, jazdci nikdy dopredu nevedia, koľko kôl ich vlastne čaká. Každé preteky trvajú hodinu – aspoň zhruba (týka sa to najmä Svetového pohára). Po prvom-druhom kole, keď je už dané pretekové tempo, to rozhodcovia zvládnu prepočítať a máme finálne číslo. Väčšinou sme svedkami odjazdenia približne šiestich kôl.
A čo cyklokrosový bicykel?
Z diaľky to vyzerá ako „žiletka“, no i tu nájdeme niekoľko rozdielov. Tým najmarkantnejším sú plášte. Maximálna povolená šírka na pretekoch UCI je 33 mm. Keď si predstavíme, aké široké spektrum podmienok musia na takýchto „užovkách“ jazdci zvládať, je to priam šialené. Nie nadarmo sa o cyklokrosároch vo svetovom pelotóne hovorí ako o jazdcoch, ktorí majú najlepšiu techniku ovládania bicykla.
Ak si porovnáme cyklokrosový stroj s gravel bicyklom (čo sú navonok dve veľmi podobné disciplíny), nájdeme zmeny najmä v ráme a geometrii (v CX je agresívnejšia). Svetu gravelu kraľujú poväčšine jednoprevodníky v spojení s väčšou kazetou, CX sa drží pri „dvojplackách“, hoci s menším počtom zubov.
Cyklokrosové preteky sa od ostatných disciplín líšia ďalšou vecou, a to je striedanie bicyklov. Tu sa doslova prelínajú svety cestnej cyklistiky (výmena stroja) a XC pretekov (depo s mechanikmi a náhradnými bicyklami). Či už je to výmena nútená (napríklad z dôvodu roztrhnutej reťaze, strhnutej prehadzovačky, či iného technického problému) alebo dobrovoľná (veď cieľové fotky vyzerajú lepšie s čistým bicyklom 🙂 ), môžeme ich vidieť skutočne často. Smolu majú pretekári, ktorých nešťastie postihne kúsok za depom – vrátiť sa nesmú, a tak si musia odbehnúť celé kolo a väčšinou majú „po pretekoch“.
Svetové hviezdy a domáci matadori
Azda najvýraznejšou postavou prebiehajúcej cyklokrosovej sezóny je Mathieu van der Poel. Holanďan, ktorý práve dnes dovŕšil svoje 29. narodeniny, je už teraz päťnásobným šampiónom v tejto disciplíne a takisto najväčším ašpirantom na zisk šiesteho titulu. V tejto sezóne doslova valcuje konkurenciu – kde prišiel, tam vyhral.
Pred sezónou sme čakali súboje takzvanej „Veľkej trojky“. V uplynulých rokoch dokázali van der Poelovi častokrát „dýchať na chrbát“ aj Wout van Aert a Tom Pidcock. Prvý menovaný však cyklokros bral iba ako súčasť prípravy na jarné klasiky, ktoré nás už onedlho čakajú a druhý sa zas pasuje s množstvom smoly, technických problémov, pádov a zlých štartov. No vyšlo aspoň na jedno pódiové „selfíčko“. 🙂
Tabuľkám Svetového pohára však (zatiaľ) kraľuje Eli Iserbyt – uvidíme dokedy. Na päty mu už totiž šliapu ďalší pretekári, ktorí o sebe dávajú znať v takmer každých pretekoch. Zaujímavá je aj ženská cyklokrosová sekcia. V pretekoch Svetového pohára majú zatiaľ zhodne po tri víťazstvá mladučká Puck Pieterse a Fem van Empel, rovnako aj Ceylin Del Carmen Alvarado. Posledná menovaná aj vedie bodovací rebríček.
A čo Slováci a cyklokros? Pár pretekov by sa u nás našlo. O to viac je fascinujúce, že aj v takýchto podmienkach dokázala nedávno Viktória Chladoňová vybojovať tretie miesto na Majstrovstvách Európy v cyklokrose. Do budúcna jej všetci budeme držať palce, aby si jej výkony všimli aj TOP tímy a možno jedného dňa zviditeľní Slovensko podobne ako Peter Sagan – ibaže v inej disciplíne.
Je teda cyklokros najťažšou cyklistickou disciplínou? To sa hodnotí ťažko. Je však isté, že sa jednoznačne radí medzi najkomplexnejšie – jazdec tu musí mať silu cestného cyklistu, techniku enduro jazdca a mnohokrát sa mu do cesty postavia prekážky, ktoré nájdeme aj na XC tratiach. Už len preto sa cyklokros určite oplatí sledovať.
