Tento proto-bicykel, nazývaný Draisine po svojom vynálezcovi, pozostával z dreveného rámu a železných kolies. Dlho predtým, ako pár pedálov zvýšil rýchlosť a pohodlie jazdy, bol barónov „Laufmachine“ ovládaný mávaním nôh a odrážaním sa pätami.
Otázkou teda je: prečo ľuďom trvalo tisíce rokov, kým prišli na vynález s dvoma kolesami namontovanými za sebou namiesto konštrukcie, kde sú dve kolesá paralelne spojené jednou nápravou? Obdobie, v ktorom sa v súvislosti s vývojom bicyklov nič podstatné neudialo, je obrovské. Historici ponúkajú niekoľko vysvetlení.
Cesty neboli na bicykle pripravené
Technologický faktor je zodpovedný za zlepšenú rafináciu kovov, keďže oceľ kvôli svojej cene a pokročilé procesy jej spracovania neboli pred rokom 1800 veľmi dostupné. Dizajn kolies nepokročil dovtedy, kým ľahký výplet nenahradil ťažšie železné drôty a mäkká guma nahradila železné pásy na vonkajších líniách ráfikov. Vzhľadom na tieto argumenty však mohla byť drevená konštrukcia Draisine, ktorá neobsahuje žiadnu z týchto technológií, postavená už dávnejšie.
Kvalita ciest v minulosti je ďalším faktorom, ktorý treba vziať do úvahy. Na vidieku hlinené cesty a v mestách cesty z dlažobných kociek – ich štandard pred rokom 1800 bol podstatne horší ako to, čo máme v dnešnej dobe na obávanej trase Pekla severu: Paríž – Roubaix.
Hladší povrch makadamovej dlažby spájal mestá až v 20. rokoch 19. storočia. Cesty pred rokom 1800, ktoré nemali vhodné odvodnenie a obsahovali otvorené kanalizácie, mohli nepochybne zničiť akékoľvek skoršie snahy o vynájdenie ľahkého, ľuďmi poháňaného vozidla. Na druhej strane, dovtedy nebolo potrebné prerábať drsné štrkové cesty na hladšie chodníky. Niektorí ľudia veria, že zmenu pomohli presadiť práve cyklisti.
Vynález bicykla zmenil budúcnosť dopravy
Tradícia používania koní bola hlboko zakorenená a len pomaly ju nahrádzali vyspelejší konkurenti. Kone si poradili s akýmkoľvek povrchom aj záťažou.
Existujú historické poznatky, ktoré naznačujú, že úsvit bicyklovania bol vyvolaný „rokom bez leta“ po erupcii sopky Tambora v roku 1816. Celý svet bol zahalený sopečným popolom, čo spôsobilo zníženie priemerných teplôt a zničenú úrodu obilia. Katastrofa viedla k hladovaniu koní, a tak ľudia museli hľadať iné alternatívy dopravy.
Svoju úlohu mohli zohrať aj kultúrne aspekty. Spoločnosť pravdepodobne nebola pripravená byť svedkom toho, ako sa šialenec rýchlo rúti po ceste na smiešnom výtvore s dvoma kolesami.
Nech už je to akokoľvek, je jasné, že aj keď pôvodný bicykel baróna Draisa nebol práve pohodlný, úplne zmenil budúcnosť dopravy.
