Karanténa nás obrala o viacero aktivít, ktoré sme doteraz brali ako samozrejmé. V súčasnosti dokonca siaha na možnosť pohybovať sa na bicykli v prírode. Ako to teda je? Môžeme, nemôžeme, mali by sme?

Zdieľať:

Počet nakazených v terajšej dobe prekračuje 1 milión ľudí. Na Slovensku je to síce ešte prevažne mierne (oproti USA, Taliansku alebo Španielsku), ale nikdy si nemôžeme byť istí zajtrajškom.

Ak sme doma, nič nám nehrozí

Bicykel nám predsa neujde. Samozrejme, počas dňa sa teplota šplhá nahor, slnko svieti a nám je ťažko obsedieť medzi štyrmi stenami. Nuž, ale ak vezmeme do úvahy percentuálne riziko nakazenia sa vo vnútri (doma) alebo vonku (v prírode, na cestách), s neprekonateľným rozdielom vyhráva to známe „ostať doma“. Na jednej strane je síce príroda „otvorená“ a ľudí nestretávame v takom počte, ako je tomu napríklad v potravinách. Ale stačí jeden nakazený a problém je na svete.

Foto: FB/UCIMountainBike

Lesy, chodníky a parky zaznamenávajú rekordy návštevnosti

Nejde o žiaden výskum, skôr o každodennú skúsenosť. Najmä v okolí veľkých miest – Košice, Bratislava, Žilina, … sa ľudia vyberajú na prechádzku, na čerstvý vzduch. Problémom ale je, že sa z doteraz mierne navštevovaných lesov a okolitých miest stávajú hojne frekventované miesta.

Foto: FB/KellysBicycles

Skúste domáci trenažér – kondíciu nestratíte a môžete sa zabaviť

Veľkou pomôckou pre tých, ktorí sa v zimnom období nechcú vzdať dvoch kolies je už niekoľko rokov domáci trenažér. V súčasnosti ho ale môžete využiť, aj keď teploty neatakujú mínusové hodnoty. Pustite si zaujímavý film, obľúbený seriál, alebo len hudbu a „pretočte nohy“ aspoň na hodinku denne. Zaručene si dáte do tela.

Aj profíci „sedia doma“. Ukážkou je Chris Froome, ktorý nastúpané metre absolvuje z telocvične.

Vláda nezakazuje pohyb v prírode, ale…

Ako zo samotného názvu vyplýva, pohyb v prírode nie je zakázaný. (Na rozdiel od napr. Talianska, kde vám hrozí mastná pokuta len za to, že vyjdete z domu.) V našich podmienkach nič také zatiaľ nie je. Avšak, ako pre každého, kto sa pohybuje mimo domova platí, že musí nosiť rúško. Vlastná skúsenosť z prírody nás ale poúča, že mnohí toto nariadenie nerešpektujú. Ohrozujú tak nielen seba, ale aj ostatných.

Foto: FB/UCI Tim de Waele/Getty Images

Ďalšou dôležitou skutočnosťou je aj spôsob, akým máme jazdiť. V prvom rade maximálne v dvojici – aj to s niekým, s kým žijeme v jednej domácnosti. Ak vyrazíte sami, bude to o to lepšie – aspoň sa odreagujete v maximálnej miere a oddýchnete si od tzv. „ponorky“, ktorá je častým zjavom v uzavretých domácnostiach. Aj v tomto prípade vídavame nezodpovedných cyklistov, predovšetkým cestných, ktorí nemajú problém ísť vo viacčlennej skupinke. Aspoň v týchto týždňoch to, prosím, obmedzte.

Zvyšujeme riziko úrazu a jeho následných dopadov na ostatných

Ešte jedna vec, ktorá sa s jazdením spája – či už teraz, alebo kedykoľvek inokedy. Úraz sa nedá predvídať, a preto je rizikom, ktoré neovplyvníme. Na bicykli nemusíte chodiť ďaleko, aby ste „z neho spadli“. Zlomenina, otras mozgu alebo iné, menej príjemné zranenia, nielenže zaťažujú vás, ale aj napr. lekársky personál. Aj keď títo doktori a sestry neriešia práve situáciu okolo vírusu, nemusíme im pridávať prácu navyše. Nehovoriac o tom, že sa budete pohybovať v nemocničných priestoroch.

Foto: Simon Wilkinson/SWpix.com

Aby to však nebolo maľované len temnými farbami, vždy je fajn vyjsť sa prevetrať na vzduch – predovšetkým tam, kde je pokoj. Zblázniť sa doma tiež nie je výhra, avšak v stave núdze musíme byť nielen kultivovaní, ale predovšetkým zodpovední. Sme v tom všetci rovnako.

(titulná fotografia: FB/UCIMountainBike)

Táto stránka používa cookies

Viac informácií o spracúvaní vašich osobných údajov na ich základe a o vašich právach nájdete v časti Informácie o spracúvaní osobných údajov pomocou cookies a iných internetových technológií. Nižšie môžete tiež udeliť súhlas so spracúvaním osobných údajov na štatistické a analytické účely používateľského správania.