Deti sú v prvom rade naviazané na rodičov. V mnohých, možno že takmer vo všetkých aktivitách sa snažia kopírovať správanie dospelých. Z tohto modelu správania vyplýva, že prístup a záujem rodiča o cyklistiku má priamo úmerný vplyv na záujem dieťaťa.
Ako prebudiť u detí záujem o bicyklovanie
Nie je to však iba o intenzite jazdenia otca či matky. Ešte podstatnejším parametrom je vzťah rodiča k športu. Ak dieťa vidí, že si rodičia plánujú svoj voľný čas s ohľadom na to, aby mohli vyraziť na bicykel, stimuluje ho to v nemalej miere k rovnakému konaniu.
Pozor však na nadmerné zdôrazňovanie toho, ako veľmi máte cyklistiku radi, napríklad opakovaním toho, že bez nej nemôžete žiť. Takýto obraz dokáže pôsobiť na dieťa príliš stresujúco, keďže si je vedomé, že v tejto činnosti ide o veľa, a že ak sa mu bicyklovanie náhodou nebude páčiť, môžu byť rodičia s ním nespokojní.
Hľadajte preto zdravú mieru a balans medzi viacerými aktivitami. Vaše záujmy ešte nemusia byť automaticky aj záujmami vašich detí.
Správny vek a prvé kroky na dvoch kolesách
Ak ešte ostaneme pri úvodných fázach zasväcovania detí do sveta cyklistiky, efektívnym prostriedkom k vytvoreniu si pozitívneho návyku je skorý štart a kontinuálne opakovanie. Inými slovami, pod bicyklovaním si nepredstavujte iba jazdu na bicykli už bez pomocných kolies.
Práve naopak, každý z nás nejako začínal. Ak vaše dieťa skúsi najprv odrážadlo, následne prejde na trojkolku, ktorá mu však bude pomáhať udržať balans, a až tak prejde na samostatné jazdenie, bude to preň prirodzenejšie a menej náročné.
Čakať totiž do veku povedzme 10 rokov a až vtedy dať dieťaťu už „normálny“ bicykel sa môže stretnúť s nevôľou, obavou z neúspechu, alebo strachom zo zahanbenia, ak sa napríklad nevyrovná svojim rovesníkom. Sledujte motorický vývoj vášho dieťaťa alebo komunikujte s pediatrom, či už je vhodný čas na rozvoj komplexnejších foriem pohybu a koordinácie.
Možnosťou je aj to, že ak budete prílišne dlho čakať, dieťa sa to naučí samo – požičia si odrážadlo alebo trojkolku od rovesníkov a potrebnú zručnosť získa vďaka vlastnej motivácii a zvedavosti.
Komunita a porovnávanie sa
Komunitný aspekt je v prípade detí silným impulzom. Deti totiž trávia nemálo času práve v spoločnosti rovesníkov: v škôlke, na ihrisku, na návštevách u známych a podobne.
V tomto prostredí sa stretávame s dvojicou pozitívnych momentov. V prvom rade je to už spomínaná zvedavosť detí v tom, čo robia a dokážu ich rovensíci a rovesníčky. Každá neznáma činnosť je totiž ich prvoradým záujmom. Sledujú, ako to tí druhí dokážu a pomaly sa snažia imitovať ich pohyby a postup.
Po druhé, medzi deťmi panuje častokrát silná kompetitívnosť – potrebujú sa porovnať s ostatnými a v najlepšom prípade dokázať si, že nie sú horšie než ostatní. V konečnom dôsledku sme to aj my, dospelí, ktorí prispievame k tomuto v nemalej miere kontroverznému ukazovateľu: „kto je lepší“.
Sledujeme totiž svoje deti a vyzdvihujeme tých, ktorým sa darí viac. To je pochopiteľné, avšak je vždy potrebné motivovať každého z komunity, najmä pochvalou za snahu a vytrvalosť v skúšaní.
Spoločné jazdy, komunita a každodenné bicyklovanie
Cyklistika taktiež nemusí byť iba súčasťou „špeciálnych“ dní počas víkendu alebo sviatkov. Nemusíme z nej robiť niečo vyhradené iba pre istý čas a príležitosť. Naopak, skúste zakomponovať jazdu na bicykli do každodenného dňa a zapojte aj vaše deti.
Príkladom je hoci aj krátka cesta do neďalekého obchodu. Päťminútová jazda je síce proporčne zanedbateľná v porovnaní s celodenným výletom, avšak práve svojou frekventovanosťou a každodennosťou môže prispieť k tomu, že dieťa bude chápať bicykel ako istú každodennú samozrejmosť.
Navyše nikto nepovedal, že cesta musí trvať iba spomínaných pár minút. Môžete si ju predĺžiť zachádzkou cez park, alebo skúšaním technickejších úsekov na schodoch, obrubníkoch alebo kdekoľvek vaše dieťa bude mať pocit, že sa na bicykli dá prejsť. Mestá a obce ponúkajú množstvo drobných miest, ktoré sú pre oko dospeláka nepostihnuteľné, avšak v očiach detí znamenajú výzvu, ktorú jednoducho musia skúsiť prekonať.
Aj v tomto prípade, respektíve možno najmä v týchto každodenných momentoch, nezabúdajte na nosenie prilby a ochranných pomôcok. Práve istá stereotypnosť nasadzovania si prilby vytvára dlhodobý návyk, ktorý sa stane automatickou súčasťou jazdenia.
Bezpečnosť, údržba a zábava ako kľúč k motivácii
Bicykel, rovnako ako každá nástroj, si vyžaduje údržbu a pozornosť. Zapojte deti aj do týchto činností a ukážte im, ako veci fungujú. Detský divák je veľmi vďačný za demonštráciu fungovania vecí. Predovšetkým tých, ktoré sa točia.
Zdôraznite význam ložísk pre hladký chod, potrebu čistej reťaze v porovnaní so špinavou, alebo aký je rozdiel v odvaľovaní, keď je plášť sfúknutý a keď je vhodne natlakovaný.
Verte, že takéto príležitostné školenia v technických zručnostiach budú mať ďalekosiahle dôsledky v budúcnosti nielen na vzťah vašich detí k údržbe vlastného bicykla, ale aj k schopnosti porozumieť fungovaniu iných strojov a zariadení.
V konečnom dôsledku sa odkladaním k tomuto kroku potrestáte aj sami – avšak určite iba v pozitívnom zmysle. Budete sa musieť doučiť základy a mechaniku bicykla, ktorá vám zaiste nebude na príťaž ale využijete ju v bežnej praxi.
V neposlednom rade sa nezabúdajte pozerať na bicyklovanie očami vašich detí. Sami ste určite prešli týmto obdobím a nie je vylúčené, že si dokážete matne vybaviť aké to bolo. Buďte preto ohľaduplní a vyvarujte sa prílišnej striktnosti.
Samozrejme, nezľahčujte dôležité záležitosti, ktoré súvisia s bezpečnosťou. Okrem toho ale skúste poňať bicyklovanie ako formu hry s troškou tajomstva.
Dajte deťom dôvod pre záujem a zvedavosť. Vytvorte trasy s prekvapeniami vo forme odlišných aktivít ako je kúpania sa v jazere alebo nejaké chladné občerstvenie. Vydajte sa na výlet, kedy necháte výber trasy výlučne na deťoch. Pochopiteľne, nie plánovaním na mape, ale skôr počas jazdy: ste na križovatke, kam pôjdete? Doprava alebo doľava?
Buďte im oporou
Samozrejme, majte trasu pod kontrolou, aby ste sa nedostali niekam, odkiaľ bude návrat komplikovaný. Komunikujte so synom alebo dcérou o tom, že každé rozhodnutie má svoje následky v podobe jednej cesty. Nedá sa totiž ísť dvoma súčasne.
Na koniec už iba opätovne zdôrazníme, že uviesť vaše dieťa do čara cyklistiky je neľahký, ale cenný moment nielen preň, ale aj pre vás a váš vzťah s ním.
Preto sa snažte konať tak, aby ste zaručili jeho bezpečnosť, avšak opäť v rozumnej miere. Nikdy sa nevyhnete každému úrazu alebo nepodarenému pokusu o zvládnutie naučiť sa niečo nové.
Buďte preto poruke nie ako vodca a neustále prítomný dozor, ale najmä ako podpora, o ktorú sa môže dieťa v ťažkých chvíľach oprieť.
