Udalosti, ktoré sa stali v posledných týždňoch v Spojených štátoch nám pripomínajú muža, ktorý takmer denne riskoval svoj život, aby bojoval proti jednej z najbrutálnejších perzekúcií v modernej histórii – prenasledovanie Židov zo strany nemeckého nacistického režimu. A to, že tento muž, Gino Bartali, bol šampiónom v cestnej cyklistike, robí celú vec o trochu špeciálnejšou.

Zdieľať:

Skutočnosť, že nacisti tiež prenasledovali a vraždili aj Rómov, Slovanov a homosexuálov iba ilustruje šialenstvo ich vodcov, pomocníkov a chorobu rasizmu a nacionalizmu všeobecne. Pre Bartaliho, oddaného rímskeho katolíka (jeho prezývka bola „Gino Zbožný“), boli všetky formy nespravodlivosti neprijateľné. To je jeden z dôvodov, prečo vystupoval proti talianskemu fašistickému režimu Benita Mussoliniho.

Bartali sa narodil 18. júla 1914 v dedine neďaleko Florencie. Jeho otec bol robotníkom, zatiaľ čo sa jeho matka starala o šesťčlennú rodinu tak, že pracovala na poliach a vyšívala čipky. Svoj prvý bicykel si kúpil vo veku 11 rokov, aby mohol dochádzať do školy a zároveň si rozvíjal svoje jazdecké schopnosti na kopcovitých cestách v regióne. Svoje prvé cyklistické preteky vyhral v roku 1931 vo veku 17 rokov.

Ginovi Bartalimu blahoželá športový riaditeľ tímu Costante Girardengo po tom, čo 18. júla 1938 vyhral 11. etapu Tour de France. Bartali nakoniec vyhral svoju prvú Tour de France v Paríži. © AFP PHOTO

To bol začiatok veľkej kariéry. V roku 1935, vo veku 20 rokov, vyhral etapu Giro d’Italia a bol korunovaný za kráľa hôr. O rok neskôr vyhral klasifikáciu Gira a stáva sa opäť víťazom súťaže o najlepšieho vrchára. Tento dvojitý výkon zopakoval aj nasledujúci rok.

V roku 1938 vyhral Tour de France (a áno, opäť vyhráva aj súťaž o najlepšieho vrchára), ale svoje víťazstvo nevenoval Mussolinimu, ako to vyžaduje tradícia. V dôsledku toho nezískal vyznamenanie po svojom návrate do Talianska. Po druhej svetovej vojne Bartali opäť vyhral Giro (v roku 1946) a Tour (1948). Inak bol to jediný pretekár, ktorý vyhral Grand Tours pred a aj po vojne.

Francúzsko-americký športový novinár René de Latour opísal Bartaliho víťazstvo na Tour v roku 1948 takto: „Víťazstvo bolo pre neho jednoduchou formalitou. Nielenže bol najlepším vrchárom vo veku 34 rokov, ale bol aj najrýchlejším mužom na pretekoch. Gino sa mohol cítiť skutočne hrdý, pretože vyhral sedem etáp. A vyhral ich hrdinským spôsobom legendárnych gigantov z minulosti. Vyhral úvodnú etapu, potom dve po sebe pred vstupom do Pyrenejí a nakoniec dosiahol na tri vrcholy po sebe v alpských etapách. Bartali vyhral túto Tour nie o pár sekúnd, ale s rozdielom viac ako 26 minút v porovnaní s časom Brieka Schotteho, ktorý sa umiestnil na druhom mieste.“

Gino Bartali v roku 1952 © AFP PHOTO

Dokopy vyhral Bartali päť Grand Tours, deväť vrchárskych titulov na Grand Tour, štyri ďalšie pódiové preteky a viac ako tucet jednodňových pretekov a klasík. Keby vojna neprerušila jeho medzinárodnú kariéru, možno o ňom hovoríme ako o jednom z najväčších cestných pretekárov všetkých čias. Ale jeho športové úspechy sú zatienené pre jeho aktivity počas vojny. V roku 1943, po zvrhnutí Mussoliniho, Nemecko napadlo severné oblasti Talianska, vrátane Toskánska, kde žil Bartali. V dôsledku toho sa prenasledovanie Židov v krajine zhoršilo.

V tom čase taliansky kardinál Ellia Dalla Costa, ktorý tajne pomáhal Židom hľadajúcim útočisko z iných európskych krajín, požiadal o stretnutie s Bartalim. Utečenci potrebovali falošné identifikačné preukazy. Bartali súhlasil, že tieto falošné doklady a fotografie bude mať v dutom ráme svojho bicykla počas svojich tréningových jázd. Keď bol zastavený na kontrolných stanovištiach, požiadal strážnikov, aby sa nedotýkali jeho bicykla, pretože bol špeciálne upravený tak, aby vyhovoval jeho štýlu jazdy.

Bartali zároveň súhlasil so skrývaním židovskej rodiny, ktorú dobre poznal. Trojčlenná rodina žila v jeho pivnici, až pokým spojenci oslobodili Florenciu. Akákoľvek z týchto aktivít mohla viesť k Bartaliho smrti, ak by bol nacistami odhalený alebo chytený. V júli 1944 bol vypočúvaný vo vile Triste vo Florencii, kde miestni fašistickí predstavitelia uväznili a mučili politických oponentov. Našťastie jedným z jeho vyšetrovateľov bol jeho bývalý veliteľ z armády, ktorý presvedčil ostatných úradníkov, aby ho pustili.

Bartali vyšetrovateľom nič neprezradil o svojej činnosti a nikdy o nej nehovoril nikomu inému, dokonca ani svojmu synovi. Rád hovoril: „Dobro sa stalo, ale to sa nehovorí. A niektoré medaily visia na duši, nie na bunde.“ 13 rokov po jeho smrti, v roku 2013, bolo jeho meno vytesané do Múru cti na pamätníku holokaustu Jad Va-šem a bol uznaný za „Spravodlivého medzi národmi“ za jeho úsilie chrániť talianskych Židov pred prenasledovaním počas vojny.

V našich časoch, keď stále existujú obete systematického rasistického útlaku, je dobré pamätať na ľudí, ktorí v boji proti útlaku riskovali všetko, ako napríklad Gino Bartali.

Táto stránka používa cookies

Viac informácií o spracúvaní vašich osobných údajov na ich základe a o vašich právach nájdete v časti Informácie o spracúvaní osobných údajov pomocou cookies a iných internetových technológií. Nižšie môžete tiež udeliť súhlas so spracúvaním osobných údajov na štatistické a analytické účely používateľského správania.