Mnoho skvelých cyklistických príbehov začalo banalitou. Rivalitou súrodencov, práca v kuriérskej firme alebo príbehom otca, ktorý vymenil desať kurčiat za bicykel (nevymýšľame si – ak nám neveríte pozrite si príbeh Alfonsina Stradu). Graeme Obree nebol výnimkou. Jeho príbeh však nemožno presne označiť za banálny. Ako mladý chlapec sa stal obeťou šikanovania na základnej škole. Aby mu rodičia pomohli prekonať toto ťažké obdobie, prišli s originálnym riešením. Kúpili mu bicykel.

Zdieľať:

Graeme naskočil na kolesá a šliapal preč od svojich prenasledovateľov. Jednu vec však nikdy nedokázal prekonať – tie temné pocity, keď sa cítil skutočne pokorený. Neskôr to všetko vyústilo do problémov označovaných ako depresia. Cyklistika mu však svojím spôsobom pomohla. Ako raz povedal Graeme, vo svojich začiatkoch nebol „pretekár srdcom“, ale keď sa pripojil k miestnemu cyklistickému klubu, prišiel pretekaniu na chuť.

Graeme Obree v roku 1993 na Herne Hill, kedy pokoril svetový rekord v jazde mimo cyklistického štadióna, keď za hodinu dosiahol rýchlosť 48,383 km. © REX / Shutterstock / Shutterstock Editorial / fotobanka Profimedia

Krátko po ukončení školy otvoril Graeme a jeho priateľ obchod s bicyklami. Žiaľ, stalo sa to začiatkom 90. rokov v Škótsku, v období hospodárskej recesie. Obchod sa rýchlo dostal do problémov a Graeme zostal zadĺžený a v depresii. Podľa jeho slov boli riešením len dve možnosti. Boj alebo útek. Našťastie sa rozhodol vybrať to prvé a urobil to štýlovo.

Starý a verný

Graeme postavil svoj vlastný bicykel pomocou náhradných dielov z obchodu s bicyklami a navyše pridal kúsky, pri ktorých sa zdvihlo nejedno obočie – napríklad súčiastky zo starej práčky. Konečný dizajn bicykla s názvom „Old Faithful“ zapadol do jedinečného Obreeovho cyklistického štýlu nazývaného „tuck – zastrčenie“. Jazdil s telom prikrčeným na riadidlách, s rukami zastrčenými do bokov. Obree veril, že táto pozícia, podobná jednej z lyžiarskych techník, je prirodzenejšia a oveľa viac aerodynamická.

V júli 1993 prišiel Graeme do Nórska len s „Old Faithful“ a jediným cieľom: prekonať Moserov deväť rokov trvajúci rekord. Jeho zámer sa však nevydaril – keď jeho cyklistický tím uvidel ten bizarný bicykel, presviedčali ho, aby jazdil na replike svojho bicykla. Takého, na ktorom nikdy predtým nejazdil. Obree podľahol tlaku, vyskočil na repliku, začal šliapať a stratil takmer kilometer.

Obree jazdí počas 4 km individuálnych stíhacích pretekoch na velodróme Luis Galan v Bogote. © PEDRO UGARTE / AFP / Profimedia

Neprekonal svetový rekord, ale vytvoril svetový rekord na najnižšie položenom mieste vzhľadom na nadmorskú výšku, takže diváci mu aj tak gratulovali. Ten moment podnietil Graemovo odhodlanie – skúsiť to ešte raz. Napokon si rezervoval štadión na 24 hodín

Nasledujúce ráno Obree prišiel na štadión len 5 minút pred druhým pokusom o rekord. Večer predtým vypil veľa litrov vody, aby sa zobudil každých pár hodín. Zakaždým, keď vstal a išiel na toaletu, precvičil si nohy. Po takomto tréningu a vyčerpávajúcej prvej jazde Graeme a Old Faithful dobyli opustený velodróm. Na chvíľu sa zdalo, že sa členovia UCI vôbec neobjavia. Musíme však byť voči nim spravodliví, kto by ich mohol obviňovať. Väčšine jazdcov trvá najmenej pár dní, kým sa zotaví z pokusu o svetový rekord. Ale nakoniec prišli. Dňa 17. júla 1993, Lietajúci Škót, čo bola jeho prezývka, vytvoril nový svetový rekord 51,596 km.

Z rekordu sa však tešil necelý týždeň. 23. júla Chris Boardman, Obreeho rival, vytvoril rekord 51,864 km. Rivalita sa stala ešte šťavnatejšou, keď Graeme porazil Boardmana na majstrovstvách sveta a znovu získal titul majstra. Zatiaľ, čo sa obaja cyklisti navzájom rešpektovali, UCI nemala veľké sympatie voči Obreemu.

Obree na Medzinárodnom festivale kníh v Edinburghu. © GARY DOAK / Alamy / Alamy / Profimedia

Bitka s depresiou

V roku 1994 UCI zmenila pravidlá majstrovstiev sveta, ktoré zakazovali Obreeov štýl jazdenia. Táto udalosť sa konala len deň pred pretekmi šampionátu. Graeme dostal pokyn, aby zmenil štýl, ale s úctou odmietol a jazdil naďalej svojim jedinečným spôsobom a šliapal do pedálov ďalej aj po odmávaní červenou vlajkou, ktorá signalizovala jeho diskvalifikáciu z pretekov.

Vynaliezavý jazdec vyvinul v roku 1995 novú pozíciu s názvom Superman. Krátko nato UCI aj túto pozíciu zakázala. A ešte jedno nešťastie malo nasledovať. V roku 1995 zomrel jeho brat pri autonehode. Od tohto momentu bolo pre neho ťažšie a ťažšie sústrediť sa na cyklistiku. Flying Scotsman už nelietal – teraz sa topil v alkoholizme a snažil sa nájsť spôsob, ako si poradiť so svojou novo diagnostikovanou bipolárnou poruchou.

Keď definitívne odišiel z medzinárodnej cyklistiky, Graemova choroba naplno ovládla jeho život. Čakali ho roky alkoholizmu, dva pokusy o samovraždu, liečenie a autobiografická kniha The Flying Scotsman, vydaná v roku 2004, aby pomohla Obreemu vrátiť sa späť k životu.

V roku 2006 dostala kniha filmové spracovanie. O päť rokov neskôr odhalil Lietajúci Škót jedno dôležité tajomstvo svojho života – svoju homosexualitu. Byť vychovaný v konzervatívnom Škótsku v 70. rokoch a otvorene hovoriť o tom, že je homosexuál, bolo niečo nepredstaviteľné. Časom sa mu však podarilo zvládnuť aj túto prekážku.

Život cyklistu, menom Graeme Obree, nie je len jedným z veľkých športových úspechov, ale je skutočne zaujímavým príbehom, čo sa týka jedného ľudského bytia. V týchto dňoch, podľa jeho slov, trochu jazdí na bicykli, trochu píše a hlavné je, že zatiaľ žije.

Táto stránka používa cookies

Viac informácií o spracúvaní vašich osobných údajov na ich základe a o vašich právach nájdete v časti Informácie o spracúvaní osobných údajov pomocou cookies a iných internetových technológií. Nižšie môžete tiež udeliť súhlas so spracúvaním osobných údajov na štatistické a analytické účely používateľského správania.