Byť jedinečným v istej oblasti nie je vždy natoľko super, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať. Niekedy sa práve takáto vlastnosť stane otravnou. A niekedy, ale skutočne len niekedy, takýto moment donúti organizátorov Giro dʹItalia k rozhodnutiu, aby vás jednoducho podplatili za to, že sa na týchto pretekoch neukážete.

Zdieľať:

Giro v roku 1925 malo len jedného favorita: slávneho Costante Girardenga. Milovaný davmi a údajne aj fašistickým režimom, sa Costante pripravoval na ešte jeden veľkolepý triumf vo svojej dlhoročnej kariére. Môžete si predstaviť to sklamanie, keď bol nakoniec porazený neznámym nováčikom, ktorý práve pricestoval z Francúzska a vykradol svojmu slávnejšiemu krajanovi v domácom prostredí najcennejší poklad v podobe celkového prvenstva. Meno tohto opovážlivca bolo Alfredo Binda, ktorý nakoniec nielenže prekvapil víťazstvom v roku 1925, ale svoju dominanciu potvrdzoval aj v roku 1927, 1928 a 1929.

Maurice Archembaud a taliansky jazdec Alfredo Binda v súboji na Giro dʹItalia © AFP / Profimedia

Zatiaľ čo o jeho talente a fyzickej schopnosti sa nepochybovalo, jeho obľúbenosť medzi divákmi a fanúšikmi bola o niečom inom. ʹIl Campionissimoʹ (Šampión) žil vo svojom svete, bol čiastočne zvláštny a chladný a korunoval celkový pocit antipatie fanúšikov voči nemu vo chvíli, keď sám uviedol, že nie je jeho cieľom snažiť sa o ʹspettacoloʹ (dramatické preteky). Po tom, čo sa týmto štýlom prezentoval ako snob, nemohol už dúfať, že by niekto chcel obdivovať jeho výkony.

A preto, pred začiatkom Gira 1930, tí najvyšší vo vedení sa stretli a uvažovali, čo urobia. Bolo jasné, že ak sa Binda objaví na štarte, zvíťazí. Davy fanúšikov by tak boli nahnevané, predaj výtlačkov La Gazetta dello Sport by výrazne klesol a celkovo by sa znížil záujem aj o beztak nudné Giro. Takýto scenár nebol teda prípustný a riešením bolo jediné rozhodnutie: udržať tohto človeka mimo Gira.

Alfredo Binda finišuje ako druhý, počas 1. etapy Paríž-Caen, na 24. ročníku Tour de France, 2. júla 1930. © AFP / Profimedia

A keď nepomáha dohováranie, vždy pripadajú v úvahu ešte peniaze. Našťastie, takáto forma kompenzácie bola správnym kľúčom k Alfredovmu srdcu. Samozrejme, za týchto okolností ostane mimo preteky. Ale to, že by bez tohto zásahu vyššej moci opäť vyhral, bolo jasné. Preto požaduje náhradu vo forme víťazových prize money a plus hotovosť za výhry v jednotlivých etapách (sám predpokladal, že by išlo celkovo o 6 etáp). S troškou aj pre svoj tím by išlo celkovo o 22 500 lír (Taliani vymenili líry za eurá v roku 2002).

Prekvapení, ale rozhodní organizátori sa podvolili. S teraz už voľným harmonogramom, Alfredo v tom istom roku odchádzal z Tour de France s víťazstvami z etáp 8 a 9. V roku 1933 sa však vrátil na Giro, aby znovu na konci obliekol ružový dres. Momentom pre vydýchnutie organizátorov Gira sa stal rok 1935, kedy Il Campionissimo uviedol, že ide o jeho posledný ročník. Po tom, čo vyhral vyše 120 pretekov, Alfredo odišiel do športového dôchodku.

A morálne poučenie z tohto príbehu? Ak ste chceli získať rešpekt verejnosti v Taliansku v 30-tych rokoch minulého storočia, bolo dobré, ak ste sa postarali aspoň o nejaké napínavé divadlo. V opačnom prípade nemôžete očakávať, že vás davy budú milovať.

Táto stránka používa cookies

Viac informácií o spracúvaní vašich osobných údajov na ich základe a o vašich právach nájdete v časti Informácie o spracúvaní osobných údajov pomocou cookies a iných internetových technológií. Nižšie môžete tiež udeliť súhlas so spracúvaním osobných údajov na štatistické a analytické účely používateľského správania.