Hovoria príliš často o tom, koľko kilometrov prešli počas raňajšieho výjazdu.
Hovoria o vzdialenosti, ktorá im ešte chýba k tomu, aby dosiahli ďalšiu tisíckilometrovú métu.
Ľutujú, koľko ďalších výletov mohli absolvovať, keby mali deň voľna.
Trvajú na tom, aby sa na poobednom výjazde zúčastnila minimálne celá rodina.
Utrácajú veľké sumy peňazí za karbónové komponenty.
Počítajú kalórie. Nie však len na svojom tanieri, ale informujú aj spolusediacich pri rodinnom obede.
Vedú si nezmyselnú štatistiku o tom, koľko ich telo vydá energie.
Kontrolujú tlak v plášťoch pred každou jazdou. Dokonca aj na autách.
Nosia svoje telefóny v ohyzdných plastových obaloch len kvôli tomu, aby im nezmokli aj počas slnečného dňa.
Sledujú v televízii hodiny trvajúce a nikdy nekončiace cyklistické preteky, bez ohľadu na to, či ide o živý prenos alebo o záznam, ktorý už poznajú naspamäť.
Kopia prepotené cyklistické oblečenie na sušiaku po každodennom výjazde.
Do dovolenkovej destinácie sa vyberajú výhradne na bicykli, zatiaľ čo ich rodina sa tam dopraví autom.
Nenápadne a neoblomne navrhujú ostatným známym a rodine, aby skúsili pozmeniť svoje stravovanie podľa špecifického plánu.
Vešajú bicykle na stenu a nazývajú to umením.
Po sprchovaní nechávajú nastavenú teplotu vody na najchladnejšom stupni.
Nikdy neprestávajú velebiť výhody ich predražených vetru a vodeodolného cyklistického oblečenia. Dokonca aj vo chvíli, kedy o tom už všetci veľmi dobre vedia.
Napomínajú ostatných rodinných príslušníkov, že v nedeľu sa nekoná žiaden výlet – jediným programom je cyklistický výjazd.
Pri dochádzaní do práce zdôrazňujú, koľko peňazí týmto spôsobom (ne)dokázali ušetriť.
Neprestávajú hľadať v zadných vreckách keksy a tyčinky, aj vo chvíľach, kedy vlastne nebicyklujú a sú len na prechádzke.
Snažia sa zaujímať aerodynamickú pozíciu kdekoľvek sú – pri jedálenskom stole, pred televízorom, v aute, …
Prázdne miesto v garáži alebo pivnici čo najrýchlejšie zaplnia ďalším bicyklom, ktorý bude určite potrebný.
Bavia spoločnosť cyklistickými vtipmi.
