Z osobnej skúsenosti viem, že nič neprekoná pohodu a radosť z jazdenia v lese. Ako som ale časom zistil, na svete nie som sám. Ako sa hovorí, sto ľudí – sto chutí. Preto nechcem upierať „ceste“ jej pozitíva – tiahle stúpania, krásne výhľady… cestné komunikácie však neboli vytvorené primárne, ani výhradne, pre cyklistov. Aj preto je to niekedy naozaj boj o kúsok svojho pruhu.

Mestá a premávka

Rušnosť súčasných miest je niekedy neúnosná. Nezastaviteľná uponáhľanosť vodičov, ale aj chodcov, či samotných cyklistov, spôsobuje nehody na každodennej báze. Pri pohľade na incidenty, v ktorých sa stretnú tak cyklista ako aj automobil, sme častokrát prekvapení, že sa nikomu nič nestalo.

Ústrednými problémami sú najmä neohľaduplné odbočovacie manévre, predbiehanie v riskantných situáciách, kedy v jednom pruhu nie je dostatok miesta nielen pre auto, ale ani pre cyklistu, prechádzanie cesty chodcami na nevhodných miestach – najlepšie však bez skontrolovania situácie na ceste, kráčanie v cyklistických pruhoch, atď.

Dôvodom môže byť, samozrejme, úmyselné prekážanie ako preukázanie toho, „kto je v práve“, aj keď skutočné nariadenia hovoria opak, alebo len prehliadnutie a nevšímavosť okolitej situácie, kedy auto či chodec nespozorujú prichádzajúceho cyklistu.

Otvorené dvere

Klasickou ukážkou neuváženého konania je otvorenie dverí stojaceho auta do priestoru cesty. Pre cyklistu je mnohokrát ťažké obchádzať autá v dostatočnej vzdialenosti (čo však ani nie je jeho povinnosť), aby si ušetril nepríjemnosti. A pritom stačí tak málo, pozrieť sa do spätného zrkadla auta…

Mobily, mobily a ešte raz, mobily

Ak opomenieme staršiu generáciu (i keď už aj medzi nimi sa tento trend rozšíril), na uliciach dnešných miest vidíme nespočetné množstvo ľudí, sledujúcich displeje svojich mobilných zariadení skôr než to, čo sa deje okolo nich. Opäť stačí tak málo – zdvihnúť hlavu aspoň pred križovatkou.

Profesionáli nie sú výnimkou

Nezabudnuteľným momentom, nielen profesionálnej cyklistiky, bol „pád“ 2 jazdcov, ktorý svojou neopatrnosťou a agresivitou zapríčinil vodič jedného zo sprievodných vozidiel. Snaha vyhnúť sa prekážke na krajnici skončila pre Hoogerlanda neslávne, keď sa zamotal do plotu z ostnatého drôtu.

Mohli sme byť svedkami mnohých ďalších udalostí, počas ktorých sprievodné vozidlá či motorky dokázali priam zostreliť jazdcov z bicykla. Výnimkou nebol ani Sagan, keď sa na Vuelte stal terčom pre motorku Shimana. Jeho reakcii sa asi nebude nikto diviť.

Kde je chyba?

Casey Neistat, aktivista celou dušou, sa už nemohol pozerať na „bezprávie“ na cestách. Pokuta, ktorú dostal za jazdu mimo cyklistického pruhu, ho doviedla k tomu, aby sa pokúsil udržať v tomto pruhu za každú cenu – presne tak, ako mu to povedal policajt. Čo sa však stane, ak toto podstúpite v New Yorku? Výkonná moc sa niekedy dostane do rúk, ktoré by mali predovšetkým pomáhať, nielen trestať.

Okrem nevhodného správania sa účastníkov premávky môže byť kameň úrazu aj v infraštruktúre chodníkov/ciest/cyklistických pruhov. Alibizmus polície, ak to smiem takto nazvať, vymedzuje priestor pre jazdu cyklistov na cestné komunikácie, ak v blízkosti nie je cyklistický chodník, teda, chodníky pre peších majú byť v tomto prípade pre cyklistov tabu. Pri stave ciest (a najmä ich krajníc, po ktorých sa má cyklista výhradne pohybovať) a kooperácii vodičov, dostať sa domov z práce je obdobou dobrodružstva hľadania svätého grálu, počas ktorého vám ide o život (alebo minimálne o zdravie). A to nie je všetko, veď posúďte sami.

Dobre naplánované!

Gepostet von Útrapy Bratislavského cyklistu am Montag, 1. Oktober 2018

Cyklista nie je vždy obeťou

Treba dodať, že vina nie je výsadou len automobilov a chodcov. Tak, ako sa ponáhľajú oni, ponáhľajú sa aj cyklisti. Bezohľadnosť, v kombinácii s agilitou bicykla, často dodáva neskúseným či premotivovaným jazdcom pocit, že sa môžu v premávke pohybovať ako ryba v oceáne. Stačí však malá nepozornosť či nezvládnutie manévru, a nešťastie je na svete. Preto, ak aj máte dostatok skúsenosti a potrebnú zručnosť, neriskujte na hranici možného úrazu.

Nasledujúce video zobrazuje Raya Coopera, amerického kuriéra, ktorý svoje mesto pozná ako vlastnú dlaň – možno aj lepšie. Nebudem obhajovať jeho konanie, avšak pri pohľade na plynulosť, s ktorou sa prediera ulicami mesta, je možné takúto jazdu označiť za bezpečnejšiu, než jazdu tých, ktorí sedia na bicykli párkrát do roka a aj v malej rýchlosti si dokážu privodiť nešťastie.

Na záver snáď už nie je potrebné opakovať to neustále omieľané „dávajte si pozor a buďte ohľaduplní!“. Toto by malo byť prirodzeným pudom sebazáchovy jedinca v ktorejkoľvek situácii. Stačí trochu ľudskosti a neponáhľať sa za každú cenu – tých, ktorí sa ponáhľali a teraz už majú kopu času, je viac než dosť.

Táto stránka používa cookies

Viac informácií o spracúvaní vašich osobných údajov na ich základe a o vašich právach nájdete v časti Informácie o spracúvaní osobných údajov pomocou cookies a iných internetových technológií. Nižšie môžete tiež udeliť súhlas so spracúvaním osobných údajov na štatistické a analytické účely používateľského správania.