Každoročne sa však nájde niekoľko stoviek zapálených jazdcov, odhodlaných zmerať si sily s približne 4 000 kilometrov dlhou traťou naprieč Európou. Volá sa Transcontinental Race, a tento rok sa konal už jej 6. ročník.
Skôr, než sa prihlásite
Trasa týchto pretekov nie je striktne daná. Pevne stanovený je len štart, naplánovaný na desiatu hodinu večer 29. júla 2018 z Belgicka pod slávnym pavé Muur van Geraardsbergen, cieľ v Grécku na Meteore a 4 kontrolné body medzi nimi. Okrem nich je na každom jazdcovi, ako si určí svoju vlastnú cestu, najlepšie vyhovujúcu jeho schopnostiam. Primárnym dopravným prostriedkom je cestný bicykel. Nájdu sa aj takí, ktorí cítia potrebu znásobiť dobrodružstvo a zvolia si, ako napríklad Roger Seaton, aj skladačku.
Desatoro
Podmienky úspešného absolvovania sú zhrnuté do praktického desatora:
- Prejdi zo štartu do cieľa cez 4 kontrolné stanovištia.
- Bez pomoci tretích strán, si na to sám.
- Nehákuj.
- Pohybuj sa len vlastnou silou.
- Využívaj trajekt len na určených miestach.
- Drž si evidenciu o svojej jazde.
- Na dva dni zastavíš = koniec.
- Bez poistenia, helmy alebo svetiel = koniec.
- Naštuduj si dopravné predpisy a dodržiavaj ich.
- Pretekaj v duchu sebadôvery a rovnocennej príležitosti.
Súperenie so sebou samým
Mike Hall. Postava stojaca za TCR. Tento ročník sa už nanešťastie konal bez neho, keďže počas minuloročného ultramaratónu v Austrálii zahynul po zrážke s autom. Jeho vízia o celom TCR bola jednoduchá. Odhodlať sa a zdolať nemalú vzdialenosť len s vlastnou pomocou, stráviť dva týždne v prírode, siahnuť si na dno a úspešne dôjsť do cieľa.
TCR 2018
Po štarte v Belgicku sa štartovné pole natiahlo. Drvivá väčšina si zvolila priamu cestu ku kontrolnému bodu 1 (CP1), na alpskom priesmyku Bielerhöhe Pass. Našli sa aj jedinci, ktorí neváhali obetovať riadnu dávku kilometrov pri obchádzke cez Nemecko, až do blízkosti Frankfurtu nad Mohanom. Po jednom dni a vyše deviatich hodinách sa na CP1 objavil Stephane Ouaja, nasledovaný Björnom Lenhardom.
Malebné prostredie Rakúskych Álp poskytovalo jazdcom okrem nezabudnuteľných scenérii aj náročné stúpania v okolí Innsbrucku a hraníc s Talianskom. CP2, v slovinskom Mangart saddle, nedokázal dlho odolávať. Už po necelom dni od CP1 k nemu dorazil Björn Lenhard, ktorému sa lepil na zadné koleso minuloročný víťaz James Hayden. Ouaja hlásil zdravotné problémy v podobe podvrtnutého členka. Už v tomto bode trasy vznikali nepreklenuteľné odstupy. Poslední prekonávali CP2 až po šiestich dňoch.
Dôležitým faktorom bol aj spánok. Ani prví, finišujúci už po ôsmych dňoch, nedokážu udržať takéto tempo bez „poriadneho“ spánku. Na počiatku tretieho dňa naspali prví dvaja jazdci vyše štyri hodiny.
Výlet za krowkami mohlo byť mottom pre CP3, nachádzajúcej sa na hraniciach Česka a Poľska, na horskom priechode v Krkonošiach, na konci nepríjemného stúpania. Oddych v podobe rovinatejšieho profilu cez územie Českej republiky bol prekazený menej znesiteľnými teplotami nad 30 °C.
Úspech sa nemeria len podľa vytrvalosti jazdca zdolávať dlhé kilometre. Mentálna pripravenosť hrá prím.
Defekt, vyčerpanie, blúdenie a nedostatok jedla potrápili nielen doposiaľ prvého Lenharda. V týchto pretekoch ste ponechaný len sám na seba.
Naopak, Hayden, ktorému sa nepríjemnosti vyhýbali, dorazil do CP4 pri Sarajeve o celý deň pred Ouajom a Lenhardom, po 6 dňoch a 20 hodinách.
„Live tracking“ aj ôsmy deň pripomínal, že sa drvivá väčšina ešte „stále“ nachádza na území Česka. Do cieľa sa však nezastaviteľne rútil Hayden, ktorý nakoniec po 8 dňoch, 22 hodinách a 56 minútach, zdolal toto extrémne náročné dobrodružstvo.
Aj keď ešte na trati bojuje stále vyše dvesto pretekárov, víťaz je už jasný. Avšak, víťazom je každý z nich, ktorý sa podujal čeliť neistote, ktorá sa v týchto pretekoch skrývala. Ich odmenou nakoniec nebudú vavríny, ale nezabudnuteľné momenty, životné skúsenosti a najmä upevnený zmysel – dôvod, prečo to všetci podstúpili.
(Zdroje fotiek: instagram.com, James Robertson FB/TranscontinentalRace, transcontinental.cc/map)
