• SVK

Rozhovor: L’Étape du Tour – poriadna alpská previerka, 1. časť

Napísal We Love Cycling

Nejeden fanúšik Tour de France so zatajeným dychom sleduje jednotlivé etapy v televízii a sníva o tom, aké to asi musí byť pre cyklistov, trápiť sa v stúpaniach za podpory množstva divákov a byť súčasťou toho neuveriteľného „kolotoča“. L’Étape du Tour je podujatie, ktoré tisíckam amatérskych cyklistov od roku 1993 plní tento sen a umožňuje im zažiť skutočnú atmosféru „Starej dámy“.

Tento rok trasa L’Étape presne kopírovala 10. etapu 105. ročníka Tour. Išlo o prvú horskú previerku profíkov s dĺžkou 158,5 km, na ktorej ich čakala slušná porcia výškových metrov – 4 275 m. Etapa štartovala v meste Annecy a takmer okamžite vyskúšala vrchársku pripravenosť favoritov na titul. Ponuku otvorilo Col de Croix-Fry, potom sa jazdci predviedli na prudkom stúpaní Plateau des Glières (6 km; 11%), ktoré okrem tvrdých sklonov obsahuje aj dva kilometre na nespevnených cestách, šotoline a dramatické finále zaručilo Col de Romme (9,3 km; 9 %) a Col de la Colombiére (7,5 km; 8,6 %), po ktorom sa zjazdovalo až do cieľa.

Aby bol zážitok pre účastníkov L’Étape čo najvernejšou kópiou samotnej Tour, nechýbajú na nej ani uzavreté cesty, podporné vozidlá, bufety a „zberače“ , ktoré sa postarajú o tých, ktorí už nevládzu pokračovať ďalej. Tento rok sa všetko odohralo v nedeľu 8. júla a do cieľa dorazilo 12 212 cyklistov.

Vďaka našej súťaži mali možnosť vychutnať si tento jedinečný cyklistický zážitok aj traja víťazi (Marek, Filip, Rado), ktorí úspešne absolvovali finálovú jazdu na stacionárnych bicykloch a „vyjazdili“ si tak miestenku na L’Étape du Tour.

(zľava Marek Ocel, Radovan Oravec, Filip Konrád)

Tour de France na vlastnej koži

Marek nám ako prvý v krátkom rozhovore sprostredkuje svoje dojmy a zážitky z tohto veľkolepého podujatia, na ktorého štart sa postavilo cez 15 000 cyklistov.

Ako si sa dozvedel o L’Étape du Tour?
Vedel som o tejto akcii zo Stravy, kde na mňa vyskočil „challenge“ a bolo možné vyhrať dres a asi aj účasť na L´Etape.

Čo ťa viedlo k tomu, aby si sa zapojil do súťaže o účasť na L’Étape a ako súťaž prebiehala?
Keďže rád jazdím na bicykli a Tour každý rok sledujem, motiváciu prejsť si aspoň jednu etapu som mal už niekoľko rokov. Súťaž mi to celé uľahčila ?. Prebiehala prostredníctvom rádia Expres. Vybrali ma do finále, kde sme museli na stacionárnom bicykli odkrútiť 100 km. Na bicykli nebol odpor, takže to bolo celé o tom, kto vie ako rýchlo točiť nohami a vydrží najdlhšie.

Predstav sa prosím z pohľadu tvojho vzťahu k cyklistike – ako dlho sa jej venuješ, ako si sa k nej dostal, ako často jazdíš, zúčastňuješ sa aj na pretekoch, atď?
Na bicykli jazdím s prestávkami odmalička. Serióznejšie som sa mu začal venovať 5-6 rokov dozadu, keď som začal robiť triatlon. Vždy mi celkom išiel beh a do práce som chodil na bicykli, tak som to už iba skombinoval. Jazdím v podstate každý deň do práce a cez víkendy absolvujem tréningové jazdy alebo preteky. Tento rok som sa vrátil k horským bicyklom a viac-menej sa znova na nich učím jazdiť. Zúčastňujem sa cestných a horských maratónoch a horských triatlonových pretekov.

Čo ti prebiehalo hlavou, keď si sa dozvedel, že sa zúčastníš na L’Étape du Tour? Mal si z niečoho (dĺžka, prevýšenie, jazda v balíku..) strach/rešpekt?
Strach som z toho nemal, ale rešpekt určite, keďže som si nevedel predstaviť jazdu v 15-tisícovom balíku. Samozrejme, tešil som sa na Alpy a Francúzsko.

Popíš priebeh pretekov zo svojho pohľadu. Ako to celé vyzeralo, aká bola atmosféra, diváci, atď.?
Štartovali sme po vlnách, približne 1 000 pretekárov každých 10 minút. Počiatočných 24 km bolo po rovine, takže balík išiel po kope, ale na moje prekvapenie sa ľudia správali disciplinovane a nevidel som žiaden pád ani nebezpečnú situáciu. Atmosféra bola vynikajúca, tiež značenie trate a organizácia. Prvý kopec sa celkom dal zvládnuť, druhý bol poriadne strmý a keďže začalo piecť slnko, zobral veľa síl. No a 3. a 4. stúpanie som už vyšiel iba silou vôle. Bol som veľmi rád, keď som dorazil do cieľa a konečne sa najedol cestovín. V cieli nás čakalo naozaj milé prekvapenie v podobe masérov v Škoda stánku, takže sme sa cítili ako skutoční Pro cyklisti. Touto cestou by som sa veľmi rád poďakoval We Love Cycling Slovensko, že mi účasť umožnila.

Čo bol pre teba najsilnejší zážitok?
Vedomie, ze po mne trať prejdú profíci na Tour de France a aspoň na chvíľu sa môcť vžiť do ich pocitov. Len som sa utvrdil v tom, aký je cyklistika náročný šport a ako veľmi profíci na pretekoch, akou je Tour de France, trpia.

Chcel by si si to ešte raz celé zopakovať a prečo?
Mam rad výzvy, takže určite by som si túto udalosť rád zopakoval aj budúci rok nejakou inou etapou.

Čo si z tejto akcie odnášaš do budúcnosti?
Škoda dres, medailu… 🙂 Ale nie, v prvom rade zážitok, na aký sa do konca života nezabúda a tiež dvoch nových kamarátov.

Aké sú tvoje najbližšie „cyklo“ plány?
Nedávno som sa po štvrtýkrát zúčastnil extrémneho triatlonu Oravaman a už tento víkend ma čakajú MTB preteky Škoda Stupava Trophy, ktoré sú súčasťou série Škoda BIKE OPEN TOUR.

Viac v sérii Rozhovory so zaujímavými cyklistami

Všetky články v sérii Rozhovory so zaujímavými cyklistami