Dnes si predstavíme viacnásobného majstra Slovenska v zjazde v kategórii mužov, Adama Rojčeka. Svoje meno prezentuje nielen na tratiach slovenských podujatí – tento rok sa zúčastnil okrem 5 kôl iXS Európskeho pohára v zjazde, aj majstrovstiev sveta. Rodák z Liptovského Mikuláša v súčasnosti jazdí za Kellys Factory Team. Vďaka jeho mladému veku a túžbe porovnávať svoje schopnosti s inými, má nakročené k úspešnej kariére v sedle bicykla. Ako tento vývoj vidí on sám, bude predmetom nášho rozhovoru.

Zdieľať:

Ahoj Adam, začnime tematicky – aké boli Vianoce? Ovládal si sa pri štedrovečernom stole, alebo si si nekládol počas týchto sviatkov zábrany v tom, koľko toho zješ?
Ahoj, našťastie vďaka môjmu metabolizmu sa nemusím kontrolovať viac-menej vôbec, ale popravde som rád, že už sviatky skončili, pretože mi šalát a rezne už celkom liezli krkom :).

Niekto si dáva novoročné predsavzatia, ako si na tom ty?
Predsavzatia si nedávam nikdy, pretože je človek len zbytočne sklamaný, keď sa to nepodarí, ale mám isté ciele, ktoré ak by sa podarilo dosiahnuť, tak by to bolo super.

Ako chutí víťazstvo na majstrovstvách Slovenska?
Je to jeden z najlepších pocitov, aký som kedy zažil. Každé víťazstvo je skvelé, no na majstrovstvá sa však každý pozerá inak, je to titul, ktorý sa dá získať iba jednou jazdou a tým pádom je ten tlak na jazdca väčší. Tento rok som to mal trošku sťažené, keďže obhájiť je ťažšie ako raz vyhrať, ale našťastie sa to podarilo a som z toho veľmi šťastný.

Otázka na telo: Prečo si si zvolil zjazd a nie, napríklad, cross-country?
Začínal som s bikrosom, ktorý som jazdil do 17-tich rokov, popri tom som sa od 12-tich rokov vozil na zjazdovom biku, a to mi tak učarovalo, že som sa na to upriamil. Ale popravde, bol jeden rok, kedy som nad jazdením cross-country rozmýšľal, boli to však len moje myšlienkové pochody a nikdy som sa takých pretekov nezúčastnil.

Súčasné okruhy cross-country už vyžadujú naozaj slušnú technickú zručnosť, nehovoriac o nízkych zdvihoch a absencii chráničov. Neblíži sa to, podľa teba, k pocitu ako na zjazďáku?
Keď sme na svetovom pohári, kde je zároveň so zjazdom aj cross-country, vždy sa idem na preteky rád pozrieť, a keď sa dá, prejdem si na endurovom biku aj okruh. Každopádne si myslím, že dobrá technika dokáže súčasným XC jazdcom veľmi pomôcť. Niektoré sekcie sa určite môžu rovnať minimálne tým na endure.

Enduro ťa neláka?
Láká, avšak zatiaľ na to nemám kondičku. Pohrávam sa však s myšlienkou, že ak to v zjazde nevyjde, určite skúsim enduro, formát pretekov sa mi veľmi páči.

Ako vypĺňaš voľný, inými slovami, ne-cyklistický čas?
Rád lyžujem, skialpujem, hrám dedinský hokej s kamošmi, zájdem si na pivo a trávim čas s priateľkou. Mimo sezóny pracujem u otca v autoservise a trénujem 6 dní v týždni.

Ak hovoríme o oddychu, kedy si dokážeš skutočne odpočinúť – fyzicky aj psychicky – od tvojho „povolania“? Potrebuješ aj to?
Je to smiešne, ale najlepšie si oddýchnem na bicykli. Najviac ma baví jazdiť len tak, sám pre seba, neriešiť nejaké časy, tepy, rýchlosť. Proste jazdiť, najlepšie s kamošmi a užívať si jazdu.

Presuňme sa do svetového merítka – ako vidíš budúcu sezónu na pôde svetového pohára v zjazde? Bude to opäť silný rok pre A. Pierrona alebo máš pocit, že sa objaví nejaký nový strelec?
Ťažko povedať, myslím si, že sa budúci rok budú na prvom mieste striedať viacerí jazdci. Myslím, že to bude Loic Bruni, Aaron Gwin, A. Pierron, Brook Macdonald,…

Dostal si sa už do kontaktu (nemusí to byť výslovne fyzický) s niekým z popredných jazdcov? Aký je to pocit, stretnúť sa na trati s tými najlepšími?
Jasné, dostal, v reále sú to normálni chalani, s ktorými sa dá v pohode porozprávať. Samozrejme sú aj takí, ktorí sa tvária ako niečo viac, to ja ale neriešim, s takými si nemám čo povedať.

Čo máš na samotnom jazdení rád?
Ťažko povedať, asi to, že sa vždy sústredím iba na jazdenie a absolútne nad ničím nerozmýšľam, vypnem a užívam si jazdu. Keď pri jazdení rozmýšľam, tak len nad tým, kde ma ten môj zlatý bicykel už všade doviezol a aký dobrý život vďaka biku žijem.

Existuje nejaký komponent na bicykli, na ktorom si potrpíš, aby bol v čo najlepšom stave?
Určite pruženie, keď mi nefunguje, tak ma to dosť štve.

27,5“ alebo 29“?
Podľa toho na čo – na pretekárskom bicykli mám 29, ale na bežné vozenie len tak pre srandu, tak rozhodne 27,5.

Flaty či SPD? Prečo?
Budem sa opakovať, na preteky mám SPD, na bežné vozenie flaty, keď sa vozím len tak, chcem z toho mať čo najlepší pocit.

Aký tlak jazdíš v pneumatikách?
Podľa trate, na sucho 1,6 vpredu, 1,9-2,1 vzadu. Na blate niekedy aj 1,4 vpredu a vzadu 1,7 bar.

Koľko elektrobicyklov máš v garáži?
Ani jeden, ale jedno elektro enduro by som privítal :).

Otrepaná fráza na koniec, ale čo by si zmenil na súčasnom dianí a stave cyklistiky (zjazdovej či akejkoľvek) u nás doma, alebo vo svete?
Ja som s fungovaním našej reprezentácie a podpory spokojný. Chcel by som zmeniť počet jazdcov, smerom nahor, čím viac nás bude, tým lepšie.

Ďakujeme ti za tvoj čas a prajeme všetko dobré do nasledujúcich sezón, aj mimo nich!

Viac v sérii Rozhovory so zaujímavými cyklistami

Všetky články v sérii Rozhovory so zaujímavými cyklistami
Táto stránka používa cookies

Viac informácií o spracúvaní vašich osobných údajov na ich základe a o vašich právach nájdete v časti Informácie o spracúvaní osobných údajov pomocou cookies a iných internetových technológií. Nižšie môžete tiež udeliť súhlas so spracúvaním osobných údajov na štatistické a analytické účely používateľského správania.