Jej meno sa objavuje už niekoľko rokov vo výsledkových listinách väčšiny pretekov a je zaujímavé sledovať, ako sa z roka na rok zlepšuje. Počas niekoľkých sezón sa vypracovala medzi cyklistky, ktoré dokážu zamiešať poradie. Úspechy a medailové umiestnenia však určite nemá zadarmo, a tak sme jej položili niekoľko otázok.
Povedz nám o svojich začiatkoch, ako si sa vôbec dostala k cyklistike?
Tak na začiatok ahojte! :-). Prvý kontakt s bicyklom som mala už ako dieťa, keď sme sa s kamoškami preháňali na JOKO bicykloch po Donovaloch. Dokonca ako 6 alebo 7-ročná som sa zúčastnila svojich prvých MTB detských pretekoch, ktoré sa konali na Donovaloch. Potom nasledovala „pubertálna športová pauza“, kedy som sa športu ako takému venovala len veľmi sporadicky. Konkrétne k MTB maratónom ma priviedol v 2013 môj ocino, s ktorým ma vídať na pretekoch dodnes. Nezabudnuteľný je môj prvý MTB maratón, kde som 30 km trať išla viac ako 3 hodiny na ťažkom bicykli s gumičkovými brzdami, v bežeckých teniskách, po členky v blate a s kŕčmi v nohách. Na druhý maratón som mala už aspoň cyklistické gate. Tak, také boli moje MTB začiatky a odvtedy až dodnes ma to drží. Ale tie gumičkové brzdy a tenisky som už vymenila :-).
Každú sezónu zlepšuješ svoje časy a výsledky. Máš nejaký tajný recept na úspech? Ako vyzerá tvoj tréningový plán?
Nemám žiadny tréningový plán. Nemôžem ani povedať, že trénujem. Jednoducho jazdím podľa pocitu, chuti a počasia v daný deň. Niekedy rýchlejšie, niekedy pomalšie, dlhšie, kratšie výjazdy. Hlavne tak, aby mi to robilo radosť. A tajný recept na úspech? Keď niečo skutočne chcete, tak to dosiahnete, len si treba za tým ísť. Pamätám sa, ako som obdivovala baby, ktoré po pretekoch stáli na bedni a predstavovala si, aké by to bolo stáť tam tiež. Teraz som tam stála s nimi a je to skvelé.
Máš za sebou sériu víťazstiev, nielen na ŠBOT. Ako hodnotíš svoj úspešný rok?
Rok 2018 hodnotím ako veľmi úspešný. Nečakala som také výsledky. Som vďačná za každé jedny preteky, ktoré som prešla v zdraví do cieľa, lebo pravdupovediac, niektoré boli riadna „divočina“.
Preteky sa konali od apríla do septembra. Ktoré počasie ti najviac vyhovovalo?
Keďže som z hôr a zimný typ, určite mi vyhovuje chladnejšie počasie. Kde sa iní obliekajú, ja si idem stále v krátkom.
Ktorá trať bola pre teba najťažšia a aké preteky ovplyvnili najviac tvoje poradie?
Zo ŠBOT série bol pre mňa najťažší Horal MTB maratón. Išla som KREJZI trať, počasie v ten deň zaúradovalo v plnej sile a aj napriek tomu, že organizátor skrátil trať o cca 10 km, som mala v cieli dosť. Myslím, že práve spomínaný Horal zabodoval najviac do série.
Čo sa týka pretekov mimo ŠBOT série, najťažšie boli jednoznačne Salzkammergut Trophy – 211 km, kedy to už bolo nielen o výkonnosti, ale hlavne aj o hlave a pevnej vôli.
Každoročne narastá množstvo divákov, je to pre teba podpora alebo sa sústredíš na jazdu a svoje okolie veľmi nevnímaš?
Jednoznačne podpora. Vnímam a všímam si okolie. Vďaka MTB maratónom som spoznala množstvo skvelých ľudí s rovnakou krvnou skupinou, či už to sú pretekári alebo diváci. Veľmi sa poteším, keď niekto stojí pri trati a zrazu ma osloví alebo povzbudí, vtedy ma to nakopne ešte viac.
Ako dopĺňaš energiu počas maratónu?
Nosím si svoje odskúšané veci – gély, tyčinky a magnézium. Občerstvovačky veľmi neriešim, dopĺňam tam len vodu a do ruky beriem maximálne banán.
Máš nejako špeciálne upravený bicykel, nejakú nadštandardnú výbavu?
Jazdím Specialized S-Works Epic a myslím, že na ňom nie je žiadna špeciálna výbava, ako to uvádza výrobca. Jediná vec, ktorú som menila, boli ráfiky, na ktorých mám Tufo galusky a sem-tam, podľa profilu trate, prehodím prevodník.
Čo defekty a technické problémy, ako si bola na ne pripravená?
Nenosím so sebou nič, u mňa je to buď – alebo. Priznám sa, že sa spolieham na šťastie a výbavu od kamarátov :-). Stalo sa mi zatiaľ len raz, že som tlačila bike cca 10 km domov.
Plánuješ sa zúčastniť ŠBOT aj budúci rok?
O účasti na budúcoročnej ŠBOT som zatiaľ neuvažovala. Plány, ktoré sú na dlhšie obdobie ako mesiac, mi nikdy nešli.
Venuješ sa len horskej cyklistike, alebo si zajazdíš aj na cesťáku?
Jazdím len horák, cesťák zatiaľ nemám. Ale už mám v hlave myšlienku, že si ho zaobstarám.
Jazdíš za klub ŠK Slovan Donovaly. Donovaly sú ako stvorené pre horskú cyklistiku, ktoré okruhy sú tvoje obľúbené?
Moja veľká srdcovka je kopec Krížna z každej strany. Je výživná, miestami aj na techniku a tie výhľady sú neopísateľné. Odporúčam!
Prichádza chladnejšie obdobie roka, ktoré veľmi nepraje cyklistike. Ako trénuješ v týchto dňoch a počas zimy?
Ako som už vyššie spomínala, zima mi vôbec nevadí. Jazdím stále, len sa treba lepšie obliecť. S príchodom snehu pomaly odkladám bike bokom a venujem sa mojej zimnej srdcovke – skialpinizmu.
Určite máš obdobia počas roka, keď si potrebuješ od bicykla oddýchnuť, ale napriek tomu máš potrebu sa hýbať. Akému športu dáš v takých chvíľach prednosť?
Ja som ten typ, ktorý sa dá nahovoriť na čokoľvek, takže, keď je partia, som za všetky druhy športu. Keď som sama, rada si idem len tak zabehať.
Keď potrebuješ úplne vypnúť od všetkého, ako relaxuješ? Počúvaš hudbu, čítaš knihy, pozrieš dobrý film?
Presne tak – počúvam hudbu, čítam knihy, alebo si pozriem dobrý film. Rada sa chodím venčiť, aj s mojím štvornohým parťákom.
Preteky boli pod záštitou automobilovej značky Škoda. Je jasné, že miluješ jazdu na dvoch kolesách, ale nedá mi sa opýtať, aký je tvoj vzťah k štvorkolesovým dopravným prostriedkom?
V mojom prípade platí, že pokiaľ sa dá ísť bikom alebo pešo, tak auto ostáva v garáži. Ale samozrejme, že autá vedia veľmi uľahčiť život, takže mám k nim skôr pozitívny vzťah.
Pár slov na záver…
Na záver by som sa chcela poďakovať mojim rodičom za motiváciu a podporu, bez nich by to všetko okolo MTB cyklistiky bolo oveľa ťažšie. Vďaka za podporu tiež patrí môjmu klubu ŠK Slovan Donovaly, Donovalskému pivovaru, vždy ochotnému servisákovi Jankovi Ch. a všetkým okolo, ktorí so mnou jazdia výjazdy alebo jednoducho len držia palce. Ďakujem!
Zuzke ďakujeme za rozhovor a želáme veľa úspechov.
