Zmena pohľadu na “bike face”.

Zdieľať:

“Keď sa pozeráte na jej fotky z pretekov, vôbec nemá “poker face”. Na jej tvári vidieť všetko.”

Takto komentovala Laura Winter z Voxwomen Insider neuveriteľný výkon poľskej cyklistky Katarzyna “Kasia” Niewiadoma, ktorý predviedla počas tohtoročnej jari na pretekoch Trofeo Alfredo Binda. Toto víťazstvo je oslavou jej poctivého prístupu k jazdeniu a odmietaniu delenia pohlaví, pokiaľ ide o taktiku, ktorú používa na výhru.

Kasia v čele pretekov na prvej etape The Ovo Energy Women’s Tour of Britain – z Daventry do Ketteringu – 07.06.2017 © Profimedia, TEMP Rex Features

Keď Niewiadoma hovorí o svojom útoku, ktorý jej priniesol víťazstvo na spomínaných pretekoch, ako svoju inšpiráciu opisuje vystúpenie Vincenza Nibaliho na pretekoch Miláno – San Remo. Vďaka svojim mimoriadnym nástupom obaja jazdci útočili pomerne skoro a prešli cez vyčerpávajúci záver na vlastnú päsť. Ako povedal Nibali o svojom víťazstve – “posledné kilometre boli nekonečné. Bolo to čisté utrpenie.” Určite by aj Niewiadoma súhlasila.

Napriek tomu obaja zaútočili a nepozerali sa späť – demonštrujúc, že krehké, vášnivé odhodlanie vyhrať, nemá nič spoločné s pohlavím.

Kasia žne chválu za svoju nebojácnosť a je oslavovaná za to, že „nosí všetko na tvári“. Je to znak toho, že dochádza k postupnej zmene sexistického pohľadu na ženskú cyklistiku, ktorý ju sprevádza od jej začiatku.

Dnes veľmi dobre poznáme všetky výhody, ktoré prináša bicyklovanie pre ľudské zdravie a kondíciu. Avšak, nie vždy tomu tak bolo. Jeden z údajných negatívnych príznakov jazdy na bicykli nazvaný „bike face“, ktorý bol v devätnástom storočí skutočne považovaný za vážnu zdravotnú otázku. Definícií bolo niekoľko, ale vo všeobecnosti táto diagnóza spočívala v tom, že ženy, ktoré príliš veľa jazdili na bicykli, si spôsobili chronický vzhľad vyčerpania. V článku amerického týždenníka The Literary Digest v roku 1895 opísali experti “bike face” ako stav, ktorý by mohol postihnúť ženy jazdiace na bicykli.

Článok hovorí: „nadmerná námaha, vzpriamený posed na bicykli a podvedomé úsilie udržať si rovnováhu, majú tendenciu produkovať unavenú a vyčerpanú tvár”. Táto diagnóza sa používala spolu s inými praktikami na odstrašenie žien od cyklistiky, ktorá im ponúkala úplne novú úroveň nezávislosti.

Väčšina „upozornení“ bola založená na fyzickej transformácii, ktorú by mohlo ženské telo prekonať, napríklad, že by sa žene z dôvodu častého pedálovania skrivili nohy. Nanešťastie, hoci mnohé z týchto mýtov boli vyvrátené, stále existuje veľa problémov, ktoré sa vo svete cyklistiky zameriavajú na ženské telo.

Kasia Niewiadoma na čele pretekov. © Profimedia, TEMP Rex Features

Verejne známe udalosti, vrátane pochybného zaobchádzania v britskej cyklistike a obvinení zo strany Jess Varnishovej proti trénerovi Shaneovi Suttonovi, že ju ponižoval a zastrašoval, ukazujú, že je potrebné urobiť ešte veľa práce. Mnohé ženy opúšťajú tento šport pre extrémne požiadavky na dodržiavanie tvrdých diét a fyzických zmien, ktoré pre ich telo nie sú prirodzené.

Postupne však badať známky pokroku. Viac ako sto rokov po tom, ako bola diagnóza „bike face“ vyslovená ako sexistické varovanie, ju dnes môžeme považovať za niečo, na čo môžu byť ženy hrdé. Cyklistky ako Niewiadoma nastavujú nový štandard pohľadu na obe pohlavia a zaraďujú ženy – pretekárky na správne miesto po boku ich mužských náprotivkov. Z hľadiska rozmanitosti a rovnosti nás čaká ešte dlhá cesta, ale nateraz nás teší, že svet oslavuje tieto ženy za to, že počas jazdy ukazujú na tvárach svoju silu a odhodlanie.

Táto stránka používa cookies

Viac informácií o spracúvaní vašich osobných údajov na ich základe a o vašich právach nájdete v časti Informácie o spracúvaní osobných údajov pomocou cookies a iných internetových technológií. Nižšie môžete tiež udeliť súhlas so spracúvaním osobných údajov na štatistické a analytické účely používateľského správania.