Jeseň je pre cyklistu obdobím, kedy dokážeme zužitkovať nazbieranú kondíciu počas letnej sezóny a naplno si vychutnať jej krásu. Hoci môže byť sucho a teplo, pravdepodobnejšie je už viac sychravé počasie, rána a večery sú už chladné a vlhké.
Preto tu mám pár tipov na krásne stúpania, ktoré sa dajú vychutnať, aj keď sa pod kolesami bicykla už nepráši.
Veľká Javorina v Bielych Karpatoch
Je to výrazný kopec na našich hraniciach s Českou republikou s vysielačom na vrchu, ktorý môžeme vidieť pri cestovaní po D1 pri Novom Meste nad Váhom. Cesta je celá pokrytá kvalitným asfaltom, a preto sem zavíta množstvo milovníkov cestnej cyklistiky. Hlavné stúpanie sa začína pri minifarme Lubina pri usadlosti Škulcovci. Od tohto bodu nás čaká prevýšenie približne 500 m s dĺžkou niečo málo cez 7 km a priemerným sklonom 7 %.
Východiskovým bodom ale môže byť aj už spomínané Nové Mesto nad Váhom alebo Stará Turá. Dá sa tu naplánovať pekný okruh. Tesne pod vrcholom, ktorý je vo výške 969 m n. m., sa nachádza chata na občerstvenie a pri krásnom počasí nás čakajú naozaj panoramatické výhľady na Myjavu, prípadne susednú Českú republiku.
Sitno – bývalá sopka
Sitno je najvyšším vrchom pohoria Štiavnické vrchy. Tvorila ho jedna z najväčších sopiek v strednej Európe. Našťastie je už vyhasnutá a my si z nej môžeme vychutnať krásne pohľady na pekný banícky región Banskej Štiavnice. Opäť ide o asfaltové stúpanie, jeho poslednú tretinu netvorí práve najrovnejší povrch, ale stále sa to dá zvládnuť aj na cestnom bicykli. Pohodlnejšou voľbou bude ale v tomto prípade horský bike. Ak budeme rátať stúpanie len od rampy pod Sitnom, tak to bude približne 250 m, ale ani nie na 2 km. To znamená priemer cez 12 %, a to je už slušný kopček. 🙂
Ak počasie praje, dá sa urobiť krásny okruh po trase okolo Sitna od Počúvadlianskeho jazera. Prípadne sa sem dá dostať čisto asfaltovou cestou priamo z krásneho centra Banskej Štiavnice. Na samotný vrchol nie je vstup na bicykli povolený, ale je to naozaj len posledných pár metrov. Bicykel si môžete odložiť pri chate a na vyhliadku, ktorá je severne orientovaná, si dokráčate po svojich.
Smrekovica
Ide o najťažšie cestné stúpanie na Slovensku. S dĺžkou 8 km, prevýšením takmer 800 m nás čaká priemerný sklon cez 10 %. Lenže to je priemer a realita je taká, že kým úvodné 2 km sú ešte ako-tak, tak zvyšných 6 km už dá naozaj zabrať. Dá sa tu urobiť kvalitný tréning. Odmenou na jeho konci je horský hotel. Pre výhľady je potrebné vystúpať ešte trošku vyššie, prípadne na horskom bicykli sa dá urobiť nádherná hrebeňová túra až do Ružomberka, odkiaľ sa naskytnú naozaj famózne pohľady na Nízke Tatry a v diaľke aj Vysoké Tatry.
Žiarska chata
Krásne stúpanie na jednu z najznámejších chát v Západných Tatrách. Od parkoviska nás čaká stúpanie s dĺžkou približne 5 km, prevýšením 370 m a sklonom 7 %. Ide o pohodové stúpanie vhodné pre horský, prípadne gravel bicykel. Cestný tu naozaj neodporúčam, nakoľko je povrch na mnohých miestach drsný a rozbitý. Chata je zasadená v krásnej doline medzi vrchmi Baníkov a Baranec a tiež je veľmi populárnym miestom s dobrým občerstvením. Pokračovať sa dá potom aj priamo pod Tatrami po Tatranskej magistrále, napríklad až do dolín vo Vysokých Tatrách, ktoré hneď spomeniem.
Vysoké Tatry
Naše najmenšie svetové veľhory toho ponúkajú skutočne veľa. Väčšina cyklotrás vedie po asfaltových alebo spevnených cestách, ale nestratí sa tu ani horský bicykel.
Takou nádhernou jesennou klasikou je prechod cez Tichú a Kôprovú dolinu v západnej časti Vysokých Tatier. Hlavne Tichá dolina je už bez zásahu človeka, čo sa podpisuje na pestrej flóre. Východiskovým bodom je Podbanské. Tichá má dĺžku približne 10 km a Kôprová 4 km. Doliny sa nedajú spojiť, takže tieto kilometre sa absolvujú raz tam a potom späť. 🙂 Počas ich prechodu sa kocháme jedným z našich symbolov – Kriváňom a tiež hrebeňom, ktorý zdieľame s poľskými susedmi.
Tatranská vrchárska koruna
Ide o spojenie 4 stúpaní priamo pod Tatrami. Ako si zvolíte ich poradie, to je čisto subjektívne, prípadne sa dá každé, samozrejme, absolvovať individuálne. Vhodné sú ako na cestný, tak aj na horský bicykel.
- Prvým ľahkým je Štart, čo je názov stanice lanovky. Začiatok je v Tatranskej Lomnici. Prevýšenie tvorí cca 250 m s dĺžkou takmer 3 km a sklonom 9 %. Je to preto možno ideálny rozbeh.
- Druhým, veľmi podobným, je Hrebienok, kde sa začína v Starom Smokovci. Parametre sú podobné – prevýšenie 230 m s dĺžkou 2,4 km a sklonom približne 9 %. Na jeho konci môžeme obdivovať pohľad do Malej Studenej doliny s dominantou, Lomnickým štítom.
- Teraz zvolím stúpanie, ktoré je síce ďalej, ale je miernejšie, a síce Popradské pleso. Od parkoviska to sú približne 4 km, prevýšenie 260 m a sklon 6 %. Ide o hojne využívanú cestu, ak sa sem ale vyberiete mimo hlavnej sezóny, tak je to úplne v poriadku.
- A to najlepšie na koniec. Sliezsky dom, stúpanie s dĺžkou 7 km, prevýšením 670 m a sklonom 10 %. Zároveň je jeho vrchol v najvyššom dostupnom mieste na bicykli v Tatrách vo výške 1670 m n. m. Krásne prostredie, kľud a možnosť občerstvenia tvoria ideálny záver.
Medzi všetkými stúpaniami sa viete pohybovať buď po hlavnej, dnes už vo veľkej miere zrekonštruovanej ceste, s novým asfaltom. Prípadne miestami vedie popri nej aj cestička vhodná na horský bicykel. Či už sa rozhodnete absolvovať všetky naraz alebo postupne, v jesennom šate sú Vysoké Tatry skutočným zážitkom.
Čierny Váh
Ide o asfaltové stúpanie na umelo vybudovanú prečerpávaciu nádrž, ktorá patrí vodnej elektrárni na Čiernom Váhu. Týči sa na kopci s panoramatickým výhľadom na celý Liptov, kde celú scenériu dotvárajú dominantné Vysoké Tatry. Tento tip som už raz spomínal a pri jesenných potulkách ho nemôžem vynechať.
Stúpanie sa začína v obci Svarín neďaleko Kráľovej Lehoty. Čaká nás prevýšenie 480 m s dĺžkou 7,5 km a sklonom 7 %. Ide o stredne náročné stúpanie. Počas jesene je ale obzvlášť pekné, nakoľko sa tu nachádzajú aj smreky, ktoré opadávajú a menia ihličie do zlatistých odtieňov. Východiskovým bodom môže byť Liptovský Hrádok. Popri vodnej nádrži, ktorá sa nachádza dole, sa dá pokračovať po spevnenej ceste až do Štrby. Túto cestu zvládne aj cestný bicykel. Následne cez Važec, Východnú a Hybe sa vrátime naspäť.
Kráľova hoľa
Ikonický, nielen cyklistický kopec, ktorý určite nie je potrebné predstavovať. Tohto roku sme na ňom mohli absolvovať aj Škoda Horal MTB maratón zo série Škoda Bike Open Tour. Je to najvyššie miesto na Slovensku, kam sa dá legálne vyšliapať na bicykli. Vrchol je v nadmorskej výške 1946 m n. m., kde sa síce nenachádza strom zelený, ale vysielač s výškou 137,5 m. Najpriamejšia cesta vedie z obce Šumiac. Trasa meria 12 km a zabezpečí prevýšenie cez 1 000 m.
Takmer presne v polovici sa nachádza horská Chata pod Kráľovou hoľou, kde sa dá odpočinúť a občerstviť. Pre zdatných to môže byť odpočinkový bod smerom nadol. 🙂 Po chatu tvorí cestu prevažne šotolina a od chaty je to zase drsnejší asfalt, rozhodne tu treba vziať horský bicykel. Posledné 3 km ale už začínajú ponúkať krásne výhľady s opäť jedinečnými Vysokými Tatrami. Toto je stúpanie, kde aj keď človek nevládze, tak proste musí stúpať s úsmevom. Z vrcholu je samozrejme nádherný 360-stupňový výhľad na celé okolie, takže nekonečná „kochačka“ pri dobrom počasí je zaručená.
Vrch je ale známy častým silným vetrom, takže na to treba myslieť aj pri výbere vhodného oblečenia, nakoľko aj zjazd patrí k tým najdlhším. Dá sa tu urobiť aj okruh, nakoľko obce Šumiac a Telgárt už spája novovybudovaná asfaltová cyklocesta. Z Telgártu sa dá potom pokračovať na Pusté Pole, odkiaľ začínalo stúpanie aj na maratóne. A tiež si tu môžete vychutnať pohľad na technickú pamiatku, Chmarošský viadukt, pri ktorom sa nachádza krásna kaviarnička.
Rozhodne by sa dalo pokračovať a krásnych stúpaní je na Slovensku mnoho. Ja som tentokrát vybral pre mňa jedny z tých najzaujímavejších a v tomto ročnom období aj najkrajších.
