…starí dobrí klasikári…
Začiatok sezóny sa na jar nesie tradične v podaní klasík a monumentov a povedzme si úprimne – dá sa ich nemilovať? Nikto sa nešetrí, lebo ho zajtra čaká náročný alpský deň. Ako tomu býva na Grand Tours, jednoducho všetci idú na „plný kotol“, buď vyhráš alebo nie. Ak sa vám pri slove klasika alebo monument ako prvé vybavia mená Wout van Aert a Mathieu van der Poel, nemýlite sa. Práve títo dvaja na nich toho roku „pozbierali“ najviac vavrínov. Prvý menovaný si pripísal víťazstvo na Omloop Het Nieuwsblad a „E3-ke“, druhý zas na Dwars door Vlaanderen a na Okolo Flámska. Tu bol zaujímavý najmä finiš, pri ktorom osamotený van der Poel s Pogačarom dovolili, aby ich dobehli Madouas s van Baarlem a keď van der Poel otvoril šprint, Pogačar už jednoducho nemal kade.
No jednoznačne najoriginálnejšie víťazstvo nám predviedol Matej Mohorič na Miláno-San Remo. Najdlhší monument, ktorý ešte stále chýba Peťovi Saganovi v zbierke víťazstiev, sa väčšinou rozhoduje v stúpaní, či v zjazde z legendárneho kopca Poggio di San Remo. Matej Mohorič je však prvý, dá sa povedať priekopník, ktorý na svoj cestný bicykel osadil teleskopickú sedlovku. Jeho pozícia v zjazde tak bola viac aero a dokázal v ňom utrhnúť aj také esá, ako je Pogačar, van der Poel, či van Aert. Celý zjazd bol doslova dychberúci a s obrovskou dávkou odvahy.
Dominancia Tadeja Pogačara pokračuje
Doslova fenomén dnešnej doby, ktorý vhupol do povedomia cyklistickej verejnosti, najmä víťazstvom na Tour de France 2020 a odvtedy sa naňho sústredí množstvo očí. Tohoročnú sezónu odštartoval, ako inak, celkovým prvenstvom na UAE Tour, ku ktorému pridal dve víťazné etapy. Nasledovalo víťazstvo na Strade Bianche po presvedčivom, 50-kilometrovom úniku. Preteky okrem iného poznačil najmä hromadný pád hneď na začiatku, pričom fotografie Juliana Alaphilippa letiaceho cez „barany“ obleteli svet.
Nasledovalo celkové víťazstvo aj na Tirreno-Adriatico a vyzeralo to, že na Tour de France opäť nenájde premožiteľa. A zrazu…
Hindley, Vingegaard, Evenepoel – svätá trojica
Tohoročné Grand Tours nám naozaj priniesli množstvo zábavy a minimálne v prípade Giro d’Italia a Tour de France aj súboje do posledného momentu. Ťažko povedať, čo predstavovalo najfascinujúcejší moment – či už „odpáranie“ Carapaza v podaní Hindleyho v náročnom stúpaní na Passo Fedaia, Vingegaardov nástup na Col du Granon po ukážkovej tímovej taktike, ktorý pripravil Tadeja Pogačara o žltý dres, neskutočná bojovnosť Wouta van Aerta, veľké športové gestá od van der Poela k Girmayovi, či Vingegaarda k Pogačarovi alebo aj konzistentnosť Remca Evenepoela počas Vuelty a jeho presvedčivý časovkársky výkon. Udialo sa toho skutočne dosť. A kto by si chcel osviežiť pamäť, môže si prečítať samostatné články o Giro d’Italia, Tour de France (prvá časť a druhá časť), či Vuelta a Espaňa.
Peter Sagan sa zdvíha z problémov
Toho roku Peťovi šťastena veľmi nepriala a vyzerá to tak, že si v nej vyžral najviac smoly za celú svoju kariéru. Z obrovskej časti za to môže Covid, ktorý „schytal“ hneď trikrát a prekazil mu tréningové plány. A hoci si pripísal len jedno jediné víťazstvo v kalendári World Tour v tretej etape jeho obľúbených pretekov Okolo Švajčiarska, v dojazdoch sme ho mohli vidieť aj v mnohých etapách na Tour de France. Za zmienku tiež stojí aj výborné siedme miesto na majstrovstvách sveta, ktorým všetkým dokázal, že ho ešte netreba zbytočne odpisovať. K tomu robí, čo ho baví, zúčastnil sa napríklad aj Majstrovstiev sveta v e-MTB, onedlho ho čakajú aj Majstrovstvá sveta v gravel cyklistike.
Ktorý tím bol najlepší na „rošte“?
Hlavných ašpirantov asi poľahky uhádneme a pobiť sa o víťazstvo môže najskôr Quick-Step – Alpha Vinyl a Jumbo-Visma, minimálne, čo sa počtu prvenstiev týka. Na jednej strane neohrozená „jazda“ Remca Evenepoela započatá víťazstvom na Liége-Bastogne-Liége. Pokračujúca celkovým prvenstvom na Vuelte spolu s niekoľkými víťaznými etapami a zavŕšená dúhovým dresom pre 22-ročného mladíka. Na druhej strane skutočne dominantný tím, ktorý dokázal zabrániť Pogačarovi získať hetrik, obdivuhodné výkony van Aerta na Tour de France, či jarných jednorazovkách. Modrý dres Koena Bouwmana, no v neposlednom rade legendárne víťazstvo v prvej etape „pretekov za slnkom“, Paríž-Nice. Schválne, kedy ste naposledy videli prísť do cieľa troch osamotených pretekárov, pričom boli z jedného tímu? 😊
Hoci sa naše televízory môžu pomaly uložiť na zimný spánok, je jasné, že všetci očakávame sezónu 2023, jej kocky, šotolinu, alpské stúpania, rýchle dojazdy a všetku rivalitu, ktorú prinesie. Bude to jazda. Doslova.
Titulná fotografia: Profimedia
