Nezastaviteľná mašina menom Wout van Aert
Či už ste, alebo nie ste fanúšikmi tohto belgického superdomestika, všeobecne treba uznať, že to, čo Wout predvádza na tejto Tour de France, je skutočne obdivuhodné. Dlho to vyzeralo, že sa už v úvodnej dánskej časovke ujme žltého dresu. No napokon mu ho „vyfúkol“ Yves Lampaert, jazdiaci v o niečo lepších podmienkach. Jazdec tímu Jumbo-Visma skončil na druhom mieste aj v druhej a tretej etape. Víťazstva sa dočkal až v štvrtej etape, po fenomenálnom, doslova frontálnom útoku tímu a následnom 10-kilometrovom úniku.
Okrem toho si stíhal plniť aj tímové úlohy a najmä si aktívne naskakoval aj do únikov. Preto sa dá povedať, že ak sa nič vážne nestane, o držiteľovi zeleného dresu je tento rok rozhodnuté, nakoľko má pred druhým Jakobsenom už priepastný náskok.
Sladko-trpké pocity z Jumba
Okrem van Aerta sa zatiaľ darí aj Jonasovi Vingegaardovi. Ten na Planine krásnych dievčat ukázal skvelé nohy, pričom sa už-už zdalo, že etapu vyhrá. Napokon ho tesne pred páskou predbehol Tadej Pogačar. Vingegaard však stále živí nádeje tímu na celkové poradie, keďže v chaotickej etape na kockách sa v Jumbe „dovrzalo“, čo sa len dalo. Primož Roglič spadol, vykĺbil si rameno a v bolestiach prišiel do cieľa so zhruba dvojminútovou stratou. Tým bol Jonas po roku postavený do role lídra tímu a ostáva nám tešiť sa na krásne súboje, keďže Vingegaard je zdá sa jediný, kto sa dokáže postaviť slovinskému megatalentu.
Tri žlté dresy za sebou?
Zatiaľ tomu všetko nasvedčuje. Tadej Pogačar zatiaľ nemal slabú chvíľku, no ako sa hovorí, do Paríža je ešte ďaleko. Za zmienku však opäť stojí najmä etapa na kockách, pri ktorej stratili hádam všetci GC lídri, práve s výnimkou Pogačara. Ten stihol zachytiť Stuyvenov nástup a chvíľu to vyzeralo, že dokáže zabojovať o víťazstvo. Napokon sa tak nestalo, no treba uznať Tadejove kvality a najmä jeho všestrannosť, keďže s klasikami typu Paríž-Roubaix doteraz skúsenosť nemal, no zvládol to na výbornú. Následne vyhral etapu, ďalšie víťazstvo pridal na už zmienenej Planine krásnych dievčat a má vykročené k ďalšiemu veľkému kariérnemu úspechu.
Návraty, ktoré stoja za zmienku
Prvým „navrátilcom“ je Fabio Jakobsen. Po hrôzostrašnom páde na pretekoch Okolo Poľska v roku 2020 ho museli niekoľko minút oživovať, mal vybité takmer všetky zuby, museli mu do tváre transplantovať kúsok panvy a chirurgický zákrok si vyžiadal okolo 130 stehov. Nebolo jasné, či sa vôbec ešte niekedy posadí na bicykel a zrazu je tu druhá etapa Tour de France 2022 a Fabio Jakobsen v šprinte poráža konkurenciu a slávi víťazstvo.
Druhým pekným príbehom je Bob Jungels. Po odchode z QuickStepu boli jeho výkony skôr nenápadne, navyše musel pred pár rokmi absolvovať operáciu tepny, ktorej hrozilo upchatie. Minulú sezónu bol prakticky neviditeľný, no na tohoročnej Tour de France si naskakuje v 9. etape do úniku, pričom útočí z úvodnej skupinky 60 kilometrov pred cieľom a hoci v poslednom stúpaní nastupuje Thibaut Pinot a začína ho sťahovať, Jungelsovi sa darí udržať niekoľkosekundový náskok a napokon víťazí.
Keď si to celé zosumarizujeme, žltý a biely dres momentálne patrí Tadejovi Pogačarovi, zelený Woutovi van Aertovi a bodkovaný Simonovi Geschkemu. Momentálne nám ostáva veriť, že Covid nenarobí v pelotóne „paseku“ a my si budeme môcť užiť alpské a neskôr aj pyrenejské súboje medzi tými najlepšími z najlepších.
Titulná fotografia: Martin Domok/sport24.sk
Za úpravu článku ďakujeme agentúre Seminararbeit schreiben lassen.
