Po deviatej etape sme boli svedkami trošku neobvyklého, ale na druhej strane, stále len „začínajúceho“ vývoja tohto etapáku. V celkovom hodnotení kraľoval Conti po tom, čo v šiestej etape dorazil do cieľa s vyše 6-minútovým náskokom, na do tej doby vedúceho Rogliča. V šprintérskej súťaži o fialový dres bol najúspešnejším Ackermann, kolega nášho P. Sagana. Mladícke hodnotenie do 25 rokov len s minútovým náskokom bránil Peters, a v horskej klasifikácii, o ktorú sa mal ešte len začať boj, viedol Talian Ciccone.
10. etapa Ravenna – Modena (rovinatá, 145 km)
Len málokedy sa nám naskytne možnosť sledovať natoľko „rovinatú“ etapu, akou bola tá 10. Rozdiel medzi najvyšším a najnižším bodom nepresiahol 30 m, čo nahrávalo do karát šprintérom. V úvodnom úniku sa predstavila dvojica jazdcov z prokontinentálnych tímov, ktorým pelotón nechal voľnosť až na 35. kilometer pred cieľom. Od tohto momentu sa začali na čele formovať šprintérske „vláčiky“, ktoré na svojom chvoste privážali adeptov na víťazstvo. Presne kilometer pred cieľom došlo k početnejšiemu pádu, kedy na zemi ostal aj Ackermann. Rozhodovalo sa tak vo férovom šprinte, v ktorom bol najsilnejší Démare, pred Vivianim a Seligom.
11. etapa Carpi – Novi Ligure (rovinatá, 221 km)
Ackermannov včerajší pád, ktorý zanechal na jeho tele viaceré odreniny, mohol byť v tejto etape povzbudením k zisku ďalšieho vavrínu. Profil etapy zodpovedal tejto vízii – absencia kopcov, aj tých najmenších, bola príležitosťou aj pre únik. Práve túto možnosť využila trojica domácich jazdcov, ktorí hájili vyše 2-minútový náskok až do 25. kilometra. Následne, tak ako v predchádzajúcom závere, sa na čele usadili šprintérske tímy. Do posledného kilometra na špici pelotónu prichádzal celok Groupama FDJ s Démarom. Avšak osamotený mladík, 24-ročný Ewan, dokázal prešprintovať všetkých svojich protivníkov. Bol to Démare, ktorý si odniesol druhé miesto, s tretím sa musel uspokojiť Ackermann. Do 12. etapy sa do vedenia bodovacej klasifikácie dostal pred Ackermanna Démare, v ružovom ostával stále nedotknutý Conti.
12. etapa Cuneo – Pinerolo (kopcovitá, 158 km)
Po dvojici rovinatých etáp nadišiel čas aj pre náročnejšie. Aj keď dvanásta ešte nebola ekvivalentom skutočných horských etáp, stúpanie na Montoso – 10 km stúpanie s 9-percentným priemerom, 40 km pred koncom potrápilo nejedného pretekára. O prekvapenie sa postaral vyše 20-členný únik, ktorý svojím náskokom, ktorý v spomínanom stúpaní ostával na hodnote 12 minút, predpovedal jeho úspešný dojazd. Na jeho vrchol stúpala už len 8-členná čelná skupina, v ktorej sme videli viacero nástupov. Ešte pred cieľom sa v krátkom, ale strmom výšľape ulicami Pinerola ujal vedenia Brambilla s Capecchim, ale v cieľovej rovine ich dobehli zvyšní jazdci skupiny, z ktorej sa o prvé profesionálne víťazstvo v kariére postaral 31-ročný Benedetti. Zmeny sa udiali aj v celkovom poradí, keďže Polanc v úniku sa s vyše 7-minútovým náskokom dostal do ružového dresu.
13. etapa Pinerolo – Ceresole Reale (kopcovitá, 196 km)
S blížiacim sa koncom týždňa narastali aj hodnoty nastúpaných metrov počas etáp. Príchod na hranice s Francúzskom bol predzvesťou monumentálnych stúpaní, medzi ktoré patrí aj cieľový vrchol 13. etapy, jazero Serru. 27,5 km dlhé, s priemerným 5,4 percentným sklonom, bolo výzvou pre boj o pozície v celkovom poradí. Až 27-členný únik, v ktorom sa nachádzali mená ako Zakarin, Mollema či Formolo, bol nielen možným víťazným únikom, ale súčasne aj ohrozením Rogliča a ostatných v celkovom hodnotení. V poslednom, teda rozhodujúcom stúpaní, ostala na čele už len pätica jazdcov. Pelotón nenechával nič na náhodu a stiahol stratu na hodnotu 3 minút. Priebeh v posledných 15 kilometroch bol skutočne chaotický – viaceré nástupy, strácanie kontaktu so skupinami, alebo aj technické problémy Lopeza miešali neľútostne kartami osudu nasledujúcich dní. 5 km pred koncom zaútočil z čela Zakarin, ktorý si náskok niekoľkých sekúnd odniesol až do cieľa. Polanc ostal v ružovom drese, o niečo si prilepšil Zakarin, Mollema a Landa.
14. etapa Saint Vincent – Courmayeur (horská, 131 km)
Dve stúpania druhej kategórie a dve prvej – to bola informácia pre etapu s číslom 14. Po včerajšom tvrdom závere jazdci nemali čas na odpočinok, a aj preto bolo zaujímavé sledovať, kto si ušetril najviac síl. Už 10 km po štarte sa na čele útočilo – avšak nie v zmysle každodenného úniku, ale o celkové poradie. Situácia sa upokojila, keď sa pred pelotónom sformoval 8-členný únik, v ktorom sa nenachádzala výraznejšia hrozba pre celkové hodnotenie (odhliadnuc od Polancovej situácie). 28 km pred koncom zavelil do útoku Carapaz, ktorý si nakoniec po sólovom dojazde odniesol už 2. etapové víťazstvo na tohtoročnom Gire a navyše sa aj prezliekol do ružového dresu. V celkovej klasifikácii si niekoľkými sekundami polepšil aj Yates a Nibali či Landa.
15. etapa Ivrea – Como (kopcovitá, 232 km)
Po dvoch náročných horských etapách síce neprišla voľnejšia rovinatá, ale naopak, oproti predchádzajúcej etape o rovných 100 km dlhšia s dvoma strednými stúpaniami a posledným, síce troj-kilometrovým, ale s priemerom 10,8 percenta. Niet sa preto čomu čudovať, že dvojica talianskych jazdcov na čele – Catalda a Castanea, dokázala udržiavať skoro 13-minútový náskok ešte 80 km pred cieľom. Ten sa s postupom času zmenšoval – pelotón navyšoval tempo a znižoval svoj počet. Pred posledným stúpaním na Civiglio bola skupina s Yatesom, Nibalim, Rogličom a inými len 2 minúty za čelnou dvojicou. Nástup Nibaliho pred záverečným zjazdom, ktorý veľmi dobre poznal, sa mu vyplatil. Aj keď víťazom sa stal Cataldo, Nibali s Yatesom získali cenné sekundy na Rogliča, ktorý v klesaní ešte k tomu spadol. Carapaz predviedol úctyhodný výkon, kedy nestratil ani sekundu a vedie o 47 sekúnd pred Slovincom.
Zaujímavý a napätý priebeh Gira ešte nekončí. Práve posledný týždeň bude vrcholiť boj medzi lídrami tímov – bude to predpokladaný Roglič, alebo prekvapí žralok z Messini – Nibali? Ako to vidíte vy?
(zdroj fotiek: FB/Giro d´Italia)
