Celých 21 etáp sme netrpezlivo očakávali každodenné zmeny situácie (nielen) v Taliansku, ktoré predpovedali to, či sa tento etapák uskutoční v plnej dĺžke, alebo bude musieť po niekoľkých dňoch skončiť. Našťastie, takéto čierne scenáre sú už minulosťou. Rovnako ako aj Tour de France, jej talianska alternatíva prekonala boj s pandémiou takmer na jednotku.
Titul putuje do Veľkej Británie
Aby sme nechodili dlho okolo horúcej kaše, povieme to rovno: víťazom celkovej klasifikácie 103. ročníka Giro d’Italia sa stal Tao Geoghegan Hart. Tento pretekár, ktorého meno mnohým takmer nič nehovorí, dokázal v nedeľnej časovke potvrdiť svoju dominantnú formu a zdolať súperov. Týmto výkonom sa jednoznačne zapísal do svetovej histórie cyklistiky. Navyše, ide o jeho najväčší úspech v kariére – spoločne s dvoma vyhranými etapami práve v tomto ročníku Gira. Po minuloročných dvoch vyhraných etapách na Tour of the Alps sú toto jediné víťazstvá pretekára z tímu Ineos Grenadiers. Svoje líderské postavenie v anglickom celku si získal po tom, ako po tretej etape odstúpil Geraint Thomas. Ineos sa po tomto nešťastí upriamil na etapové víťazstvá, avšak pri výkonoch Harta sa taktika zmenila práve v jeho prospech.
Mladá krv valcuje profesionálny pelotón
Tohtoročný víťaz má len 25 rokov. Víťaz Tour má 22. Minuloročný víťaz Tour mal taktiež 22. Tento až priam neuveriteľný vek je známkou, že nastáva obmena generácií. Stačí sa pozrieť na ďalšie miesta celkovej klasifikácie. Aj keď v nej nájdeme 35-ročných pretekárov, Jakoba Fuglsanga a Vincenta Nibaliho na 6., respektíve 7. mieste, pred nimi je hneď štvorica dvadsiatnikov. Po Hartovi je to hneď druhý, Jai Hindley vo veku 24 rokov, za ním jeho tímový kolega, Wilco Kelderman vo veku 29 rokov a nakoniec João Almeida, ktorý má len 22 rokov. Ak sa pozrieme aj na iné klasifikácie, tak práve tú vrchársku vyhral pred Hartom Ruben Guerreiro, ktorý má 26 rokov a doposiaľ nezaznamenal iné profesionálne víťazstvo. Obdobne aj Filippo Ganna vo veku 24 rokov s úžasnou sezónou nielen na Gire.
Samozrejme, je to malá vzorka, avšak s veľavravnými dôkazmi. Zaujímavá je skutočnosť, že práve títo poprední mladí pretekári majú za sebou krátku históriu – Hindley je profesionálom od roku 2016 (vo World Tour od 2018), Almeida dokonca od 2017 a v profipelotóne oblieka dres Deceuninck-Quick Step ešte len prvú sezónu. Bude toto trend budúcich rokov – ústup terajších tridsiatnikov a silná generácia mladíkov? Nechajme sa prekvapiť.
Etapovým víťazstvám kraľoval Ganna a Démare
Okrem celkového víťazstva sú vysoko hodnotené aj etapové prvenstvá. Ani v tomto ročníku nebola núdza o bojovné úniky alebo šprintérske finiše na hranici ľudských síl. Napriek tomu to boli práve štyria pretekári, ktorí si rozdelil väčšinu vavrínov (celkovo 12). Ide o vysoký pomer víťazstiev na jedného pretekára, avšak všetko má svoj dôvod. Najviac ich teda získal Filippo Ganna spolu s Arnaudom Démarom – každý po štyroch. Prvý menovaný ovládol všetky individuálne časovky (3), čo predpovedal aj fakt, že sa tento mladý Talian stal pred niekoľkými týždňami majstrom sveta v časovke. Naopak, 29-ročný Francúz, si prišiel po všetky štyri víťazstvá v záverečných šprintoch etáp, kedy sa mu podarilo poraziť Sagana celkovo trikrát. Diego Ulissi s dvomi výhrami bol taktiež súperom Sagana a Démara s nemenej úctyhodnými výkonmi. Nakoniec je potrebné spomenúť aj dve horské víťazstva teraz už celkového víťaza Gira, Tao Geoghegan Harta v rozhodujúcich etapách.
Sagan nedosiahol na tentokrát fialový dres
Výkony Petra Sagana sú v poslednom období interpretované ako dôkazy jeho stagnácií, ak nie výslovne regresií. Jednoducho povedané, mnohí mu už neveria, že dokáže úradovať s niekdajšou ľahkosťou. Na jeho debutovom Gire však dokázal vyhrať 10. etapu, kedy bol na tom „sám“ – jeho snaha bola zavŕšená sólovým únikom až na cieľovú pásku. To je práve ten štýl, ktorý si pamätáme aj napríklad z Okolo Flámska či Paríž-Rubaix. Nanešťastie toto jedno víťazstvo v kombinácii s ďalšími štyrmi druhými miestami nestačilo na výborného Arnauda Démara. Táto skutočnosť ale ešte nič nedokazuje. Zvláštnosť tejto sezóny vnáša do hodnotenia výsledkov a porovnávania jednotlivých cyklistov neistotu, ktorú len ťažko eliminovať. Inými slovami, Peter oslávil 30. narodeniny. To znamená, že o konci kariéry ešte len ťažko hovoriť. Veríme však, že ak bude budúca sezóna prebiehať v klasickom harmonograme, Sagana budeme naďalej vídavať v šprintoch alebo na klasikách ako doteraz.
Niekoľko štatistík nakoniec
Giro vo svojich 21 etapách potrápilo mnohých – medzi nimi bolo aj niekoľko desiatok pretekárov, ktorí to ešte pred ukončením vzdali alebo boli nútení odstúpiť. Celkovo tak išlo o 43 pretekárov. Najviac ich bolo počas desiatej etapy do Tortoreta (kde vyhral Peter Sagan) – celkovo až 16. Mimo toho zaujme aj zoznam „najlepších najhorších“ výsledkov v etape. Víťazom sa stal João Almeide s najhorším výsledkom na 28. mieste počas 21 etáp – úctyhodné. Keď už hovoríme o umiestnení, akú celkovú stratu mal podľa vás posledný muž po 21 etape? Povestný Maglia Nera (teda čierny dres, ktorý sa však už neudeľuje), získal na 133. mieste Brit, Jonathan Dibben so stratou 6 hodín a takmer 14 minút. Aj keď ide o najhorší čas, asi takmer pre každého z nás by to bol nadľudský výkon.
Tak a čaká nás už len posledná – La Vuelta. Dúfajme ešte raz, že sa zaobíde bez ťažkostí, ktoré v súčasnosti obmedzujú aj nás, obyčajných smrteľníkov. My môžeme len veriť, že Giro sa vráti aj o rok a to v plnej paráde.
