Po vyše 10 rokoch kariéry po prvýkrát na Gire
Znie to až neuveriteľne, avšak slovenský jazdec sa počas svojej kariéry ešte nezúčastnil na jednom z trojice svetových trojtýždňových etapákov. Celkovo sa tak zúčastnil na 13 podujatiach, z toho 4 krát na Vuelte a až 9 krát na Tour. Zaujímavosťou je aj skutočnosť, že od svojho začiatku profesionálnej cestne kariéry, pôsobil v talianskom tíme celých päť sezón! Ani to asi nebolo dostatočné na to, aby sa dostal do nominácie na Giro.
V rozhovore pre taliansky denník, La Gazzetta dello Sport, opísal svoje pocity zo štartu v štýle jemu vlastnom: „Tento rok sa program pozmenil a pred koncom kariéry chcem štartovať aj na Gire. Tento rok je ten správny čas a dúfajme, že to vyjde. Teším sa na to, že sa opäť vraciam na talianske preteky. Pospomínam na cesty, na ktorých som jazdil v čase existovania Liquigasu a neskôr každý rok na Tirreno-Adriatico.“
Konkurencia je silná, ale odlišná než na Tour
Talianska alternatíva francúzskeho zeleného dresu je fialový dres – „La Maglia Ciclamino“. Aj napriek zmene farby je stále jedným zo štvorice najcennejších ocenení na World Tour (samozrejme okrem výhry v etape). Čo sa týka histórie, minulý rok patril Saganovmu kolegovi, Pascalovi Ackermannovi, o rok predtým Elia Vivianimi a ešte pred ním Fernandovi Gaviriovi. Tieto mená sú synonymami šprintérskej elity, čo znamená, že Peter bude v ohrození predovšetkým od mien ako spomínaní Gaviria, Viviani alebo Rudy Barbier či Arnaud Démare.
V itinerári tohtoročného Gira je minimálne 8 etáp, ktoré môžu skončiť víťazne pre šprintérov – to znamená, že ani na samotnej trati jednotlivých etáp nie sú príliš náročné stúpania. To napomáha práve jazdcom ako Gaviria, Démare alebo Viviani. Naviac, ako sme boli svedkami na tohtoročných MS pred niekoľkými dňami, skvelú univerzálnu formu má aj Matthews. Samozrejme, prekvapiť môže ktokoľvek.
Aj Peter je len človek – čo ešte zvládne jeho telo?
Dôležitým aspektom pri odhadovaní výsledku je aj zvážiť, v akej forme je samotný pretekár a nespoliehať sa len na tradičné formulácie o jeho výkonnosti. Aj Peter Sagan v posledných dvoch rokoch prežíva akýsi regres, čo je však úplne prirodzené (aj vzhľadom na latku, ktorú si nastavil v sezóne 2016 a pod.). Možno je to spôsobené výpadkom pretekov v jarnej a letnej časti, ale výkony Petra Sagana mali počas Tour postupný vzostup. Aj keď dokázal v poslednej etape skončiť tretí, je otázne, ako sa cíti teraz.
Peter počas tejto sezóny ešte nezaznamenal počas 43 pretekárskych dní ani jedno víťazstvo. Dve druhé miesta a samozrejme aj top 5 je už počtom bohatšie. Ak by mal výkon Sagana stúpajúci charakter, bol by jasným favoritom pre tohtoročné Giro – Vivianiho výsledky na Tour sú takmer zanedbateľné, okrem 4. miesta v 10. etape a 5. v tej poslednej. Gaviria sa v období Gira nachádzal na Tirreno-Adriatico, kde skončil druhýkrát druhý – v oboch prípadoch za Ackermannom. Démare bol zas na Tour de Luxembourg, kde získal jedno prvenstvo.
Zásadnou otázkou v tomto zmysle je únava Sagana a samozrejme aj ostatných. Pozrime sa na to tak, že Sagan aj Viviani absolvovali 3 týždne na Tour, avšak s tým rozdielom, že Sagan bol aktívny v celom priebehu v snahe získať zelený dres, Viviani naopak využíval väčšinu etáp ako tranzit k ďalším. Gaviria síce pretekal, ale na týždňových pretekoch, rovnako ako Démare. V tejto rovnici vychádza Sagan ako najviac „vyčerpaný“ jazdec. Navyše medzi Tour a Girom sú len 2 týždne voľného času, čo je na dostatočný oddych primálo. Avšak, možno to bude dostatočná dávka na optimálne vyladenie vrcholu sezóny. Kto vie.
