Majstrovský obrat v poslednej etape pre Pogačara
Kto sledoval celú Tour od úvodných etáp, ten by len ťažko prikývol na názor, že Primož Roglič stratí žltý dres v poslednej etape, ktorá mala byť otázkou maximálne sekúnd. Opak bol však pravdou. Úsmevy, ktoré zdieľali obidvaja Slovinci ešte počas 19. etapy sa zmenili na slzy šťastia a bolesti, keď Primož Roglič deň na to preťal cieľovú pásku individuálnej časovky. Na displeji v cieli svietil jednoznačný dôkaz jeho prehry – strata 1:56 na Tadeja Pogačara.
Ak uvážime, že do tejto etapy nastupoval Primož s náskokom 57 sekúnd, výsledné poradie sa menilo. Tváre Toma Dumoulina a Wouta van Aerta, tímových kolegov Rogliča, ktorí nielen pomáhali tomuto lídrovi Jumbo-Visma počas takmer všetkých etáp, ale navyše skončili v časovke na druhom, respektíve štvrtom mieste, nevyjadrovali žiadne pozitívne emócie. Podľa ich slov ešte pred etapou si boli istí na vyše 90 percent, že Primož nemôže pred Parížom stratiť žltý dres. Stalo sa.
Pogačar je najmladším víťazom novodobej Tour de France
Minuloročný šampión, Kolumbijec Egan Bernal z tímu Ineos, bol taktiež oslavovaný ako najmladší – pri víťazstve mal totiž 22 rokov a 196 dní. Predbehli ho len dvaja jazdci – Holanďan Faber Francois z roku 1909 a Henri Cornet, ktorý mal v roku 1904 19 rokov a 352 dní. Aby sme sa vrátili k tohtoročnému víťazovi, Tadej Pogačar oslávil deň po záverečnej etape svoje 22. narodeniny.
Neuveriteľný výsledok oboch posledných víťazov je nielen rekordným zápisom, ale taktiež údajom, ktorý nám môže napovedať niečo o mladých pretekároch, ktorí dokážu už takmer na prahu dospelosti vyhrať jedny z najťažších pretekov sveta. Pre porovnanie, Chris Froome mal vyše 30 rokov, Geraint Thomas a Bradley Wiggins 32. Cadel Evans v roku 2011 až 34. Navyše sme mali možnosť vidieť niekoľkých mladých víťazov etáp – Marc Hirschi v 12. ako čerstvo 22 ročný, Lennard Kämna v 16. ako 23 ročný či Felipe Daniel Martínez vo svojich 24. rokoch získal 13. etapu práve pred Kämnou. Budeme tak svedkami éry „mladej krvi“, posúvajúcej tridsiatnikov do „starého železa“? Hádame, že asi také ľahké to nebude.
Sagan podľahol Bennettovi, avšak zaslúžene a so vztýčenou hlavou
Obrázky Petra Sagana v zelenom drese sú takmer ikonickou reprezentáciou tejto súťaže po celom svete. Niet sa čomu diviť – jeho sedem titulov počas ôsmich rokov sú jednoznačným dôkazom o jeho dominancii. Tento rok bol však iný. Či už to bolo poznačené problematickou sezónou bez množstva pretekov alebo inými dôvodmi, Peter stratil víťazstvo v prospech jeho bývalého kolegu, Sama Bennetta. Tento Ír si obliekol dres už v desiatej etape, keď z neho vyzliekol Petra Sagana a nepustil ho zo svojich rúk až do Paríža.
Aj napriek viacerým snahám tímu BORA-hansgrohe, ktorá dokázala v 14. etape odtrhnúť Bennetta a pripraviť pozíciu pre Petra alebo v 19., kedy si z menej početnej skupiny nastúpil k druhému víťazstvu Søren Kragh Andersen, znemožnili Slovákovi zmazať stratu, ktorá sa pohybovala okolo 50 bodov. Navyše výraznou komplikáciou bolo aj rozhodnutie rozhodcov v 11. etape, kedy penalizovali Sagana, ktorý došiel na 3. mieste za nebezpečný šprint a okrem straty bodov v cieli, mu bolo odobraných aj 13 dodatočných bodov. V konečnom dôsledku bol Bennett jednoznačne lepším šprintérom v rovinatých etapách, čo potvrdil dvoma víťazstvami v 10. a 21. etape. Na treťom mieste klasifikácie skončil Talian, Matteo Trentin.
Štatistika nezaškodí – víťazstvá, pády a iné zaujímavosti
Okrem zeleného dresu či toho žltého sa rozdávali aj iné, nemennej hodnotné ocenenia. Tak napríklad, ak ide o víťaza do 25 rokov či kráľa vrchárov s bodkovaným dresom – tie obe získal taktiež Tadej Pogačar. Iného víťaza má klasifikácia tímov, v ktorej sa hodnotia traja najlepšie postavení jazdci a ich súčet časov. Tu, ako je to už zvykom, dominoval Movistar s náskokom 18:31 pred Jumbo-Visma.
Medzi jednotlivými víťazmi etáp sme videli dvakrát Sama Bennetta, Tadeja Pogačara, Wouta van Aerta alebo Kragha Andersena s Calebom Ewanom. 21 etáp si tak rozdelilo 14 pretekárov. Oceneným bol aj Roger Kluge z Lotto Soudal, ktorý získal tzv. Lanterne Rouge (teda červený lampáš) za posledného klasifikovaného pretekára v cieli Tour. Roger stratil na víťazného Tadeja 6:07:02 a bol 146. pretekárom. Tour tak nedokončilo presne 30 pretekárov.
Jednou z rovnako prestížnych cien je aj ocenenie „najbojovnejšieho pretekára Tour“. Tá je celkovým ekvivalentom tzv. červených čísel, ktoré získava jeden pretekár na konci etapy. Pri tomto hodnotení sa prihliada na jeho súťaživosť – napr. zapojenie sa do úniku a najdlhšie zotrvanie v ňom. Marc Hirschi získal toto ocenenie v roku 2020 aj vďaka jeho nemiernej vytrvalosti v útokoch, ktoré sa mu odmenili víťazstvom v 12. etape.
Taká teda bola Tour de France. Našťastie sa zaobišla bez predčasného ukončenia či iných nepríjemností. Ani úrazov nepribudlo mnoho. Na rade je už tento týždeň boj o Majstra sveta, a hneď potom Giro dʹItalia. Kalendár je nabitý – zostaňte teda naladení!
Zdroje fotografií: FB/Letour A.S.O. / Pauline Ballet
