Rozhovor: Fortis Vintage Bicycles – duch cyklistickej histórie ožíva

Na začiatok sa nám krátko predstav a povedz nám, aký máš vzťah k cyklistike.
Venujem sa zbieraniu historických bicyklov a spoznávaniu cyklistickej histórie. Ako rodený Bratislavčan som už niekoľko rokov spokojným obyvateľom Košíc, ktoré majú svoj podiel na vzniku môjho zberateľského postihnutia – je tu múzeum, kde vytváram expozíciu bicyklov a dá sa tu pomerne bezpečne jazdiť po meste. Môj vzťah k cyklistike vznikol ešte v 80-tych rokoch, keď som dostal svoj prvý bicykel (chlapčenský sídliskový sen – BMX) a zanikol po pár rokoch. Skoro 30 rokov som bol príležitostný užívateľ dvoch kolies na rekreačnej úrovni na petržalskej hrádzi, v štýle po prvý bufet a späť.

Dnes prijímam označenie cyklistický fanatik ako jemné vyjadrenie mojej vášne pre bicykle. V súčasnosti okrem zberateľstva píšem články o histórii bicyklov do časopisu Veterán a robím raz do roka výstavu bicyklov na veteránskej akcii v Košiciach. Moje hobby je aj fotenie bicyklov, ktoré som zreštauroval, fotoalbumy je možné vidieť na mojej stránke na Fortis Vintage Bicycles. Žiaľ, do aktívnej športovej roviny sa mi zatiaľ nedarí túto vášeň posunúť. Jednak pre všetok voľný čas venovaný zberateľstvu a jednak pre drobný problém, že vždy, keď našetrím nejaké financie na kúpu horského bicykla, príde do toho nejaký historický kúsok, ktorý sa nedá odmietnuť.

Prečo si vôbec začal so zbieraním starých bicyklov a ako to vyzeralo zo začiatku?
Na začiatku som vôbec nemal ambície zbierať bicykle. Keďže bývam v Košiciach 5 minút bicyklom od centra a dosť to tu žije retro bicyklami, rozhodol som sa, že si zoženiem nejaký “retro café racer”. Získal som Esku Premier z 80-tych rokov, trochu ju vytuningoval a bol som spokojný. No túžil som prerobiť nejaký bicykel aj pre partnerku a chcel som niečo staršie. Moja prvá Eska teraz brázdi ulice Lisabonu. Bicykel som zohnal tiež priateľke, prerobil a nedá naň dopustiť. Rovnako môj syn jazdí na prerobenom pretekárskom cesťáku na 20-tkách kolesách. Ako som hľadal pre ňu vhodný bicykel na inzercii, zistil som, že sú rôzne typy, dizajny a značky.

Našťastie, už od začiatku som mal prístup, že o tom, čo objavím, musím mať čo najviac informácií a vedieť, že sa do toho oplatí investovať. Postupne som začal kupovať starinky z inzercie a s pribúdajúcimi kusmi sa vášeň nabaľovala. Skutočné zberateľstvo začalo, keď som sa z našej inzercie posunul do zahraničnej. S tým prišlo aj poznanie, že bicykle sa nemajú len zhromažďovať, ale mali by mať aj historickú hodnotu, muzeálnu kondíciu a majú byť prezentované a nie dobre utajené, ako je u nás zvykom. Spoznanie zahraničných zberateľských trendov mi pomohlo sa rýchlo zbaviť nutkania zobrať každý hrdzavý bicykel, čo vyzerá staro a naučilo ma to skĺbiť vášeň s kritickým uvažovaním. Veľa informácií a bicyklov som pochytal z Facebooku, kde sú desiatky rôznych medzinárodných skupín zameraných na históriu cyklistiky, rovnako máme české a slovenské skupiny, kde sa v diskusiách vzájomne obohacujeme o nové poznanie.

Po necelých 4 rokoch však už poznám veľa zberateľov osobne, najmä zo Slovenska a Čiech a s viacerými máme vytvorené kamarátstva. V kontakte som aj s ľuďmi z celého sveta, pričom nie je to len o výmene informácií a kupovaní bicyklov, ale aj o ich posúvaní iným zberateľom a múzeám. 6 bicyklov som poslal do múzea v Sao Paule v Brazílii, niekoľko ich skončilo na Malte, v Taliansku, Japonsku, USA, Rakúsku, Čechách a v Nemecku. Momentálne mám v zbierke 77 bicyklov a ďalších asi 150 mi prešlo rukami.

Opravuješ tieto kúsky alebo ich vystavuješ v stave, v akom ich dostaneš či nájdeš?
Tu si treba objasniť pojmy prístupu k historickým bicyklom. Ten najhorší je prerábka, čo je, keď sa úplne pustí fantázia pri renovácii bicykla, bez ohľadu na historické súvislosti. Často to vidieť na bicykloch, ktoré sú pozliepané z toho, čo šrotovisko a garáž dala, nalakované celé načierno s chrómovými časťami natretými striebrenkou. Samozrejme, ak je to od začiatku brané ako prerábka na retro bike, s dôrazom na kreativitu autora, tak je to v poriadku. Vizuálne najkrajší prístup je renovácia bicykla, kde sa všetko opravuje, chrómuje, lakuje a linkuje presne podľa toho, ako zišiel z výroby, bez zásahov fantázie. Tento prístup je finančne náročný (700-1 000 €) a z môjho pohľadu má zmysel len pri vzácnom type bicykla, ktorý sa nájde v dezolátnom stave.

Pri bežných modeloch historických bicyklov sa v prípade predaja investícia nevráti. Zberateľsky najvzácnejšie a z muzeálneho hľadiska najlepšie sú bicykle vo výbornom pôvodnom kompletnom stave. Takéto kúsky sa reštaurujú, čo je kompletné vyčistenie a zakonzervovanie pôvodného stavu. Je prípustné doplniť chýbajúce drobnosti (ako sú napríklad gripy, kapsičky, pedále, pumpa, svetlo) dobovými doplnkami, no samotný bicykel musí byť kompletný s originálnym lakovaním a bez zváraných častí. Ja sa orientujem hlavne na bicykle v pôvodnom stave, pričom momentálne mám za sebou 165 zreštaurovaných kúskov, 1 renovovaný a 8 prerábok, ktoré som spravil pre občasné nutkanie sa kreatívne ventilovať.

Ako dlho ti trvá príprava a renovácia jedného bicykla, kým je schopný umiestnenia v múzeu?
V závislosti od stavu je to od 10 do 30 hodín čistého času práce na jeden bicykel. 10 hodín je to pri top stave, ktorý treba len očistiť od starej špiny. Každý bicykel však rozoberám a do poslednej podložky pod „šróbikom“ je vyčistený a zakonzervovaný. Čím viac je bicykel hrdzavý a spoje zapečené, tým sa predlžuje čas práce. Všetky časti treba odhrdziť, vybrúsiť a vyleštiť tak, aby sa zachovalo čo najviac pôvodného chrómu. Na lakovaných častiach oživujem lak a celý bicykel konzervujem tak, aby v suchu vydržal pár rokov bez novej hrdze.

Niekto na to strieka priehľadný lak, no ja to nerobím, pretože ide o trvalý nový prvok na starom bicykli. Tiež sa vyhýbam bežnému postupu, keď sa odstránia staré hrdzavé špice a niple. Keďže aj to je pôvodný komponent, špice a niple ručne čistím na nerozpletenom kolese, aby pri rozpletaní náhodou nepraskli. Je to zdĺhavý stereotypný proces a špinavá piplačka s detailmi.

Rovnako zachovávam a reštaurujem pôvodné plášte, vymieňam ich za nové len vtedy, keď bicykel získam s novšími plášťami. Originál plášte sú vzácnosť, keďže to bol najviac menený materiál na bicykli. Asi na 40 bicykloch mám pôvodné plášte, najstaršie majú 110 rokov a vyzerajú skoro ako nové. Pre ďalšie generácie zberateľov zbieram československé Barumky, pretože každý to dnes vyhadzuje a raz príde doba, keď aj dnešné Velamosy, Pioniery a Favority budú historické bicykle, ktoré si zaslúžia pôvodnú obuv.

Aké kúsky si ceníš najviac?
Cením si všetky kúsky v zbierke, pretože ich bolo náročné zohnať a zreštaurovať. No ak by som si mal vypichnúť pár topiek, boli by to tieto:

• • Z cestnej cyklistiky je to profesionálny bicykel od francúzskej značky Alcyon, ktorý v roku 1939 jazdil na Tour de France pre belgické zoskupenie.
    

• • Má prehadzovačku Simplex Champion du Monde, Extra Legere, čo bola prvá prehadzovačka klasickej koncepcie používaná v profi pelotóne. Z vojenských je zaujímavý prototyp rakúskeho bicykla Puch z roku 1939, ktorý má základ v motocykli Styriette.
    

 

• • Švajčiarsky vojenský bicykel MO-05 z roku 1939 je zaujímavý raritným vozíkom pre ranených.
    

 

• • Bicykel Rapido bol vyrobený v roku 1967 pre spoločnosť Škoda Jawa motors, Ltd. v počte 50 kusov pre účely výstavy EXPO Montreal 1968. Bol rozdávaný obchodným zástupcom Škody a Jawy na severoamerickom trhu a len tento jediný dostal naspäť do Európy obchodný riaditeľ Tatry Kopřivnice. Francúz Le Petit Bi z roku 1938 je prvý malý mestský bicykel v histórii, bez neho by sme dnes nemali všetky tie Bromptony, Moultony, Dahony, Esky skladačky či Sobi 20.
    

 

• • La Petit Bi 1938.
    

 

• • Britský tandem BSA z roku 1934 je zaujímavý tým, že je to prvý bicykel so šitým sedlom s kokosovou výplňou, čo bol trend ďalších 50 rokov. Okrem toho má jedinú prehadzovačku svojho druhu, kde reťaz pri prehadzovaní nebehá po kazete, ale naopak, reťaz je statická a kazeta behá pod reťazou.
    

 

• • Celoplastová Itera od Volva zo Švédska z roku 1982 je bicykel, ktorý aj keď patrí k najväčším prepadákom v histórii, je zároveň jeden z najikonickejších bicyklov.
    

 

• • Randonneur Wonder z Francúzska už v roku 1937 dosahoval parametre, kde sa mnohí výrobcovia dostali až o 30-40 rokov neskôr.
    

 

• • Krásou očaria duralové bicykle Gnome et Rhône.
    

 

• • Duravia z Francúzka zo začiatku 50-tych rokov, či rovnako starý nemecký Hercules.
    

 

• • Technicky zaujímavý je nemecký bicykel Adler z roku 1935 s trojrýchlostnou prevodovou skriňou, či Phänomen Schwungrad s odpruženou zadnou stavbou.
    

 

• • Phänomen Schwingrad.

• • Athena z 1905 s drevenými blatníkmi a ráfikmi.
    

 

• • To, že fixie bike nie je žiadna novinka, svedčí aj francúzska Ardenaise z roku 1898, kedy bol pohon „furtšlap“ štandardom. Vzácne kusy sú aj z československej histórie, napríklad jeden z prvých vyrobených Favoritov.
    

 

• • Favorit 1951.

• • Favorit F1 na Campagnole z roku 1966.

Či séria limitovanej série skladačiek Eska 622.

• • Dva vzácne bicykle ešte čaká renovácia, jeden je dámsky bicykel Baťa z polovice 30-tych rokov, ktorý má celý rám z dvoch trubiek a francúzsky bicykel od rámara Nicolasa Barru. Tento rámar robil zberateľské šperky vo forme duralových rámov bez spojok (fillet brazed frame). Mojou srdcovkou je mestský bicykel Peugeot, typ Porteur, ktorý ma očaril svojou eleganciou.

No v zbierke mám aj drevený Chopper či bambusový bicykel. Cením si aj zbierku karbidových, sviečkových a petrolejových lámp, ktorými sa svietilo na bicykloch v rokoch 1880-1930.

Tvoja zbierka je jediná na Slovensku, hoci v zahraničí môžeme nájsť množstvo múzeí zameraných na históriu cyklistiky. Čo si myslíš, prečo si na Slovensku jediný?
Tu musím opraviť, na Slovensku je už pomerne dosť zberateľov historických bicyklov aj takých, ktorí sa tomu venujú 20 rokov. Špecifikum Slovenska je, že skoro všetci sa orientujú na predvojnové bicykle z ČSR. Pokiaľ viem, som prvý, čo sa zaujíma o celú históriu cyklistiky z celého sveta a všetky jej oblasti. V Košiciach mám kamaráta, ktorému pomáham budovať zbierku rovnakých parametrov a tak sme tu už dvaja. Čo sa týka múzeí, v tom sme tiež na Slovensku špeciálni. Doteraz nemáme žiadne samostatné múzeum, hoci v Západnej Európe a Severnej Amerike je štandardom niekoľko múzeí v jednom štáte. Možno je to aj tým, že sme pomerne hornatá krajina, v minulosti bol bicykel luxusom a ľudia boli chudobní a možno aj tým, že do roku 1989 tu nebola žiadna výroba. Jednoducho, chýba nám tradícia.

Môžeme si tvoju zbierku prezrieť aj osobne? Ak áno, kde sa to dá?
Zbierka je v Slovenskom technickom múzeu pri letisku a v Múzeu letectva a dopravy v Košiciach. Menšia časť zbierky je v súkromnom múzeu Cassovia Classic, tiež v Košiciach. A niečo je možné vidieť u mňa doma pri káve.

S akými problémami si musel zápasiť, až kým sa ti podarilo vytvoriť a inštalovať túto expozíciu?
Nenazval by som to problémami, skôr drinou. Bicykle v múzeu z priestorových dôvodov visia zo stropu na reťaziach, a je to celkom fuška ich tam zavesiť. Pomáhajú mi s tým ochotní zamestnanci múzea, inak nadšenci do veteránov a histórie techniky dopravy.

Ako získavaš ďalšie bicykle? Existujú nejaké burzy či trhy s cyklistickými veteránmi?
Základným zdrojom je internet, najmä slovenské alebo zahraničné inzertné weby. Kvalitné veci som zohnal cez Ebay a skupiny na Facebooku, no ovocie priniesol až networking a osobné priateľstvá. Aj na burzách sa dajú nájsť zaujímavé veci, no skôr na veteránistických burzách v Čechách.

Aké sú tvoje plány do budúcna? Plánuješ založiť vlastné múzeum?
Vo svete majú zberatelia bicyklov matematický vzorec zberateľstva N+1. N je konečný počet bicyklov v zbierke a 1 je nečakaný nový prírastok. Žijem týmto vzorcom, takže plány sú nekonečné. Chcem sa viac orientovať na kultové cestné bicykle od rámarov ako sú Massi, Pogliaghi, Galmozzi či Colnago, v pláne mám zopár amerických cruiserov z 30-tych až 50-tych rokov, či niektorý z prvých horských bicyklov, napríklad Specialized Stumpjumper z 1981. Vo vlastnej réžii zriadiť múzeum, ktoré by sa uživilo zo vstupného, je na Slovensku utópia. S kamarátom Petrom Luczym máme v tomto smere do budúcna plány, ale budeme sa musieť poobzerať aj po externých zdrojoch podpory.

Venuješ sa cyklistike aj aktívne?
Popri práci, rodine a stovkách hodín vo voľnom čase venovaných bicyklom, stíham jazdiť akurát na kávu do mesta. Láka ma randonneuring, ale chýba mi na to zatiaľ bicykel aj správna partia. Určite v budúcnosti pribudne nejaké MTB na ľahké výlety, ale zatiaľ som všetky financie úspešne rozflákal na staré železo.

A teraz možno podpásová otázka: Ak by si si mal vybrať medzi novým karbónovým rámom a tým oceľovým, po akom by si siahol?
Stále sa na to pozerám ako zberateľ. Oceľové rámy sa tiahnu celou históriu a ponúkajú úžasné veci hraničiace s umením. Karbón je materiál prítomnosti a budúcnosti, no nemá ešte takú historickú hodnotu a správnu dávku emócií. Ale už aj tu sa nájdu zberateľské kúsky ako napríklad Look KG86, Vitus ZX-1 alebo prvé karbóny od Kestrelu. Samozrejme, iný pohľad, či už na karbón alebo oceľ, je na bicykle, patriace konkrétnym jazdcom alebo tímom, tu majú svoju zberateľskú hodnotu aj bicykle z minulého roka. Oceľové rámy pritom nie sú z môjho pohľadu oproti karbónu nemotorní dinosauri. Trubky značiek Columbus, Reynolds či Ishiwata tu budú vždy pre nostalgikov či fajnšmekrov, aj keď pochybujem, že by sa vrátili napríklad do cestnej profi cyklistiky.

Ako sa pozeráš na nové materiály pri výrobe bicyklov? Máme karbónové rámy, ráfiky, poprípade duralové zmesi…
Vývoj, ktorému rozhodne fandím. Je úžasné vidieť bicykle vážiace pod 5 kíl. Som zvedavý, kam sa budú posúvať hranice v materiáloch aj v technike. Zo zberateľského hľadiska sú to vysoké méty, pretože top kúsky majú cenu nového auta a nerobia sa v desaťtisícových sériách.

Ako by sme mohli podporiť tvoju expozíciu?
Najlepšie asi návštevou :-). Ak by niekto z čitateľov mal starý bicykel, ktorý by chcel posunúť ďalej, poteší ma, ak mi napíše na andrejfortis@gmail.com alebo na Facebooku na mojej stránke Fortis Vintage Bicycles.

Na záver osobnejšia otázka. V slovenských podmienkach nie je ľahké vytvoriť takýto projekt. Čo ťa naďalej drží pri tomto koníčku?
Na túto otázku aj ja hľadám odpoveď :-). Neviem to presne definovať, no som v tom tak namočený, že už ma asi nikde nevyliečia. Podľa mňa by mal mať každý nejaké zmysluplné hobby alebo šport, nech už je to hocičo. Dáva to zmysel tráveniu voľného času. Zberateľstvo má z mojej skúsenosti navyše zopár plusov, vytvárajú sa hodnoty, zachraňuje a mapuje sa história, človek si cvičí mozog aj mimo práce a vytvára si vzťahy a zážitky. Navyše je tu aj adrenalín a radosť pri uplatnení vzorca N+1. A cyklistika, aj keď má „len“ 200 rokov, je oceán možností a inšpirácie.

Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa úspechov a šťastia pri hľadaní nových, teda starých kúskov :-).