Celkom bežným javom je, že najmä chlapi chytajú okolo 30-tky druhý dych, čo sa týka ich nesplnených snov a ambícií. Buď sa vracajú k športovým aktivitám z mladosti, alebo si nachádzajú nové koníčky. Svoj život si na rozdiel od 20-tky už zariadili, majú slušný job, vyriešili bývanie a často im doma behajú už deťúrence. Tak, akú novú výzvu si vymyslieť? Pokojne to môže byť aj majster republiky v cyklistike.

Zdieľať:

Že sa jedná o šťastie a nie prekliatie, že muž nájde nové “koreníčko” života v športe a nie v nevere a drogách :-), často sami pripomíname doma polovičkám. Ako toto všetko zvláda špičkový “veterán” a top jazdec kateģórie masters A (30-40 rokov), nám porozpráva Laco Šidlo.

Ako to je s tebou Laco, čo si robil po skončení cyklo kariéry?
Môj “pád” po ukončení profi cyklistickej kariéry bol tvrdý. Začínal som od nuly v rôznych obchodíkoch v Tescu a brigádach. Nemal som vhodnú kvalifikáciu. Skúsil som 3 roky Anglicko, ako väčšina mojich rovesníkov, a tak som sa rozbehol. A pochopil, že to nie je cesta pre mňa. Nasledoval návrat a zamakanie na práci v rámci Slovenska a Českej republiky. Odmakal som si 10 rokov, 13-16 hodín denne, niekedy aj dve práce, vďaka čomu mám dnes slušnú prácu, dobrý príjem a môžem si sponzorovať cyklistiku.

Zanevrel na chvíľu úplne na šport?
Vždy som športoval. Po ukončení kariéry, ako som už spomínal – profi cyklistiky v klube Železiarne Podbrezová, som si dal od biku pauzu. Nahradil som ho korčuľami, behom, badmintonom, plážovým volejbalom, plávaním, turistikou a všetkými športmi, ktoré som nemohol robiť ako cyklista – profík.

Aké boli tvoje začiatky s cyklistikou?
Bikros. Dnes už neznámy šport, povedal by som. Ako 7-ročný som skákal po tratiach, chodil na preteky do Rakúska, trénoval 3-6x do týždňa. Nič, čo by si moje deti dokázali predstaviť :-). Potom po zranení prestávka a horská cyklistika. Zlatá éra 90-tych rokov.

Čo predchádzalo prestávke v cyklo kariére?
V klube nebolo miesto pre 20-ročného jazdca, lebo Podbrezová naberala starších mužov do svojho pro-kontinentálneho tímu. Moje výsledky neboli nejako oslňujúce, často som pracoval len na lídra. Nemal som ani trénera, skúsenosti a takto to už ďalej nešlo. Nepredĺžili mi zmluvu a za “materiál” sa mi jazdiť nechcelo.

Čo bol impulz pre reštart?
Vždy som chcel začať jazdiť znova. Aspoň pre seba. Manželka povedala, že si mám kúpiť cesťák. Tak som si kúpil Meridu 904. A už to začalo.

Ako to bolo u vás doma, oľutovala žena svoju radu?
To bola ešte sranda. Nejazdil som preteky, len pre seba, nebol to stres a nervy. Horšie bolo, keď som si predsavzal, že vyhrám “slovenské majstrovstvá sveta amatérov” v Kláštore pod Znievom. Ktoré som aj na prvý pokus vyhral. Ten rok som už najazdil 6-7 tisíc km.

Máš nejaký systém, ako to všetko skĺbiť tak, že sú všetci spokojní?
No sú to tréningy aj o 4-5 hod. ráno, pred prácou. Snažím sa deti na víkend brať k babičke, nech si žena oddýchne a keď sa dá, zobrať ich poobede von a podobne. Rozvážam do škôlky, aktivity po škôlke, krúžky. Ale určite je cyklistika žrút času.

Nejaký extra tip, vďaka čomu to funguje, že úspešne kombinuješ kariéru, rodinu a šport?
Tréning musí ísť na úkor tvojej pohody a voľného času. Nie rodiny.

Koľko jazdíš teraz? Hodín, km? Ako časovo náročná je cyklistika?
Je to masaker. Jazdím okolo 8-10 tisíc km ročne, nejaká turistika a horský bike. Bohužiaľ, cestná cyklistika potrebuje hodiny tréningu. Tomu sa nevyhneš.

Čo víkendy a pretekanie? Ako tolerujú doma toto?
Mám veľmi tolerantnú ženu. Snažím sa vracať z pretekov čo najskôr, nenaťahovať to. Pretekám v podstate iba jeden pohár, Merida Road Cup (22 kôl).

Prečo toto všetko dobrovoľne podstupuješ?
Je to závislosť na športe a ľuďoch okolo. Baví ma kolektív a typ ľudí tam. Máme rovnakú úchylku, baví nás sa trápiť a mať boľavé telo. Je to rovnaká choroba ako každá iná, kde sa združujú pacienti.

Na čo si v novo naštartovanej kariére masters cyklistu najviac pyšný? Tvoj top úspech?
Uff. Tak je to amatérska liga, trápime sa s účasťou. Ľuďom sa nechce, alebo nemajú (nechcú) dávať do toho peniaze. Ale vždy sa nájde 5-10 ťažkých súperov. Určite si cením titul majster Slovenska v časovke jednotlivcov a dvojnásobný titul majstra Slovenska v pretekoch jednotlivcov. Hlavne ten druhý, na ťažkej trati v Sokolovciach.

Plány do budúcnosti? Potiahneš až do masters G (nad 75 rokov)?
Podľa zdravia a financií. Momentálne sa trápim s reumatickou artritídou, beriem biologickú liečbu. Kĺby bolia.

Odkaz pre tých, ktorých rovnako „chytila“ táto športová závislosť?
Športujte s rozumom, rešpektujte rodinu a potreby partnerov. Hľadajte kompromis.

Lacovi ďakujem za rozhovor a návody a teším sa na naše víkendové stretnutia na pretekoch. A hlavne, veľa zdravia!

(fotky archív L. Šidlo + I. Oravcová)

Viac v sérii Rozhovory so zaujímavými cyklistami

Všetky články v sérii Rozhovory so zaujímavými cyklistami
Táto stránka používa cookies

Viac informácií o spracúvaní vašich osobných údajov na ich základe a o vašich právach nájdete v časti Informácie o spracúvaní osobných údajov pomocou cookies a iných internetových technológií. Nižšie môžete tiež udeliť súhlas so spracúvaním osobných údajov na štatistické a analytické účely používateľského správania.