Ahoj! V úvodných slovách sme sa snažili krátko predstaviť tvoju minulú sezónu. Ale predstav sa nám. Kto je Nora Jenčušová, aké si mala detstvo a ako si sa dostala k cyklistike?
Od detstva som mala čas vyplnený rôznymi aktivitami – tanec, plávanie, príroda … a aj napriek tomu som trpela miernou nadváhou. Keď som skúsila môj prvý triatlon, ktorý som si okamžite zamilovala, zvýšila sa moja tréningová aktivita a zároveň aj kondícia. Ako viete, triatlon sa skladá z troch odlišných športov. Plávanie – som už mala čiastočne natrénované, bicykel – veď stačí nejako točiť a beh – tam som mala obrovské rezervy, s ktorými mi ešte stále pomáha môj tréner p. Zajac. Moje cyklistické začiatky boli na Detskej Tour Petra Sagana, ktoré ma po celkovom víťazstve v roku 2015 navnadili vyskúšať to na ceste. Až prvé kolá slovenského pohára v cyklistike mi ukázali, že nestačí len nejako točiť. Preto sme oslovili klub CEA Schwabik cycling – Spišská Nová Ves, kde mi svoje cyklistické skúsenosti odovzdáva donedávna aktívny cyklista Johann Schwabik spolu s otcom p. Schwabikom.
Čoho všetkého sa musíš v mladom veku vzdať, aby si sa mohla venovať cyklistike?
Neviem, či je to správne slovo „vzdať sa“. Šport, pohyb, pretekanie, tréningy je to, čo ma baví, robí mi radosť a dostatočne napĺňa. Momentálne mi kiná, kávy, diskotéky nechýbajú. Snáď niekedy letné dovolenky s rodičmi, čo však nie je možné kvôli pretekaniu, keďže kalendár pretekov je dosť nahustený.
Hore sme spomenuli tvoje minuloročné výsledky. Na čo si ešte v svojej doterajšej kariére pyšná? Čo stojí za zmienku?
V cyklistike ma okrem Majstrovstiev sveta určite potešilo dvadsiate miesto v časovke jednotlivcov na majstrovstvách Európy v holandskom Alkmaare, 19. miesto v konečnom poradí na NCUPe – Watersley Ladies Challenge – Holandsko. V triatlone niekoľko titulov Majsterky Slovenska, 18. miesto na Majstrovstvách Európy dorastencov v rakúskom Kitzbüheli.
Na Majstrovstvách Slovenska v cestnej cyklistike si v obidvoch disciplínach skončila na prvom mieste. Popíš a oživ nám tieto preteky. Ako prebiehali preteky s hromadným štartom?
Hromadný štart Majstrovstiev Slovenska junioriek sa konal vo Vidnave v Čechách. Štartovali sme spolu s českými pretekárkami, ktoré z pretekov nepoznám, nevedela som čo od toho čakať. Po naštudovaní dosť členitej trate sa otváralo viacero možností vývoja pretekov. Keďže som to nechcela nechávať na záverečný špurt a na vozenie sa v balíku, s otcom sme premysleli niekoľko variánt úniku. Takže približne 25 km pred cieľom v stúpaní sa mi podarilo odtrhnúť a hneď prebehlo mysľou – no dobre a čo teraz ? Únik sa podaril, ale do cieľa ešte ďaleko. Nič iné neostávalo len do toho tlačiť a do cieľa som prišla s vyše trojminútovým náskokom.
Ako hodnotíš svoj výkon na časovke? Bolo to utrpenie alebo sa ti išlo dobre?
Majstráková časovka v Trnave bola celkom fajn. Dobrá rozcvička, nálada, pohoda. To všetko mi dávalo predpoklad na slušný výkon. Počas jazdy bolo možné na trati kontrolovať súperky na niekoľkých obrátkach. Čím som k súperkám bola bližšie, tým lepšie sa mi išlo. No a nakoniec to vyšlo.
Za aký tím pretekáš?
Ako som už uviedla, doteraz pretekám za tím CEA Cycling Schwabik.
Zúčastnila si sa aj na Majstrovstvách sveta. Ako vyzerali preteky. Skús nám ich viac priblížiť. Ako sa ti jazdilo, aká úroveň bola pri ostatných pretekárkach a ako hodnotíš svoje 59. miesto?
59. miesto určite nie je pre mňa uspokojivé aj vzhľadom ku výbornej podpore organizačného tímu, ktorý mi vytváral vynikajúce podmienky. Ako ste mohli vidieť v priamom prenose, celý priebeh pretekov bol veľmi chaotický a hlavne poznačený mnohými pádmi. Hneď v úvode sa mi podarilo po kontakte s pretekárkou spadnúť, kde okrem dobiehania, tržných rán, som si aj poškodila radenie na bicykli, ktoré mi v ďalšom priebehu pretekov robilo problémy. A v takomto štýle prebiehali preteky aj ďalej: 68 km hromadný pád – ja na asfalte – dobiehanie, 45 km padlo to predo mnou – dobiehanie,… čiže ďalej to bolo už len o tom – vyhnúť sa pádom a s poslednými silami niečo vymyslieť – buď – alebo.
Viacero favoritiek to už nedokázalo docvaknúť. Vysilená, ale odhodlaná ešte niečo vymyslieť som sa od 35teho kilometra pred cieľom pomaly presúvala na čelo balíka so zámerom skúsiť to sama potrhať, prípadne zachytiť nástupy súperiek. Rozhodnutie padlo na 29 km pred cieľom v miernom stúpaní, kde sa ku mne pridala nakoniec víťazka hromadného štartu Megan Jastrab a angličanka Elynor Backstadt. Únik ako sľubne začal, tak po približne dvoch kilometroch aj skončil, keď súperky nespolupracovali a ja som nedokázala poškodené radenie presvedčiť do ťažšieho prevodu. Takto nás balík dobehol. Zvyšok pretekov už bol len boj s prehadzovačkou, dažďom, zvýšeným tempom balíka a približne 6 km pred cieľom mi balík v stúpaní ušiel. Takže s výsledkom určite spokojná nie som, snažila som sa bojovať dokonca, nevyšlo to, ale určite to bola pre mňa obrovská skúsenosť.
V časovke to však bolo dobré 23. miesto. Spokojná?
Celkovo časovku špeciálne netrénujem, čo je určite chyba. V prvých kilometroch som sa trošku trápila aj preto, že hneď úvod bol do mierneho stúpania. Tam som nakoniec aj najviac stratila. Časovka bola pomerne technická k čomu sa pridal dážd. Som ale rada, že v druhej polovici trate to už bolo na úrovni najrýchlejších pretekárok. Po dojazde do cieľa som mala vcelku dobré pocity, no keď sa objavili kompletné výsledky, tak zistenie, že mi chýbala sekunda do prvej dvadsiatky a osem sekúnd do prvej pätnástky ma nepotešilo. Ale s odstupom času to hodnotím vcelku pozitívne.
Čo ťa na Majstrovstvách sveta zaujalo najviac?
Určite profesionalita a priateľská atmosféra zo strany usporiadateľov, precízna kontrola pred časovkou, napr. merali výšku ponožiek atď. Fanúšikovia, ktorí žili celými Majstrovstvami sveta, povzbudzovanie od malých detí až po dospelých, vynikajúca atmosféra.
Ako vyzerá tvoja zimná príprava? Čo všetko zaraďuješ do prípravy pred novou sezónou?
Je to taká klasika: trenažér, valce, bežky, turistika,… no a snažím sa venovať škole, keďže tam mi rodičia žiadne ústupky netolerujú.
Čo by si odkázala mladým čitateľom, ktorí by chceli skúsiť cyklistiku?
Cyklistika je super – zábavná, adrenalínová, ťažká ale aj krásna zároveň – poďte do toho!
Aké plány alebo sny máš v budúcnosti či už v cyklistike alebo aj celkovo? Láka ťa kariéra profesionálnej jazdkyne v nejakom prokontinentálnom tíme?
Áno, veľmi rada by som sa dostala do ženského profitímu, ale k tomu je predo mnou ešte veľa tréningov, pretekov, driny a potrebných výsledkov. Avšak najdôležitejšie pre tento cieľ je zdravie, chuť a podpora rodičov.
Môžeme nazrieť aj do tvojho súkromia? Študuješ ešte? Alebo si azda cyklistkou na plný „úväzok“?
Študujem na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi a škola mi vychádza maximálne v ústrety pri individuálnom študijnom pláne.
Jazdíš aj iné disciplíny alebo je to hlavne „cesta“?
Nie, momentálne sa orientujem na dosiahnutie najlepších výsledkov na ceste, aj keď nie je vylúčené že skúsim cross, prípadne dráhu. No a stále je tu ešte môj obľúbený triatlon, kde som zaradená do juniorskej reprezentácie a čakajú ma ME juniorov a niekoľko kôl Európskeho Juniorského pohára.
Čo by si odkázal všetkým čitateľom WeLoveCycling, ktorí by chceli skúsiť cyklistiku aspoň na hobby úrovni?
Neváhajte a sadnite na bike.
A my prajeme Nore, aby dosahovala aj naďalej takéto skvelé výsledky a držíme jej palce v jej športovej kariére
