Vyhral bodovaciu klasifikáciu na Tour, inými slovami, zelený dres. Šesťkrát. Súčasne si odniesol víťazný vavrín z 11 etáp na najprestížnejšom cyklistickom podujatí na svete. Navyše vyhral tri svetové šampionáty po sebe, 4 etapy na Vuelte, 16 etáp a celkovú klasifikáciu na Tour of California, 16 etáp na Tour de Suisse, klasiky Paríž-Roubaix či Okolo Flámska. Summa summarum, ako profesionál celkovo vyhral vyše 100 pretekov (presnejšie 110). 29-ročný Slovák musí predsa len vedieť, ako na to.
Je jasné, že za týmto všetkým je neopakovateľný cyklistický talent a pretekárska zručnosť. Avšak to nie je dostatočné, ak sa chcete stať atlétom na svetovej úrovni. Nie je vyslovene šprintér; ale aj napriek tomu vyhral mnohé rovinaté dojazdy. A aj keď nie je nebezpečenstvom v etapách s cieľom na vrchole stúpania, jeho výkon v kopcoch je nadpriemerný. V jeho tréningovom programe teda musí byť niečo, čo mu dáva schopnosť byť krok pred ostatnými – tým, čo ho robí vzácnym cyklistom, excelujúcim na všetkých tratiach tohto športu.
V zimnom období roku 2017, portál Cycling Weekly strávil týždeň s Petrom Saganom, počas ktorého mal možnosť sledovať pokračujúcu prípravu s jeho trénerom, Paxti Vilom, nasledujúcu po dovolenke na konci sezóny. Cieľom bolo začať budovať silovú a vytrvalostnú základňu pre nadchádzajúcu sezónu.
Prvý deň pozostával z ľahkej, dvojhodinovej rannej jazdy, nasledovanej intenzívnejším tréningom v telocvični, zameranom na rýchlosť. Podľa vyjadrení Vilu, ktorý je športovým riaditeľom a trénerom Saganovho tímu BORA – hansgrohe, zameraním dňa bolo donútiť Petrove svalové tkanivá pracovať pospolu. V utorok výjazd trval tri a pol hodiny. Naviac však obsahoval aj štyri 10-minútové opakovania na 85% jeho maximálneho aeróbneho prahu. Stredajšia jazda trvala 4 a pol hodiny, počas ktorých zdolali aj 2 stúpania.
Štvrtok využil na zotavenie, regeneráciu. Snažil sa zopakovať podobné úkony, ako tomu bolo v pondelok. Na nasledujúci deň, teda piatok, sa chystal intenzívnejší tréning. Tri a pol hodinová jazda pozostávala z 30 opakovaní, počas ktorých Sagan dosahoval 100 až 105 % aeróbneho prahu. Zámerom bolo budovať vytrvalosť v kopcoch. Sobotňajší výjazd bol najdlhším z celej série. Trval medzi štyrmi až piatimi hodinami s niekoľkými drilmi – trojminútovými intervalmi pri 50-60 otáčkach za minútu, striedajúcich sa s dvoma minútami pri 90 otáčkach – s cieľom budovať silu a kondíciu. Samozrejme, nebol tam sám. Spolu s ním išli jeho kolegovia. Nedeľa tradične patrila oddychu – sledovaniu televízie, čítaniu a hraniu hier.
S ohľadom na tréningový plán v nadchádzajúcom období sezóny, sa Vila pre Cycling Weekly vyjadril nasledovne: „Za normálnych okolností je čas od 15. novembra po Tour Down Under obdobím vyvárania si fyzickej základne. Po Tour Down Under začíname s tréningovými blokmi, pracujúcimi na intenzite a rýchlosti, až po začiatok klasík. Február je najobjemnejším tréningovým celkom v roku. Počas neho dokážeme odjazdiť 32 – 35 hodín týždenne, s vrcholom v treťom februárovom týždni.“
Saganov tréning pozostáva z niekoľkých jedinečných prvkov. Kvôli prvému z nich pracoval so špecialistami v Belgicku, aby zredukoval riziko zranenia a posilnil sily v oblasti trupu. Vďaka tomu sa jeho výkon zlepšil rovnako, ako aj flexibilita, čoho dôkazom je aj známe video z YT, ktoré zachytáva priebeh Saganovho cvičenia so závažiami, ale aj vlastnou hmotnosťou.
Väčšina jazdcov, a medzi nimi najmä šprintéri, často pracujú v posilňovni, aby tak zlepšila hodnoty sily počas obdobia mimo sezóny. Na druhej strane, sa v období regulárneho pretekárskeho obdobia, len zriedkakedy dostanú k tomuto druhu cvičenia – preferujú skôr tréning na samotnom bicykli. Sagan je odlišný – rovnako ako všetci pretekári tímu BORA-hansgrohe – pretože preňho je sila podstatným momentom pri dosahovaní maximálneho výkonu počas šprintu.
Podľa Vilu, Sagan nie je prirodzene rýchly. „K jeho rýchlosti v záveroch etáp sa dostávame skrz čerstvosť a silu,“ vysvetľuje. „Ide o to, dostať sa do posledných kilometrov čo najviac čerstvý a byť rýchlejší než ostatní.“
Avšak toto ešte úplne nerieši záhadu Saganovej schopnosti vynikajúco stúpať v kopcoch a šprintovať. Dve cvičenia si vyžadujú funkciu odlišných svalových vlákien v nohách. Pomalé sťahovanie (typ 1) a rýchle sťahovanie (typ 2). U maratónskych bežcoch by ste našli prevažne svalové vlákna prvého typu, ktoré sú síce „pomalé“, ale nevytvárajú veľké množstvo výkonu. Zatiaľ čo nohy šprintérov sú zložené z vlákien druhého typu – vláknami, ktoré sa skoro unavia, ale do tej doby dokážu vydať veľký objem výkonu.
Pred tým, než sa Sagan dostal do sveta profesionálnej cestnej cyklistiky, získal v roku 2008 titul juniorského majstra sveta v disciplíne cross-country. Súťaženie v horskej cyklistike si vyžaduje oboje: rýchlosť a schopnosť stúpať stredne dlhé, avšak strmé kopce. S tým je spojená aj prítomnosť svalových vlákien, označených ako 2a, ktoré produkujú viac sily než prvý typ, ale unavia sa neskôr než typ 2. Pomáhajú jazdcovi, keď šprintuje, ale aj keď zdoláva výškové metre. To je podľa všetkého aj prípad Sagana – dôvod, prečo sa dokáže dostávať na vrcholy kopcov s malou stratou, ale aj prečo nedokáže prekonávať šprintérov na rovinách.
Inými slovami, značná časť „tréningu“, ktorá odlišuje Sagana od ostatných jazdcov, bola vykonaná pred tým, než sa dostal do cestnej cyklistiky. Výsledkom toho je skutočnosť, že nikdy nebude schopný vyhrať celkovú klasifikáciu na Gire, Vuelte či Tour de France. Ale pretože v stredne dlhých stúpaniach nemáva problémy, rovnako ako pri šprintoch, je takmer isté, že mu ani v tomto roku neunikne bodovacia klasifikácia. Ak by ju vyhral, stal by sa rekordérom – držiteľom 7 zelených dresov. Naviac sa môže znovu prezliecť do dúhového dresu majstra sveta.
Saganov postoj je optimistický. Ako sa priznáva v jeho memoároch, knihe Môj svet: „Každý tréner, ktorého som stretol, sa ma vždy pýtal: „Chceš sa stať lepších vrchárom? Lepším šprintérom? Lepším časovkárom?“. Moja odpoveď znie: prečo sa zahrávať s prírodou? Som tým, čím som. Dokážem fungovať bez problémov. Ak niečo nie je pokazené, netreba to opravovať. Verím, že keď sa pokúsite vykonať značnejšiu zmenu, aby ste zlepšili jeden z aspektov vašej výkonnosti, cena za to sa prejaví na inom mieste. Jazdci, ktorí schudli väčšie množstvo hmotnosti, stratili zároveň aj pretekárske nasadenie. Tí, ktorí budovali vytrvalosť, stratili schopnosť šprintovať. Prispôsobovať sa aerodynamike znamená strácať výkon. Tento zoznam je nekonečný…“
