Tour Down Under (Austrália, 16. – 21.1.)
Ako je tomu už zvykom, Sagan svoju sezónu započal na druhej strane zemegule, v horúcej Austrálii. 6-dňové etapové preteky zvládol výborne, keďže získal zelený dres v bodovacej klasifikácii. K tomu pridal v 4. etape aj víťazstvo v cieľovom meste Uraidla. Celkové poradie mu uniklo vďaka kopcovitej 5. etape, v ktorej sa prepadol z dovtedajšieho 1. miesta na 33.
Strade Bianche (Taliansko, 3.3.)
Po pretekoch v Austrálii nasledovala vyše mesačná pauza, ktorá určite prospela aspoň čiastočnej regenerácii pred náročným jarným celkom. Už 3. marca sa postavil v chladnom a upršanom Taliansku na štart jedného z úvodných podujatí sezóny – Strade Bianche. Zvlnené jednorázové preteky s dĺžkou 184 km ovládol T. Benoot (Lotto Soudal). Sagan skončil „až“ ôsmy, so stratou 2:08.
Tirreno-Adriatico (Taliansko, 7.3. – 13.3.)
Prvé etapové preteky na severnej pologuli ho čakali už niekoľko dní po Strade Bianche. Keďže na tomto podujatí možno nájsť celú špičku profi-pelotónu, situácia pre Sagana nebola ľahká. Počas 7 etáp získal tri druhé miesta, v 2. a 6. etape zaostal len za Kittelom (KATUSHA ALPECIN). V 5. etape, ktorá mala dojazd na kratšom stúpaní, sa udržal s najlepšími z celkovej klasifikácie. Nestačil už len na A. Yatesa (Mitchelton-SCOT). Rovnako sa umiestnil aj v bodovacej klasifikácii so stratou 3 bodov na prvého Mosca (Wilier Triestina – Selle Italia).
Jarné klasiky
V tomto roku Sagan participoval na celkovo 6 jarných klasikách. Medzi ne patrili aj tri, označované ako monumenty. Dôvodom toho je ich preslávenosť a náročnosť.
Miláno – San Remo (Taliansko, 17.3.)
Ako prvý bol na rade taliansky monument, Miláno – San Remo. 294 km dlhá klasika preverí pripravenosť už v úvode sezóny. Obtiažnosť sťažuje aj nevyspytateľné marcové počasie. Pred pár rokmi sme boli svedkami pozastavenia pretekov z dôvodu silného sneženia. Tento rok sa jazdci šťastlivo dostali až do cieľa. Po vyše 7 hodinách do posledného kilometra vchádzala početná skupina vyše dvoch desiatok jazdcov. Najlepšie z nich sa presadil žralok z Mesíny, Nibali (Bahrain-Merida). Sagan s rovnakým časom finišoval na 6. mieste.
Record Bank E3 Harelbeke (Belgicko, 23.3.)
Druhá Saganova klasika mu nevyšla práve podľa predstáv. Po minulotýždňovom Miláne síce trať merala o necelých 100 km menej, avšak nebol to deň pre Petra. Po problémoch skončil na 26. mieste so stratou 3:23 na víťazného Terpstru (Quick-Step Floors).
Gent-Wevelgem (Belgicko, 25.3.)
Chuť si Sagan napravil už o 2 dni na pretekoch Gent-Wevelgem. Na rovinatej klasike s dĺžkou 251 km došiel do cieľa na prvej pozícii pred Vivianim (Quick-Step Floors).
Ronde van Vlaanderen – Okolo Flámska (Belgicko, 1.4.)
Tak ako si pred 2 rokmi (2016) Sagan vybojoval prvé miesto po sólovej jazde od posledného prudkého stúpania Paterberg pred druhým Cancellarom, zvíťazil v roku 2018 Terpstra (Quick-Step Floors). Sagan s odstupom 25 sekúnd prišiel do cieľa v 9-člennej skupine.
Paríž-Roubaix (Francúzsko, 8.4.)
Asi najznámejšia klasika s viac než desiatkou úsekov po pavé priláka k obrazovkám aj k trati desaťtisíce divákov. Skutočne, tento rok si najmä slovenský divák prišiel na svoje. Saganov nástup z druhej skupiny 70 km pred koncom a následná stíhacia jazda čelného úniku, boli ohromujúce.
O to väčšmi vynikol jeho výkon pri udržovaní náskoku v úniku s 2, a následne len 1 spolupracujúcim pretekárom (Dillier (AG2R)). Na velodróme v Roubaix, po cieľovom šprinte, si mohol slovenský rodák zapísať opäť jednu víťaznú klasiku (a súčasne monument) na svoj účet.
Amstel Gold Race (Holandsko, 15.4.)
Poslednou klasikou boli „zlaté“ preteky Amstel Gold Race. V nich Sagan nestačil len na trojicu pred ním. Za víťazným Valgrenom (Astana) zaostal o 19 sekúnd, ako prvý z päťčlennej skupiny prenasledovateľov.
Amgen Tour of California (USA, 13. – 19.5.)
Už 8-krát sa predstavil Sagan na amerických etapových pretekoch, ktorých je on sám, v istom zmysle, patrónom. 16 etapových víťazstiev a 11 druhých miest hovoria za všetko. Tento rok mu však šťastena nepriala. Najlepšie, 3. miesto, získal v 1. a 5. etape. V bodovacej klasifikácii skončil na 4. mieste.
Tour de Suisse (Švajčiarsko, 9. – 17.6.)
Do povedomia sa už niekoľko rokov dostávajú etapové preteky Okolo Švajčiarska. Úspešnou etapou pre slovenské farby bola 2. etapa, v ktorej dominoval práve Sagan. Taktiež sa mu podarilo získať víťazstvo v bodovacej klasifikácii.
Tour de France (Francúzsko, 7. – 29.7.)
Vrchol sezóny, Tour de France, mal pre Petra sladkú aj trpkú príchuť. 3 víťazné etapy – 2., 5. a 13., sú skvelým výkonom, na ktorý sme si za posledné roky už zvykli.
Okrem nich sa Slovákovi podarilo obsadiť aj 3 druhé miesta. Nepríjemnosť mu spôsobila 17. etapa, keď v klesaní spadol a odrel si pravú časť tela. Tieto komplikácie ho sprevádzali do konca Tour, aj v nasledujúcich pretekoch.
La Vuelta a España (Španielsko, 25.8. – 16.9.)
Posledné trojtýždňové preteky boli súčasne aj prípravou na majstrovstvá sveta. Žiaľ, po spomínanom páde nebol Peter schopný podávať v úvodných etapách potrebný výkon. Aj napriek tomu obsadil 4 druhé miesta (7.,8.,10., a v poslednej 21. etape). Druhé miesto sa mu ušlo aj v bodovacej klasifikácii, v ktorej zaostal za španielskym matadorom Valverdem (Movistar). K svojim doterajším 4 etapovým víťazstvám na Vuelte, tento rok nepridal žiadne nové.
Majstrovstvá sveta – cestné preteky (Rakúsko, 30.9.)
Počas posledných 3 rokov sme nepočuli iné meno víťaza majstrovstiev sveta, než Peter Sagan. Tohtoročný profil ale nenasvedčoval aj štvrtému obdobnému zárezu v dejinách. Extrémne kopcovitá trať potrápila aj skúsených vrchárov. Po víťazstvo si prišiel Španiel Valverde. Sagan ukončil svoju účasť viac než 70 km pred koncom, keď po štvrtom prejazde stúpaním Igls odpadol z pelotónu.
Sagan neprestáva udivovať ani po 9 rokoch v profipelotóne. V nasledujúcej sezóne, a podľa doterajších správ aj v dvoch ďalších, bude obliekať dres tímu BORA-hansgrohe. V roku 2019 to však už nebude dres majstra sveta. Netreba ale zúfať. 28-ročný Slovák má ešte pred sebou sľubnú, a dúfajme, aj víťazstvami naplnenú kariéru.
