Jarné obdobie majú nadšenci cyklistiky zrejme najradšej, a to nielen z hľadiska možnosti konečne odložiť teplé zimné veci. Úvod roka patrí tzv. jednorázovkám (klasikám) a tie sú pre mnohých tými najlepšími podujatiami v celom kalendári. Žiadne taktizovanie do ďalšieho dňa ako na etapákoch, každý ide naplno a chce podať čo najlepší výsledok. Do toho sa pridajú úzke cesty, náročný profil, kocky či šotolina a nadšení belgickí a talianski diváci. Nehovoriac o dlhej tradícii týchto pretekov (aj preto sa označujú ako klasiky) a patria medzi najsledovanejšie a najviac cenené. Rovnako sem spadá štvorica z piatich cyklistických monumentov (teda najslávnejších jednorázoviek) ako Miláno – San Remo, Okolo Flámska, Paríž – Roubaix a Liège – Bastogne – Liège. Tie dopĺňajú rôzne menšie podujatia, kde sa rozhodne nikto nešetrí – najmä nie v dnešnej dobe, kedy sa cení v podstate len víťazstvo a každý sa chce pred divákmi a sponzormi ukázať. Ako si v tejto úvodnej časti sezóny počínal náš Peter Sagan?
Strade Bianche, 3. marec
Jednorázovka v Toskánsku patrí medzi najmladšie, no svojím charakterom sa okamžite zaradila medzi najpopulárnejšie medzi divákmi aj samotnými pretekármi. Náročný profil a hlavne množstvo úsekov po šotolinových cestách nebol tento rok ten najväčší problém. Bolo ním počasie, ktoré sa postaralo o doslova epický zážitok a premenilo šotolinu na boj s bahnom. Peter Sagan nakoniec skončil ôsmy, no v cieli bolo ťažko odhadovať, kto je vlastne kto…
Miláno – San Remo, 17. marec
Prvý z monumentov, ktorý zároveň patrí medzi najdlhšie so svojou dĺžkou tesne pod 300 km. Napriek tomu sa takmer vždy rozhoduje v dvojici posledných stúpaní Cipressa a Poggio. Práve na kopci Poggio minulý rok Peter Sagan doslova roztrhal balík, kedy sa ho udržali len Kwiatkowski a Alaphilippe. Ako to skončilo, si možno ešte pamätáte a Sagan prehral o „galusku“. Tento rok všetkých zaskočil Nibali, ktorému dokonale vyšiel únik a zvyšok pola nechal šprintovať len o zvyšné miesta a Peter Sagan v ňom šprintoval na 6. mieste. Nezabudol ale pogratulovať Nibalimu, s ktorým má veľmi dobré vzťahy ešte z fungovanie v tíme Liquigas.
E3 Harelbeke a Gent-Wevelgem, 23. a 25. marec
Tieto jednorázovky mnohí berú ako ideálne miesto na doladenie, resp. test formy pred ďalším monumentom Okolo Flámska. Obe obsahujú náročné úseky po kockách a viacero krátkych a strmých stúpaní – v podstate tak, ako takmer všetky preteky v Belgicku. V prvej z nich sa Saganovi nedarilo a skončil v nej nakoniec na 26. mieste, no hneď tá ďalšia o 2 dni neskôr bola dokonalou náplasťou. V záverečnom šprinte ukázal jasne svoju výkonnosť a súperov porazil doslova na výkon, keďže sa za nikým neschovával a samotný šprint začal pomerne ďaleko pred cieľovou páskou.
Okolo Flámska, 1. apríl
Tento monument už Sagan vyhrať dokázal, a to dokonca v dúhovom drese v roku 2016. Opäť patril medzi horúcich favoritov a opäť bol pri všetkom podstatnom. Proti bola sila najlepšieho tímu jarnej časti – Quick-Stepu – a ich jazdca Nikiho Terpstru. Jeho tím výborne kontroloval priebeh a naozaj drvivý nástup Terpstru cca 26 km pred cieľom rozhodol. Sagan sa pokúsil v záverečnom strmom kopci Paterberg ešte odrhnúť a Terpstru stíhať, no márne. Rovnako chýbala v stíhacej skupine dostatočná spolupráca a svetový šampión nakoniec skončil na 6. mieste.
Paríž – Roubaix, 8. apríl
Pred vrcholom celej jarnej časti a kráľovnou klasík sa na Sagana zniesla kritika, prameniaca najmä z neochoty ostatných tímov bojovať proti presile tímu Quick-Step Floors. Nechýbala ani menšia mediálna „naťahovačka“, no výkon Sagana na trati dal jednoznačnú odpoveď. Ten nechal totiž doslova prehovoriť svoje nohy a zahájil útok už 50 km pred cieľom, čo súperov skutočne zaskočilo. Dotiahol sa do vedúcej skupiny a pokračoval ďalej, držať sa ho dokázal jedine Silvan Dillier. Ten navyše netaktizoval a spoločne po skutočne heroickom výkone to dotiahli až na velodróm.
Na ňom Sagan ukázal svoju rýchlosť a pripísal si víťazstvo na najťažších jednorázových pretekoch, čím sa zaradil medzi legendy. Navyše, v drese majstra sveta sa radoval po 37 rokoch, kedy sa niečo podobné podarilo Bernardovi Hinaultovi.
Amstel Gold Race, 15. apríl
Nakoniec sa Peter Sagan predstavil aj v pretekoch Amstel Gold Race, ktoré otvárajú tzv. ardénske jednorázovky. Tie už neobsahujú náročné úseky po kockách a majú aj o niečo kopcovitejší charakter – sedia teda o niečo viac aj klasickým vrchárom. Tempo zostáva rovnako šialené a celkovo sa ide v podstate naplno od štartu. Sagan sa musel počas pretekov vysporiadať s množstvom útokov, pretože nikto zo súperov si ho nechcel priviezť do „finále“. Na únik Romana Kreuzigera a Michaela Valgrena (a neskôr aj Enrica Gasparotta) už nezareagoval a napriek tomu obsadil v cieli výborné 4. miesto. Samotný výkon totiž v tomto prípade hovorí oveľa viac, ako len výsledok a Peter Sagan opäť ohromil. Dal jasne najavo, aká sila sa v ňom ukrýva a mať o niečo lepšiu tímovú podporu v závere, zrejme by tomu bolo nakoniec inak. To sú však len špekulácie, no podobne reagoval aj športový riaditeľ tímu BORA – hansgrohe vo svojom vyjadrení. Uvidíme, ako tomu bude nabudúce…
K sumáru jarných súťažných aktivít patrí aj úspešná účasť na etapových pretekoch Tirreno – Adriatico v Taliansku, kde v troch etapách finišoval na druhom mieste a v celkovom hodnotení bodovacej súťaže obsadil taktiež druhú priečku.
Tým sa aj ukončila náročná jarná časť sezóny Petra Sagana, ktorého najbližšie uvidíme v akcii 13. – 19. mája na etapových pretekoch Okolo Kalifornie v USA. Tu sa mu vždy darí a patrí mu rekordných 16 etapových triumfov a raz sa mu podarilo dokonca zvíťaziť aj celkovo. Nechajme sa teda prekvapiť.
(titulná fotka: FB UCI Cycling)
