Sú však aj také mestá vo svete, kde je jazda na bicykli vyslovene hlúpym nápadom. Poznáte ich? Bicyklovanie tam je poriadna fuška a vlastne je to úplná strata času. Či už je to z dôvodu strmých kopcov, nadmerného množstva turistov, nedostatočnej infraštruktúry, nedodržiavania dopravných predpisov, alebo je tam jednoducho veľa kriminality. Tieto mestá patria k tým, kde na cyklistikou ani nepremýšľajte.
Je ich pomerne veľa, ale tu je päť z nich, kde by ste sa mali požičiavaniu bicykla za každú cenu vyhnúť.
Lisabon
Áno, áno. Už vás počujem argumentovať, že Lisabon je na cyklistiku úplne v poriadku. Ak patríte k miestnym, tak určite. Z bodu A do bodu B idete cez vám známe cesty. Hlavná trasa je pri rieke a áno, je to pekné miesto, kde si môžete natiahnuť nohy. Rovnako aj lesopark Monsanto, ktorý je prakticky na okraji mesta. Vo všeobecnosti si však nemôžete len tak požičať bicykel a prehliadnuť si na ňom ľubovoľné miesto či múzeum a existuje na to niekoľko dôvodov.
Po prvé, mesto sa zdá byť postavené na sérii vertikálnych útesov, ktoré ešte stále nazývajú ulicami… V skutočnosti je lozenie po uliciach Lisabonu akoby prevzaté zo Sizyfovho mýtu, akurát bez jeho povestného obrovského balvanu. Ale hej, ak si chcete pridať nejakú mŕtvu váhu pri chôdzi, vezmite si bicykel. Bude to stačiť.
Potom je tu chodník. Na mnohých miestach v historickom centre sa chodník po prechode umývacieho auta stane hladkým ako klzisko. Takže je tam ťažké vôbec chodiť aj pešo. S bicyklom je to prakticky nemožné. A najhoršia časť je ísť dole a nemôcť zastaviť, pretože sa budete šmýkať na vydláždených chodníkoch – calçadas.
Pozitívom je, že mesto by bolo skvelé pre mestské DH, keby nebolo neustále plné turistov. Portugalské hlavné mesto ročne navštívi viac ako 4,5 milióna turistov a hoci má niekoľko ikonických pamiatok, jedna vec, ktorú si v Lisabone určite zapamätáte, sú rady, aby ste sa k týmto ikonickým pamiatkam vôbec dostali. Myslím, že 1000 ľudí čakajúcich 4 hodiny na odvoz električkou je trochu prehnané, čo poviete?
Takže ak nie ste šampión Tour de France s tajnou túžbou po mestskej horskej cyklistike, toto mesto radšej vynechajte. Choďte električkou – je to oveľa bezpečnejšie a navyše si môžete užívať pastelovo sfarbené okolie.
Istanbul
Cyklistika v Istanbule rozhodne nie je tou správnou aktivitou. Istanbul je veľkolepý. Je dvakrát väčší ako Luxembursko a žije v ňom viac ako 17 miliónov ľudí. A ak to nie je dostatočne impozantné, rozprestiera sa na dvoch kontinentoch. Ak by ste mali Istanbul opísať dvomi slovami, „chaotický trh“ bude ten správny výraz, teda hneď spolu s niekoľkými dosť prehnanými slovami, ktoré na tejto webovej stránke naozaj nemôžeme uverejniť.
Ulice sú tu ako vo videohre, ktorú navrhol niekto, kto nenávidí cyklistov. Neexistuje jasný rozdiel medzi chodníkmi, cyklistickými pruhmi a cestami; všetko je len jeden veľký chaos.
Samozrejme, neskutočné kopce budú prvé, ktoré vás odradia od toho, aby ste si požičali bicykel, ale aj keď sa rozhodnete ísť pozdĺž pobrežia Bosporu alebo iných miest, kde je cyklistika skutočne príjemná, nedostatok spojovacích chodníkov a veľké množstvo ľudí vás rýchlo odradí od akýchkoľvek predstáv o dobrodružstve na dvoch kolesách.
Navyše nezabúdajme, že všade sú armády mačiek. A myslím tým úplne všade. Áno, sú spoločenské, roztomilé a skvelé na pohladkanie a pomaznanie sa s nimi, ale keď sa snažíte udržať rýchlosť, určite nebude príjemnou spomienkou zážitok, ako sa vám priamo pod kolesá rúti mačka.
Takže, ak si ceníte svoj zdravý rozum, urobte si láskavosť a míňajte peniaze na baklavu, nie na požičiavanie bicykla. Môžete jazdiť, keď sa vrátite domov.
Dubrovník
Áno, možno sa vám bude páčiť aj horúci Dubrovník, ak tam vyskúšate jazdu na bicykli. Inak veľkolepý stredoveký klenot Jadranu bol v skutočnosti King’s Landing v sérii Game of Thrones.
Dubrovník je očarujúci, veľkolepý a nádherný, no nie je vhodný pre cyklistiku. V skutočnosti je historické centrum pre cyklistov absolútne zakázané, a to z dobrého dôvodu. Je to prakticky jedno obrovské schodisko s malebným výhľadom. Skvelé pre lajky na Instagrame a cvičenie zadku, ale nie také skvelé, ak sa snažíte zostať vzpriamene na dvoch kolesách. Pridajte k tomu davy turistov, ktorí sa premiestňujú okolo a v podstate ste uviazli v hre, ktorej by sme mohli dať názov „Nenabúraj do toho chlapíka so selfie tyčou“.
Ale aj mimo mesta je jazda na bicykli prakticky nemožná. Ulice sú rušné a úzke, najmä počas leta, kde sa vlastne počas prechádzky len pripojíte k obrovskému davu ľudí.
Takže buďte nohami na zemi a užite si Dubrovník tak, ako by ste mali – urobte si malebnú prechádzku popri mestských hradbách alebo naskočte na loď smerujúcu na niektorý z blízkych ostrovov. Nechajte bicyklovanie na rovinatejšie miesta.
Neapol
Jazda na bicykli v Neapole nie je nad rámec možností. A áno, Vezuv a cyklotrasa pozdĺž pobrežia sú úžasné na cyklistiku. Neapol je dokonca jednou z ikonických zastávok Giro d’Italia. Toto mesto však nie je veľmi určené pre turistov na bicykli a každý to vie.
Neapol je akoby z iného vesmíru. Ľudia tam majú svoju vlastnú jedinečnú kultúru, spôsoby a dokonca aj jazyky. Zdá sa tiež, že majú svoje vlastné dopravné predpisy, pretože doteraz som ešte neprišiel na to, ako tam prechádzajú cez ulicu. Je to chaos. Nie, v skutočnosti je chaos príliš organizovaný na to, čo Neapol ponúka. Zdá sa, že skútre, autá, autobusy a chodci koexistujú v kvantovej chromodynamike. Všetci robia svoje veci vlastným spôsobom, no napriek tomu koexistujú a vytvárajú spoločnosť, ktorá funguje celkom dobre.
Ale poďme si to ujasniť. Ak uvažujete o požičaní bicykla, najprv sa uistite, že môžete prejsť cez ulicu pešo. Ak to zvládnete, zvážte ešte úzke dláždené uličky a nemožné kopce, ktoré komentátori Giro d’Italia často šarmantne nazývajú „múrmi Neapola“. A keď si tým všetkým prejdeme, poďme sa rozprávať o kriminalite.
Bicykel máte… bicykel nemáte
Neapol je jedným z tých miest, kde je bicykel váš iba vtedy, keď na ňom sedíte. Môžete ho na sekundu odložiť, ísť si niečo odfotiť… A už je preč. Môžete si len odskočiť kúpiť si kúsok pizze… A je preč. Môžete sa len chcieť opýtať na cestu… A je preč. Kriminalita v Neapole je skutočným problémom a ak chcete jazdiť na bicykli, uistite sa, že z neho zídete, až keď ste doma alebo naspäť v požičovni. Kdekoľvek inde je riziko, ktoré neodporúčam podstupovať.
Ak ste však tak zažratí do jazdenia, že si neviete predstaviť, že by ste išli do Neapola a neskúsili to na dvoch kolesách, najlepšie je ísť na Vezuv. Napriek tomu radšej preskúmajte tento taliansky klenot pešo. Bude to oveľa bezpečnejšie a oveľa zaujímavejšie a hlavne môžete počas chôdze zjesť ďaleko viac pizze, ktorá v Neapole nie je ničím výnimočným.
Malta
Nakoniec tu máme Maltu. Viem, nie je to mesto, ale krajina. No skúste to povedať Istanbulu. 🙂 Nie, vážne, Malta je v každom prípade jedno obrovské mesto. Ak si nejako zvlášť nevšímate značenie, nikdy neviete, kde sa končí Valletta a kde sa naopak začína Tal-Pieta. Takže áno, Valletta rozhodne nie je určená pre nikoho iného ako pre chodcov, ale taký je aj zvyšok Malty. Ulice boli zjavne stvorené pre osly a vozy, takže povedať, že sú úzke, je slabé slovo.
Nehovoriac o tom, že jazdia po ľavej strane cesty, takže ak nie ste Brit, budete si na to musieť zvyknúť. Trvalo mi asi 2 dni, kým som sa pri prechádzaní cez ulicu začal pozerať správnym smerom.
Povedať, že cyklistika je tu náročná, je ako povedať, že slnko svieti. Je to skôr ako navigácia po prekážkovej dráhe na pirátskej lodi. Okrem toho, že cesty sú úzke a kľukaté, cesty často pretínajú zradné kopce, ktoré sa zdajú byť špeciálne navrhnuté tak, aby prinútili cyklistov spochybňovať ich životné rozhodnutia. Sklon týchto kopcov vôbec nie je srandovný.
A modlite sa, aby neprišiel silný dážď. Počas nich sa z ulíc stávajú rieky a ak si myslíte, že šliapať do pedálov v 20-percentnom stúpaní je ťažké, skúste to v nepríjemnom daždi.
Namiesto bicykla si radšej vyberte verejnú dopravu alebo taxík. Pri objavovaní ostrova strávite oveľa krajšie chvíľky a nebudete musieť bojovať proti kopcom, ktoré zabránili Osmanskej ríši ovládnuť tento ostrov. Myslím, že si títo chlapci vtedy povedali: „Nie sme kozy“ a opustili tento malý ostrov uprostred Stredozemného mora.
Kde sú Benátky?
Nemohol by som uzavrieť tento zoznam bez toho, aby som sa nezaoberal otázkou, ktorú si kladie asi každý: kde sú Benátky?
Jednoduchá odpoveď je, že cyklistika v Benátkach je nemožná – doslova. Nedá sa to ani vyskúšať, keďže celé mesto je pre cyklistov zakázané. Ale aj keby to tak nebolo, jazda po uliciach je nemožná kvôli silnému prúdu turistov a mostom, ktoré sú umiestnené každých 20 metrov. Benátky tvoria kanály, mosty a úzke uličky, ktoré sú viac vhodné pre gondoly ako pre bicykle.
Lido je, samozrejme, zjavná výnimka, ale tu sa neoplatí prenajať si bicykel. Ak teda túžite po objavovaní Benátok, urobte to benátskym spôsobom – naskočte na gondolu, nasadnite na vaporetto alebo sa len tak poprechádzajte a straťte sa v labyrintových uličkách. Aspoň sa nebudete musieť obávať výmoľov a príliš vzrušených motocyklistov. No a občas sú tam záplavy.
Cyklistika je fajn, ale musíte vedieť kde a kedy
Cyklistika po Európe je často príliš romantizovaná, ale niekedy je lepšie nechať bicykel doma a držať sa bezpečnejších, menej náročných foriem dopravy. Tieto mestá sú určite turistickými centrami, ale uvedomte si, že nie pre cyklistov. Takže, ak ste závislí na jazde na bicykli, choďte niekam na bezpečnejšie alebo lepšie vybavené miesta – možno do Álp.
