Čaká vás prvý horský alebo cestný maratón a vy neviete, ako zvládnuť prípravu bez stresu? Neviete, na čo si dať pozor a ako zvládnuť postavenie sa na štart či preteky samotné? V nasledujúcom článku vám skúsim priblížiť vlastné skúsenosti, ktoré mi pomáhajú zvládať nielen prípravu, ale hlavne samotné preteky bez jedinej vrásky na čele.

Zdieľať:

Ideálne tak, aby ste mali z pretekov a seba samého dobrý pocit za každých okolností, a to v prípade akéhokoľvek výsledku, pretože maratóny sa organizujú pre všetkých a nielen pre tých na prvom mieste.

Príprava techniky – nielen defekt vás môže potrápiť

Nie je nič horšie, ako keď v polovici dobre rozbehnutých pretekov príde mechanický problém. Dovtedy ide všetko podľa predstáv, nohy fungujú ako treba, energie je zatiaľ stále dosť a v tom príde prudší stupák, pred ktorým zabudnete preradiť. Tak sa snažíte preradiť v kopci pod plným záberom a zrazu prásk. A vy ste bez reťaze. V tom lepšom prípade si narazíte niektorú časť tela o predstavec, v tom horšom si to usteliete pekne vedľa bicykla. Okrem bolestivého pádu máte v tom lepšom prípade problém s roztrhnutou reťazou – v horšom prípade aj s ohnutým prevodníkom.

Ponaučenie je tu jasné, vždy preraďujem na ľahší prevod ešte pod kopcom a hlavne nie pod plnou záťažou. No ak aj z nejakého dôvodu reťaz rupne, oprave sa nevyhnete, ak chcete preteky dokončiť v sedle bicykla. Tu pomôže nitovač a rýchlospojka na reťaz. Sú to drobnosti, ktoré veľa pretekárov podceňuje, no v prípade potreby sa bez nich nezaobídete. Okrem toho, je dobré si technický stav bicykla kontrolovať vždy pred pretekmi.

Tu patrí základná prehliadka bicykla, kde by sme sa mali zamerať na celkový technický stav. Nezabudneme pozrieť, v akom stave je samotná reťaz. Ak je vyťahaná, tak je dobré ju vymeniť. Nemeníme ju však pár hodín pred pretekmi. Nová reťaz si potrebuje sadnúť, aby nám pri preraďovaní takpovediac nestrieľala na pastorkoch kazety a je preto ideálne na nej spraviť minimálne 100 km ešte pred pretekmi.

Okrem reťaze kontrolujeme aj samotnú kazetu a prevodníky. Ak sú už za hranicou životnosti, meníme ich spolu s reťazou. Ďalej nesmieme zabúdať na brzdy. Brzdové špalky alebo doštičky nestoja veľa a rozhodne je to komponent, ktorý treba mať v poriadku, keďže pri jeho zlyhaní ide doslova o život. Ďalej nezabúdame na radenie, ktoré musí byť presné a hlavne nikde nič nesmie drhnúť. Pri kontrole venujeme pozornosť aj plášťom, respektíve galuskám. Dbáme na to, aby bol dezén v poriadku a bez trhlín. Pohyblivé časti nezabudneme premazať a pneumatiky nahustiť na správny tlak.

Ak by nás náhodou prekvapil technický problém aj počas pretekov, je dobré byť na to pripravený. Treba mať vždy po ruke minimálne pumpu a buď sadu na opravu defektov alebo náhradnú dušu. Ďalšou dobrou vecou je tzv. multikľúč, čo sú vlastne základné imbusové kľúče a skrutkovače, ideálne aj v kombinácii s nitovačom reťaze.

Príprava seba samého – hlavne treba jazdiť a jazdiť

Pred prvými pretekmi netreba hneď trénovať intervaly, nástupy, špurty a podobne. Úplne stačí, ak budete mať krátko pred pretekmi niekoľkokrát zvládnutú vzdialenosť a ideálne aj výškové metre, ktoré pôjdete aj počas pretekov. Určite nebude najlepší nápad postaviť sa na 50 a viac km horský alebo 130 km a viac cestný maratón bez toho, aby ste takúto vzdialenosť niekedy predtým prešli. Tréning je tu teda jednoduchý – jazdiť, jazdiť a jazdiť. Doslova je to o objemoch a o zvyknutí si na niekoľko hodín strávených v sedle bicykla. Z úvodu sezóny začnite skôr s rovinami na nabratie objemov a postupne pridávajte kopce. Nejaký špeciálny tréning zatiaľ riešiť nemusíte. Ak jazdíte v skupine s kamarátmi, o to lepšie sa vám bude zvládať jazda v hromadnom balíku počas pretekov.

Stojím na štarte. Čo teraz? Treba poznať svoje limity

Pred pretekmi si treba dobre rozmyslieť a zdravým úsudkom zvážiť, kde sú vaše možnosti. Nemá význam sa tlačiť na štartovej čiare dopredu, ak nemám s pretekmi dostatočné skúsenosti. Naozaj pri prvých pretekoch zabudnite na to, že budete bojovať o pódium a nie je hanbou postaviť sa na štart pekne ku koncu štartového poľa. Vyhnete sa tak nepríjemnostiam spojeným s nemožnosťou zacvaknúť sa do pedálov a hlavne na vás nebude nikto zo skúsenejších pretekárov zbytočne pokrikovať, aby ste mu nezavadzali :). Dôležité je aj vedieť, ako začať a neodpáliť sa ešte pred prvou polovicou pretekov. Rozhodne sa nenechajte vyburcovať hneď po štartovom výstrele. Radšej začnite pozvoľna a energiu šetrite na neskôr. Nesnažte sa držať zubami nechtami s tými, ktorí na štarte stáli vpredu. Ako sa postupne rozjazdíte a dostanete do svojho tempa, môžete skúsiť pridať, no hlavne to nesmiete prepáliť.

Čo ak mi dôjde energia? Piť a jesť treba aj počas pretekov

Jedenie pred pretekmi je veľmi individuálne a každému vyhovuje niečo iné. Niekto cca 2 hod. pred pretekmi zje pečivo s džemom alebo ryžu s ananásom, no a niekto si dá niečo kalorickejšie. Ja osobne mám na sebe vyskúšané jesť praženicu z 3 vajec + 2 rožky, najneskôr 3 hodiny pred štartom. Cca hodinu pred štartom ešte nejaký sladký kúsok pečiva, napríklad nugátový croissant. Je to však naozaj veľmi individuálne a nemusí to sedieť každému. Počas pretekov nezabúdame hlavne piť. Podľa intenzity a dĺžky pretekov volíme buď hypotonický alebo izotonický nápoj. Osobne skôr volím hypotonické, keďže sú vhodnejšie na dlhšie aktivity. Pijem priebežne a nečakám, kedy sa ozve smäd. Radšej si každých cca 15 min. uchlipnem trochu z bidónu.

Podobné je to aj s jedlom. Nečakám, kedy sa ozve hlad. Jedlo a samotné doplnenie energie počas pretekov riešim energetickými gélmi a tyčinkami. Väčšinou sa riadim odporúčaným dávkovaním výrobcu. Na maratónoch zvyknú bývať aj občerstvovačky, ktoré sa rozhodne neoplatí vynechávať. Je pravda, že borci, ktorým ide o výsledok, vynechajú minimálne prvú občerstvovačku. No ak ste na pretekoch prvýkrát, rozhodne to nerobte. Zastavte, niečo zobnite, dajte si trochu iontového nápoja a až potom pokračujte ďalej. Nie je nič príjemné, keď sa vám dostaví tzv. hlaďák. Je to pocit, kedy by ste zjedli aj klince. Okrem toho, že ste hladný ako vlk, tak začínate mať problém s koncentráciou a o úbytku síl ani nehovorím. Preto treba piť, jesť, piť, jesť… radšej po troškách, no častejšie.

Som v cieli, čo teraz? Teraz si to hlavne užívaj!

Pocit, ktorý sa dostaví pri prejdení cieľovou páskou, je bez ohľadu na výsledok, neopísateľný. Zrazu z vás opadne všetko, čo vám pred štartom robilo starosti. Zabudnete na to, že ste počas pretekov opravovali 3x defekt. Zabudnete na to, že ste možno nitovali reťaz. Rovnako zabudnete na to, že vám došla voda a len tak tak ste to zvládli k poslednej občerstvovačke. Všetko, na čo ste počas pretekov nadávali, vám zrazu príde vtipné, dokonca aj ten najstrmší kopec, ktorému ste počas jeho zdolávania dávali nepekné prídavné mená :). Cyklistika ako taká a aj samotné pretekanie by malo byť vždy o dobrom pocite. V prípade amatérskych cyklistov ide predsa vždy o zábavu. Dobre sa zabaviť, stráviť deň v spoločnosti ďalších cyklo pozitívnych ľudí dáva priestor pre nové zážitky a priateľstvá.

Táto stránka používa cookies

Viac informácií o spracúvaní vašich osobných údajov na ich základe a o vašich právach nájdete v časti Informácie o spracúvaní osobných údajov pomocou cookies a iných internetových technológií. Nižšie môžete tiež udeliť súhlas so spracúvaním osobných údajov na štatistické a analytické účely používateľského správania.